Keď pred dvomi rokmi vyšiel prvý Epic Mickey z pera Warrena Spectora, nikto netušil, čo čakať. Hra sa napokon dočkala len vlažného prijatia, o to viac prekvapilo ohlásené pokračovanie. Poučili sa tvorcovia z nedostatkov prvého dielu?
Pôvodný Epic Mickey vyšiel exkluzívne na Wii, no pokračovanie si zahráme na platformách od Nintenda, Sony a Microsoftu, ale aj na PC a Mac OS X. Práve preto pôsobia niektoré rozhodnutia v hre prinajlepšom rozpačito. V prvom rade je to nespočetné množstvo naratívnych odkazov na prvý diel, hneď za nimi nasledujú niektoré mechaniky z prvej hry, ktoré sa už v pokračovaní nikto neunúva vysvetľovať. Premisa príbehu a niektoré herné princípy teda zlyhávajú na nelogickom odkazovaní a spoliehaní sa na znalosti prvého dielu – ale ten si mohli zahrať len majitelia Nintenda Wii! Epic Mickey 2 však vychádza na množstve iných platforiem, ktorých majitelia pravdepodobne nemajú skúsenosť s pôvodnou hrou.
Vzhľadom na to, že pôvodnú hru sme nehrali, nemôžeme posúdiť zmeny, ktoré v druhom diele nastali, ani to, akú súvislosť má príbeh novej hry so starou. Na recenziu sme dostali PS3 verziu, ktorá u nás vychádza aj s českými titulkami. V tejto recenzii teda vychádzame z predpokladu, že majiteľ hry na väčšine platforiem nemal možnosť si prvý diel vyskúšať.
Epic Mickey 2 nás zavedie do sveta Pustiny, čo je krajina, kde žijú staré a zabudnuté postavičky z Disneyho univerza. To sa síce dozviete z propagačných materiálov, hra sa už neobťažuje vysvetľovať, čo to vlastne Pustina je a ako to v nej funguje. Ak ste nehrali prvý diel, máte smolu. My sme si to vygooglili, aby sme sa v príbehu úplne nestrácali.
Pustinou otriasa zemetrasenie. Všetko sa rozpadá a zrazu sa objavujú nejaké zlé mechanické postavičky, ktoré všetko ničia. Na scénu v poslednej chvíli prichádza Šialený Doktor, ktorý všetko zachraňuje. Kto to vlastne je a odkiaľ pochádza, to sa nedozvieme. Len z dialógov postavičiek zisťujeme, že v prvom diele bol asi hlavným antagonistom.
Takže do rozpadajúceho sa sveta je povolaný Mickey, aby ho zachránil. Evidentne ho zachraňoval už predtým, ale aj to sa dozvedáme len z náznakov. Všetky postavičky, ktoré sme v hre stretli, vo svojich replikách odkazovali na prvý diel. Vety typu: „Minule to vyzeralo lepšie, ale veríme, že aj teraz sa ti tu bude páčiť“ a „Odkedy si odišiel, tak sme otvorili nový obchod“ či „Premietačky fungovali lepšie ako minule, ale potom sa rozbili“ sú v hre úplne bežné. O to viac zamrzí, že nikto nevysvetlí, čo to tie premietačky vlastne sú (pozn.: sú to akési teleporty, ale na to prídete až po niekoľkých hodinách hrania) a prečo by sme ich vlastne mali chcieť opravovať.
Mickey musí nájsť čarovný štetec. Samozrejme, nikto neprezradí, čo to ten štetec je, čo robí a prečo ho vlastne tak nutne musíme mať. Keď ho nájdeme, zistíme, na čo je vlastne dobrý – dá sa s ním maľovať, ale aj mazať. Nie obrázky, ale skutočné objekty v hre. Celkom zaujímavá herná mechanika. Evidentne bola základom prvého dielu, ale namaľovať alebo zmazať sa nedá čokoľvek. Len na niektorých vyznačených miestach sa dajú maľovať objekty a len niektoré objekty sa dajú vymazať. Sem-tam nájdete aj dva odlišné atramenty – neviditeľný a nezničiteľný. Do tých sa ale môžete štetec len namočiť, nie s nimi maľovať.
Našťastie level dizajn je zvládnutý lepšie ako naratívna stránka. Prostredia sú pestré a plné najrôznejších postavičiek z celého Disneyho univerza. Veď je to predsa svet starých a zabudnutých postavičiek, na ktorých mená sme už pomaly aj zabudli, ak sme ich vôbec poznali.
Herný svet má na svedomí známy producent Warren Spector. Ak vám to nič nehovorí, spomeňte si na niektoré hry, ktoré má na svedomí – Wing Commander, Deus Ex, Thief, System Shock… Jeho vízia Disneyho sveta, ktorý je na povrchu krásny, avšak pod tým poháňaný chladnými strojmi, je pútavá a podnecuje túžbu po skúmaní. Epic Mickey 2 stavia na nostalgii.
Problém je totiž so samotnými hernými mechanikami a ich pestrosťou, teda v tomto prípade monotónnosťou. V hlavnej príbehovej línii robíte stále to isté dokola. Bojujete s nepriateľmi a opravujete pokazené stroje. To v podstate znamená, že packáte farbu alebo zmizík na nepriateľov a dofarbujete pokazené (čítaj chýbajúce) časti strojov.
Spojte to ešte s naozaj dosť blbou kamerou (vraj v prvom diele bola ešte horšia), ktorá má tendencie neustále sa centrovať do akejsi východiskovej pozície. Mierenie „štetcom“ je niekedy dosť nepresné, keďže sa dosť zle odhaduje presný smer prúdu farby. Často teda nafarbíte všetko navôkol, len nie to, čo ste naozaj nafarbiť chceli.
Tento problém je spojený s pôvodom série. Epic Mickey totiž pochádza z Wii, z konzoly, kde sa hry ovládajú pohybovým ovládačom. Našťastie na PS3 máme Move a Epic Mickey 2 je teda, paradoxne, hrou, ktorá sa ovláda lepšie pomocou pohybového ovládača, než pomocou DualShocku. Úprimne však ľutujeme hráčov tejto hry na ostatných platformách, kde takýto spôsob ovládania nemajú k dispozícii.
Ďalší problém je spojený so samotným „platformovaním“. Mechanika, ktorá by mala byť spolu s maľovaním základom hry, funguje nespoľahlivo. Nie sme si istí, či sa to spája s nie-zrovna-vydarenou kamerou alebo level dizajnom, ale často je problém správne odhadnúť vzdialenosti a mnoho skokov sa končí pádom do prázdna. Tu trochu pomáha prepnutie do stereoskopického 3D režimu, ale povedzme si na rovinu, že túto možnosť má len zanedbateľná časť hráčov.
Omnoho lepšie spracované sú 2D čiernobiele levely. Ide o doplnkové časti hry, prechody medzi dvomi premietačkami. Sú však veľmi vydarené, plné nostalgie a krásy starých Disneyho rozprávok.
Podtitul hry „Dvojitý zásah“ naznačuje, že hra nie je len pokračovaním, ale aj kooperatívnou hrou pre dvoch hráčov. Samozrejme, všetko sa dá spraviť samostatne, s tým, že Mickeymu pomáha šťastný králik Oswald. Mickey vie robiť dvojité skoky, Oswald zase lietať, Mickey maľuje štetcom a Oswald vládne elektrine. Spolu dokážu vyriešiť každú situáciu. Počítačom riadený Oswald však trpí slabšou formou mentálnej nedostatočnosti, keď niekedy zabúda plniť aj tie najtriviálnejšie úlohy. Často sa stáva, že zakričí „Nechaj to na mňa!“ a ostane stáť na mieste. Niekedy zmizne nevedno kam a po chvíli sa zrazu objaví, len tak zo vzduchu. Problém je, že bez neho sa cez niektoré prekážky nedostanete.
Zábavnejšie to je, keď hráte s kamarátom, samozrejme, za predpokladu, že vie, čo má robiť a ako to má robiť. To sa už hrá omnoho lepšie, keď nemusíte čakať na nespoľahlivú AI a môžete s kamarátom spoločne plniť úlohy. Zaujímavé je, koniec koncov, vybočiť z hlavnej dejovej línie a len tak behať po Pustine, skúmať svet a plniť bočné úlohy.
Epic Mickey má ambície dosiahnuť mnoho, ale väčšinu toho nerobí poriadne. V tomto prípade by naozaj platilo, že menej, je predsa len viac. Namiesto koncentrácie na vyladenie základných mechaník sa vývojári pustili do dabovania každej jednej NPC postavy a pridávania RPG elementov. Avšak na vratkých základoch sa stavia veľmi ťažko a hre k dobru nepomôžu ani pekné muzikálové sekvencie a 2D sub-levely. Medzi hrami určenými pre deti sa Mickey radí k slabšiemu priemeru a jediné, vďaka čomu by sme ho mohli odporučiť, sú integrované české titulky.
|
|
 nostalgia české titulky pekný level dizajn |
|
|
|
| 50% |
 |
| ŽÁNER | skákačka |
| VÝROBCA | Junction Point |
|
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Comgad |
| HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
kamera
