Včera prostredníctvom e-mailu a aj prostredníctvom listu verejnosti oznámil svoju rezignáciu CEO EA John Riccitiello, ktorý sa do tejto funkcie dostal v roku 2007. Dočasným CEO sa stal jeho predchodca Larry Probst, ktorý bude riadiť firmu dovtedy, kým sa nevyberie náhrada, o ktorej sa už špekuluje, pričom najčastejšie sa spomína meno Petra Moora. Ten momentálne šéfuje oddeleniu EA Sports.
Aj keď John adresoval list verejnosti, kde ozrejmil príčiny odstúpenia ako „prebranie zodpovednosti za hospodárske výsledky EA v poslednom roku,“ je hádam každému jasné, že príčiny jeho odchodu pochádzajú z širšieho obdobia ako je posledný rok. Ono totiž vplyvom naťahovania činnosti aktuálnych konzol herný priemysel klesá už dobré 2-3 roky, a to v spojení s hospodárskou krízou, kde mala problém prakticky každá herná firma, spôsobilo napríklad krach THQ (tam však bol problém aj v zlých rozhodnutiach manažmentu). No tento rok už bol ohlásená nová Playstation a čoskoro ju bude nasledovať aj nový Xbox, čo by malo tento obrovský priemysel znovu nakopnúť. A teda je zrejmé, že tento krok prišiel ako blesk z jasného neba a prinútil ma rozmýšľať nad tým, či je táto správa dobrá, alebo zlá.
Netreba si totiž nahovárať, že CEO takej veľkej firmy, akou Electronic Arts dozaista je a ktorá patrí v hernej brandži medzi tie najväčšie, nemá v rozhodovacom procese žiaden vplyv. CEO je tá osoba, ktorá sa priamo zodpovedá akcionárom firmy, takže všetky podstatné rozhodnutia idú priamo cez neho. Či už sa jedná o akvizície nových štúdií, alebo cenová politika, či odsúhlasovanie investícii do herných značiek a nových projektov. A nakoľko CEO sa zodpovedá akcionárom, tak je očividné, že na jeho osobu museli byť vyvíjané tlaky, čomu sa pri pohľade na finančné výsledky firmy v poslednom období ani netreba čudovať, a to aj napriek tomu, že finančné straty boli z veľkej miery spôsobené akvizíciami nových herných štúdií. A tu je prvý problém. Z určitého hľadiska by akvizície PopCapGames či PlayFish mali byť rentabilné, no zdá sa , že nie sú, čo sa odrazilo na terajšom rozhodnutí.
Ja osobne vyznávam filozofiu, že neexistuje delenie na dobrých a zlých vydavateľov, existujú iba dobré a zlé rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú náš pohľad na danú firmu. Predsa cieľom každej jednej spoločnosti, a teda aj malých indie vývojárov, aj megakorporácií akou EA bez pochýb je, je zárobok. Byť v pluse. My, hráči, vnímame hlavne prostriedky, akými sa tento cieľ vydavateľské domy snažia dosiahnuť. Či je to formou líškania sa hráčom, akú máme hlavne my, PC hráči, radi, alebo je to formou tvrdej, no neobľúbenej politiky DLC, vytrhávania obsahu a podobných praktík, pri ktorých by sme všetci najradšej trhali hlavy kravaťákom, ktorí stoja v čele takýchto firiem. Toto všetko definuje náš pohľad, no osobne by som sa chcel osobným dojmom vyhnúť a pozrieť sa na klady a zápory prínosu Johna Riccitiella pre EA a herný priemysel obecne.
Ak mám byť úprimný, tak z prvých rokov jeho pôsobenia vo firme som bol dosť nadšený. Prišlo mi, že konečne prichádza EA s ľudskou tvárou, konečne sa snažia presadzovať nové značky, a hlavne som bol rád, že EA neskončilo ako iný nemenovaný vydavateľ, ktorí si ako formu zárobku zvolil pár hlavných značiek a k tomu licencovaný obsah z hier na motívy filmov, ktoré garantujú zisk, pretože nepotrebujú marketing (ten im spraví film), a sú lacné na výrobu (viď Battleship, aj keď sa nájdu výnimky ako Transformers).
Stačí si spomenúť na Mirror’s Edge, ktorý považujem za extrémne rizikový, no novátorský projekt, Dead Space, ktorý sa v čase, kedy takmer všetky hororové série púšťali do akčnejšieho pojatia, nebál ísť smerom k hororu. Alebo Alice Madness Returns, Kingdoms of Amalur, Shadows of the Damned, Bulletstorm, či aj menej kvalitné hry ako Dante’s Inferno, Syndicate a ďalšie. Pri akciovej spoločnosti, akou je EA, nie je ľahké presadiť rizikové projekty (z hľadiska ziskovosti), no John to dokázal. Tak isto pozitívne hodnotím aj presadenie Originu, nakoľko v mojich očiach je každá konkurencia dobrá (aj keď mám Steam veľmi rád, myslím si, že monopol na trhu digitálnej distribúcie by nebol dobrý), či kvalitné akvizície firiem ako Bioware a podobne. Aj odobranie upadajúcej série Need for Speed z rúk Black Boxu, ktoré ju očividne zachránilo, sa dá považovať za dobrý krok.
No zatvorenie štúdia Pandemic, tvorcov hier ako Full Spectrum Warrior či Saboteur si už za rámček nedá. Rovnako ako vykašľanie sa na Wii platformu, ktorá sa zo začiatku stala zlatou baňou či vysoké investície do neúspešných projektov ako Star Wars: The Old Republic (vývoj vraj stál 500 miliónov dolárov). A v poslednom čase hlavne rushovanie vývoja hier a ústup od presadzovania nových značiek, ktoré spôsobili faktory, ktorým som sa venoval vyššie. Najviac si to očividne odniesla povesť Bioware v projektoch ako je Dragon Age 2 či v kontroverznom konci Mass Effect 3. Ten totiž dopadol tak ako dopadol práve kvôli deadlinu marcového vydania hry. Tŕňom v oku hráčov boli aj DLC, najmä tie s prívlastkom firstday DLC (často vytrhnuté z pôvodnej hry). A v poslednej dobe najmä kauza so SimCity, kde nikto nevie, kde leží pravda ohľadom nutnosti neustáleho online pripojenia pri hraní (aj keď musím uznať, že odškodnenie ma veľmi prekvapilo). V neposlednom rade taktiež spomenuté akvizície facebookových či mobilných vývojárov za dosť prestrelené sumy. Toto všetko mu zlomilo väz ako aj v očiach akcionárov firmy, tak aj v očiach hráčov.
Aj keď veľa ľudí hľadí iba na negatíva jeho pôsobenia, ktoré sú následne vytýkané EA ako celku, treba si uvedomiť, že existuje jedna veľmi múdra veta: „Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.“ A to platí aj v tomto prípade. Ono teraz už veľmi ťažko predpokladať kam by kráčalo EA po vzostupe herného trhu spojeného s príchodom nových konzol, či by sa pod jeho vedením znovu pustili do vytvárania nových IP, popri presadzovaní stálic, ktorých má EA nepochybne dosť, alebo by pokračovali v trende, ktorý nastolili v posledných rokoch. To teraz bude ležať na pleciach jeho nástupcu a nakoľko ešte netušíme kto ním bude, tak je samozrejme ťažko hodnotiť, ako to môže celé dopadnúť. Akciové trhy reagovali na rezignáciu pozitívne, no tí sa skôr riadia finančným aspektom a neriešia vplyv na hráčov. Najbližšie dni či týždne, kedy sa bude rozhodovať o novom CEO, budú mať určite dopad aj na nás, hráčov, akokoľvek sme ochotní si to pripustiť.
Môžeme mať DLC uzamknuté na disku, ako to býva vo zvyku u Capcom hier (Marvel vs. Capcom 3), alebo bude EA každoročne žmýkať niekoľko herných sérií ich každoročným vydávaním, ako to v poslednom čase robí čím ďalej tým viac herných firiem (Ubisoft s Assassin’s Creed, Activision s Call of Duty a kopa ďalších). Príkladov, ako sa terajšie EA môže zmeniť k ešte horšiemu, je mnoho, no osobne dúfam, že k moci v EA sa dostane človek s rozumom (aj keď mi je jasné, že to určite bude ďalší kravaťák a nie herný nadšenec), ktorý pochopí, že cesta, akú si EA razilo v poslednej dobe, nie je práve tá schodná, a cesta k peniazom leží z určitej časti aj na tom, aký prístup k hráčom herný vydavateľ má. S príchodom novej generácie príde aj nová možnosť začať s novými IP, novou tvárou v očiach hráčov, a je iba na vedení EA, ako to nakoniec dopadne. Jedno je však isté. John Riccitiello pripravil EA na príchod nových konzol dobre. Bude iba na jeho nástupcovi, ako sa k tomuto materiálu postaví.
