„Pravdou je, že hry sú v zobrazeniach žien sexistické priam v depresívnej miere. Tento problém som zdôraznil na jednej pracovnej novinárskej večeri ešte minulý rok: ´O koľkých ženských postavách si môžete myslieť, že nie sú cielene navrhnuté tak, aby boli pre mužov sexuálne atraktívne?´ Odhliadnuc od Sheparda, nikto pri stole nevedel navrhnúť aspoň jednu,“ tvrdí Patrick Garratt, veterán hernej žurnalistiky a zakladateľ portálu VG247.
Garratt tvrdí, že tohtoročná Konferencia herných vývojárov (GDC – Game Developers Conference) bola takéhoto sexizmu plná. Svoje tvrdenie zakladá na premiére technického dema „Kara“. To vraj „ešte viac prehĺbilo podobu typického modelu dnešných ženských postáv vo videohrách“. Hlavná protagonistka najnovšieho výtvoru z dielne francúzskeho herného štúdia Quantic Dream, android Kara, je podľa Garratta „absolútnym sexistickým stereotypom.“ Dokáže sa postarať o váš dom, navariť vám, postrážiť deti. A je vám celkom k dispozícii ako sexuálny partner. Má krásne oči, bezchybné prsia a zadok ako broskyňa.
{embed_video &feature=related}
Akonáhle je proces výroby robota dokončený, jeho tvorca sa Kare prihovorí: „Si pripravená na prácu, zlatko,“ načo sa ho Kara zmätene pýta, čo bude nasledovať. Keď robot prizná, že dokáže myslieť, anonymný tvorca ho okamžite začne pomocou zostavovacích strojov rozoberať, aby zistil príčinu závady, vďaka ktorej sa Kara vymyká stanovenému stereotypu ženy. Keď Kara pochopí, že jej hrozí „smrť“, prejaví obavy a strach. Tesne predtým, než k tomu príde, sa tvorca zľutuje a proces rozoberania obráti.
Podľa Garratta sa dá načasovanie tohto technického skvostu sotva považovať za náhodné. Stojí si za tým, že „videoherný priemysel má so ženami skutočný problém.“
Podľa neho sa väčšina úspešných hier súčasnosti riadi modelom, v ktorom je muž vykreslený ako „muskulatúrna osoba s temperamentnou povahou, zatiaľ čo žena preberá submisívnu úlohu sexuálnej entity.“
Ostrieľaný Garratt na záver radí, ako môžeme aj my povedať „nie“ sexizmu vo videohrách. Ako príklad uviedol používanie obrázkov, ich uverejňovanie. Ak použijeme obrázok v takejto forme
sme sexistickí, vykresľujeme objekt na obrázku ako sexuálny, či už si to uvedomujeme alebo nie. Podľa Garratta je lepšie vyzdvihnúť oblasť očí:
Mali by sme používať zábery, na ktorých žena vykonáva istú činnosť a nepózuje v „pokojnom submisívnom postoji“. Tiež by sme sa mali vyhýbať obrázkom, na ktorých má žena oblečené (len) nohavičky.
Na záver sa autor opätovne vracia k robotickej Kare. „Kara si zachráni svoj život tak, že prizná strach. Všetci by sme sa mali snažiť vytvoriť prostredie, v ktorom by sa nemusela báť. Nehovorím, že upravovanie obrázkov, o ktorom som sa vyjadril vyššie, vyrieši problém sexizmu v hrách cez noc, ale je to aspoň začiatok.“