Hry spojené s hudbou sú v dnešnej dobe celkom populárne. Ľudia sa bavia pri tancovaní v Dance Central, alebo hrajú známe skladby v Guitar Hero. Podobných hier je, samozrejme, viac a každý si medzi nimi nájde to svoje. Hudbu, ako jeden z výrazných prvkov hrateľnosti, sa rozhodla použiť v svojej najnovšej hre aj SEGA. Rhythm Thief & the Emperor’s Treasure je však žánrovo ťažko zaradiť, dala by sa nazvať rytmickou akciou, ale zároveň je to aj klasická adventúra. Hudba je dôležitým prvkom pri minihrách, no súčasne netvorí gro hry, ako je to u vyššie spomínaných tituloch.
V hre sa vžijete do roly chlapca menom Raphael, ktorý vyzerá úplne obyčajne. Avšak v noci sa z nenápadného chlapca stáva postrach Paríža. Prezlečený v obleku a klobúku je pre všetkých známy ako Phantom R, zlodej, pred ktorým nie sú žiadne cennosti v múzeách a galériách v bezpečí. Po krku vám pôjde detektív Vergier, ktorý je doslova posadnutý vaším chytením. Do cesty sa vám pripletie množstvo postáv. Stretnete záhadnú dievčinu s husľami Marie, vojvodkyňu Elisabeth a nemôže chýbať ani poriadny záporný hrdina, a tým je chlapík, ktorý si hovorí Napoleon a niekoľkokrát sa skrížia vaše cesty. V príbehu sa dočkáte aj zvratov a prekvapení. Avšak (mnoho z nich) sú ľahko predvídateľné.
Dej hry je situovaný do Paríža, kde v podstate strávite celú hru. Osobne ma toto umiestnenie potešilo, keďže v hrách ho nemáme možnosť často vidieť a má určite čo ponúknuť. Počas hry nemôže chýbať ani návšteva najznámejších dominánt hlavného mesta Francúzska, takže si zblízka obzriete Eifelovku, Víťazný oblúk, chrám NotreDame a, samozrejme, neobídete ani múzeum Louvre. Keďže Phantom R je zlodej známych pamiatok, tak Louvre navštívi aj „pracovne“, ako aj mnohé iné objekty. Čo ma tiež potešilo je fakt, že počas hry sa dozviete niečo viac aj o samotnom meste a jeho histórii.
Po Paríži sa môžete voľne pohybovať, na hornom displeji je zobrazená mapa mesta a na dolnom sa zobrazujú jednotlivé umiestnenia. Na jednotlivých miestach stretnete aj početné množstvo NPC postáv, s ktorými budete viesť automatické rozhovory, alebo sa s nimi spája úloha, ktorá vás posúva ďalej v príbehu. V každej oblasti po kliknutí na určité objekty buď nachádzate zlaté mince, alebo objavíte nejaký zvuk, ktorý sa automaticky nahrá do vašej zbierky nahrávok. Na displeji však nie je nijak naznačené, kde sa skrytý zvuk ukrýva, takže budete počas hry nútení vždy skúmať každú časť danej obrazovky, kým náhodne ukrytú časť nenájdete. Nahrané zvuky potom pri vhodných NPC použijete, aby ste sa pohli ďalej. Napr. cez ospalú knihovníčku sa dostanete tak, že jej pustíte uspávanku, ktorú ste nahrali od matky, spievajúcej svojmu dieťaťu pred knižnicou. Takto sa to bude opakovať aj pri ostatných postavách, ale s inými zvukmi.
Okrem toho dôjde aj na riešenie skladačiek , ktoré sú dosť jednoduché a nezaberú viac ako pár minút. Celou hrou vás bude tiež sprevádzať aj väčšie množstvo minihier, ktoré sa budú počas hrania viackrát opakovať. A práve minihry sú pre mňa najväčším problémom tejto hry. Tie by som rozdelil na zlé, ešte horšie a „retardované “. Neskutočne ma frustrovali a namiesto toho, aby som sa pri nich bavil, som sa iba rozčuľoval. Väčšinou pri nich stačí iba stláčať jedno, alebo dve tlačidlá v správny čas. Problémom je, že niekedy som netušil, kedy mám stlačiť tlačidlo, alebo som nestíhal. Jedinou minihrou, pri ktorej som sa bavil, bolo hranie na husliach. V tej stačí kĺzať stylusom v smere ukazujúcich šípok. Samozrejme pri tom hrá nádherná hudba. Pri minihrách autori využili všetky ovládacie prvky 3DS-ka, a tak budete stláčať, používať dotykový displej, ale aj nakláňať Nintendo do strán. Podľa toho, ako sa vám darilo v danej minihre , dostanete známku A až E.
Pochváliť autorov však musím za veľmi pekné cutscény. Tie sú nadabované a vďaka svojej peknej grafike pri nich máte pocit, akoby ste pozerali anime film. Aj na grafiku kreslených oblastí sa dobre pozerá, no pri minihrách, keď sa hra presúva do 3D, už to také pekné nie je. Hudba sa podarila, keďže pri niektorých minihrách hrá dôležitú úlohu. Hlavne husľové melódie sú skutočne nádherné. Taktiež pri tanečných minihrách dodáva rýchla hudba tú správnu atmosféru.
Rhythm Thief som ešte pred tým, ako som ho dostal na recenziu, skúšal v deme. Demo obsahovalo iba 3 minihry a po jeho dohraní som mal pocit, že hra bude odpad. Našťastie v plnej verzii som zistil, že minihry sú iba jednou časťou a tá adventúrna časť ma bavila. Dokonca by som povedal, že je to celkom slušná adventúra, no tie minihry ma skutočne frustrovali a ubíjali. Avšak keď som si čítal niektoré zahraničné recenzie, tak sa našli redaktori, ktorým sa zase minihry páčili. Zrejme to záleží aj od toho konkrétneho človeka, ako mu to sadne. Čiže ak tiež patríte ku skupine, ktorú budú minihry baviť a nebudete nimi frustrovaní, tak si pokojne k záverečnému hodnoteniu pripočítajte desať percent.
|
|
 pekné cutscény hudba množstvo postáv |
|
|
 frustrujúce minihry pomerne jednoduché |
| 65% |
 |
| ŽÁNER | adventúra |
| VÝROBCA | SEGA |
|
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
SEGA / Conquest |
| HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
 |
