Keď si prečítate stručný popis, čo je vlastne hra Lucius, som si istý, že dostanete pocit déjà vu. Nečudujem sa vám. Pravdepodobne ste videli alebo počuli o filme The Omen z roku 1976 alebo o jeho remaku z roku 2006 (ktorý bol mimochodom veľmi biedny). Príbeh hry je veľmi podobný a bez problémov by sme ju mohli premenovať na The Omen: The Game.
Podobne ako vo filme, Luciovi sa po oslave šiestych narodenín začnú zjavovať temné sily a nakoniec k nemu prehovorí samotný Lucifer. Od malého chlapca žiada jediné. Aby nakŕmil Satanov hlad po ľudských dušiach. A to je aj hernou náplňou. Každý mesiac pripravíte Luciferovi dar vo forme jedného z mnohých obyvateľov domu, v ktorom sa hra odohráva. Keďže Luciovi rodičia sú na tom finančne veľmi dobre, dom nie je ten správny výraz. Skôr ide o obrovské sídlo s mnohými miestnosťami plnými služobníctva, čo Luciovi poskytuje dostatočný počet nič netušiacich obetí.
Svetlo končí, už je len tma, ale to je fasa
Zo Satanom všetko zvládnuť do pohody dá sa
No krása
Diabol, ten vždy pomôže
Diabol môže všetko, čo nikto nemôže, lebo
Satan, to je tvoj kamarát
Satan, bude pri tebe stáť
Satan, má všetky deti rád
Temné sily, brutalita a sex
Aby sa nedostavil stereotyp a nemali ste pocit, že je v podstate každá kapitola o tom istom, zahrnuli autori do hry aj nočné pasáže alebo miesta, kde vás nik nesmie vidieť. Hlavne kapitola počas tmavej búrky je naozaj vynikajúca, pretože sa musíte vyhýbať postavám, zisťujúcim, prečo v dome nejde elektrina. Pokiaľ vás niekto zbadá, môžete použiť jednu zo schopností, ktorými vás Lucifer obdaril. V tomto prípade vymazanie pamäte. To však tiež nemôžete používať donekonečna a potrebujete naň aj energiu, ktorú oslabujú zavesené kríže na stenách izieb. Otočiť ich, našťastie, nie je problém. Pokiaľ sa vám teda na obrazovke objaví nápis game over, musíte začať celú kapitolu odznova alebo od posledného checkpointu, ktorý však nie je veľmi častý a v niektorých pasážach hry chýba úplne. Medzitým si však vytrpíte abnormálne dlhý loading, počas ktorého si určite stihnete spraviť pauzu na návštevu toalety. Prečo sú také dlhé? To, bohužiaľ, nechápem. Tak ako grafická prezentácia tak ani rozmer celého sídla nenasvedčuje, že by boli dôvodom. Ostatné nadprirodzené sily vám môžu pomôcť pri vykonávaní vrážd. Nie je problém napríklad telekinézou zapnúť motor sekačky na trávu a úbohého záhradníka pomocou manipulácie mysle donútiť, aby do ostrých čepelí vopchal hlavu. Výsledok si viete predstaviť a je jedným z dôvodov, prečo má hra rating 18+. Tu by som chcel upozorniť na to, že hra by sa v žiadnom prípade nemala dostať do rúk detí či mladistvých, pretože brutalita nie je jediný dôvod vysokého vekového obmedzenia. Nájdete tu nahotu a dokonca aj sexuálne scény.
Ani po audiovizuálnej stránke sa hra nezaobišla bez vážnych chýb
Zo screenshotov hra vzbudzuje dojem, že je graficky na tom celkom dobre. Veď prečo nie? Celá hra má akoby tmavý filter, ktorý len prehlbuje temnú atmosféru celej hry a ponúka naozaj efektnú hru tieňov a svetiel (hlavne po zasvietení baterkou na Lucifera). Ale to ste ju nevideli v pohybe. Postavy sa zasekávajú o rôzne prekážky, prechádzajú cez seba alebo predvádzajú prapodivné pohyby. To isté platí aj o hlavnej postave. Nerozumiem, prečo autori nevyužili iný herný engine než Esenthel, ktorý, bohužiaľ, nie je ani poriadne vyladený a dá vášmu počítaču riadne zabrať. Problémová ja aj synchronizácia hlasu s ústami postáv. Pochopiteľne, neočakávam, že každý charakter bude dokonale gestikulovať ako v LA Noire, no je na hanbu, ak postava otvára ústa, pričom už dávno dohovorila (alebo naopak). Hudobné motívy môžem na druhú stranu pochváliť. Vynikajúco sa hodia do hororu a umocňujú pocit mysteriózna. Bohužiaľ, skladieb je len zopár a čo je horšie, hrajú neustále. Každá kapitola príbehu má priradenú určitú skladbu a tá sa v slučke opakuje, až kým konečne niekoho nezavraždíte. Viete si predstaviť, ako vám po desaťminútovom bezcieľnom lození po dome začne tá sláčiková hudba liezť na nervy? Ako donekonečna sa opakujúce nože, režúce vaše ušné bubienky.
Výsledné hodnotenie je rozporuplné
Sú hry, pri ktorých sa dá naozaj veľmi ťažko jednoznačne určiť výsledné hodnotenie. Lucius patrí medzi tituly s rozporuplnými recenziami a hodnotenia sa líšia na míle ďaleko. Od 85% až po krutých 30% od Destructoid. Vynikajúcu atmosféru a výborný nápad potápa striktná lineárnosť a technické nedostatky. Veľa hráčov určite pocíti silnú frustráciu a nudu pri neustálom behaní po ozrutnom dome, snažiac sa zistiť, čo od vás hra vlastne chce. Koniec koncov sa vám však odmení morbídnymi úmrtiami “na sto spôsobov“. Pre hororového fanúšika, akým som napríklad aj ja, je Lucius veľmi zaujímavým titulom a určite by ho nemal obísť. No pre bežného hráča, očakávajúceho akčné pasáže alebo navigovanie, čo robiť, bude hra utrpením. Hodnotenie som v tomto prípade dal z objektívneho hľadiska čisto priemerné. Za seba (čo vy, hororoví fanúšikovia, môžete brať ako odporúčanie) by som na hodnotení ešte trošku pridal.
Rohy chvost a kopytá, rohy chvost a kopytá
Nie je to vec zložitá
Satanáš všetkých rád, Satanáš všetkých rád
vo svojom náručí privíta
P.S.: Text v úvode a záveret, ktorý sprevádza túto recenziu, pochádza zo skladby Kamarát a Chcem od skupiny Pentagramček. Satanistický pop pre malé deti. Edukatívne aj veselé pesničky vhodné do predškolských a školských zariadení, ale aj pre dospelých.
temná atmosféra
technické nedostatky
