Pri svojom odhalení spôsobilo Remember Me menší rozruch. Išlo o novú IP s unikátnou možnosťou menenia spomienok. Navyše v nádhernom balení. A okrem toho, Capcom sa rozhodol pomôcť začínajúcemu francúzskemu štúdiu, čím dal jasne najavo, že si projekt zaslúži dôveru veľkého vydavateľa.
Hra sa začína v roku 2084. Svet si prešiel ťažkými skúškami v podobe vojen aj ekologických katastrof. Neo-Paríž má to najhoršie už pár rokov relatívne za sebou a jeho vyššia vrstva pripomína utópiu, užívajúcu si najmodernejšie technické produkty. Tým najznámejším je mozgový implantát zvaný Sensen, umožňujúci zdieľanie spomienok s inými ľuďmi. Dokáže však spomienky aj vymazať či pozmeniť, čo je v prípade bolestivých udalostí vítaná funkcia. Sensen vyvinula spoločnosť Memorize, a ako to u veľkých korporácií (tie, ktoré majú prístup k osobným dátam miliónov ľudí) býva zvykom, našli spôsob, ako využiť spomínaný prístup k dátam na sledovanie a kontrolu populácie. Tí bohatí si užívajú a nedbajú na stratu súkromia, tí chudobní trpia v spodných častiach mesta. Ešte nižšie sa nachádzajú Leaperi, ľudia, ktorých závislosť na Sensene premenila na agresívnych mutantov.
Hráč sa chopí úlohy Nilin, členky tzv. Erroristov, snažiacich sa bojovať proti Sensenu . A nie vždy len eticky správnymi metódami. Nilin sa prebúdza vo väzení s takmer kompletnou stratou pamäte. Predtým, než by jej odstránili aj posledné spomienky, dokáže utiecť za pomoci tajomného lídra Erroristov menom Edge a následne sa púšťa do hľadania odpovedí a boja proti Memorize i ľuďom podporujúcim túto antiutopickú spoločnosť. Príbeh a jeho spracovanie patrí, bez debaty, medzi to lepšie, čo hry ponúkajú, no naráža na problém, ktorý trápi celú hru a tou je obmedzenosť dizajnu.
Svet Remember Me má potenciál uživiť niekoľko RPG na štýl Deus Ex, ale namiesto toho tu máme lineárnu akčnú adventúru s minimálnou interakciou so svojím okolím. To znamená, že témy ako strata súkromia, morálna stránka hrania sa s pamäťou, spamätávanie sa zo svetovej krízy a ďalšie nemajú k dispozícii dostatok priestoru a fungujú len ako pozadie diania na obrazovke, prípadne sa o nich dočítate v novinových článkoch, ktoré môžete nájsť ukryté v leveloch ako bonusový materiál.
Jednotlivé levely sú, ako to v tomto žánri býva, úplne lineárne. Až príliš. Lineárnosť sama o sebe nie je mínusom, ak ponúka akúsi výzvu a stále prichádza s niečím novým. Nič také sa tu nedeje . Cestu dopredu máte neustále označenú šípkami. Tie zobrazujú, o ktorý kraj/lištu/platformu sa môžete zachytiť, a tak namiesto rozmýšľania len chodíte a skáčete za nosom.
Našťastie, to nie je to jediné, čo v hre budete robiť. Mimo vydarených hádaniek a puzzle sa k slovu dostanú aj súboje s nepriateľmi. Tie sa nesú v duchu titulov ako Batman: Arkham Asylum s menším twistom. Kombá si vytvárate sami. Postupne sa vám budú odomykať rôzne druhy úderov. Niektoré sú silové , iné vracajú späť zdravie či zvyšujú účinky predchádzajúceho úderu a podobne. Tieto údery si môžete rozostaviť ako sa vám len zapáči. Jedno kombo môže slúžiť na čisto silové údery, druhé na rýchle vrátenie zdravia, prípadne si ich môžete kombinovať podľa vlastných preferencií.
Problémom je fakt, že každý úder vyzerá takmer rovnako. K dispozícii máte len úder päsťou a kop nohou. Jedinou výzvou je zapamätanie si správnej sekvencie úderov. Výsledkom je celkom bežný súbojový systém, pôsobiaci mierne limitujúco, pretože kombo funguje len na jedného nepriateľa a preruší sa, ak udriete niekoho iného. Oživujúco pôsobia špeciálne pohyby, vyžadujúce čas na dobitie a dodávajúce bojom trochu viac taktizovania, najmä v neskorších častiach hry, kedy sú nepriatelia rôznorodejší a každý má svoje špecifické slabiny. Systému ku cti dopomáha to, že netrpí problémami s kamerou. Kamera má výbornú úroveň po celý čas hrania. Pri lezení a skákaní sa nachádza v uhloch, kedy vytvára väčšie napätie, pri bojoch sa nezasekáva a neuteká na zlé miesta a v cutscénach (a aj mimo) ponúka inšpirujúce zábery, najmä v spojitosti s vynikajúcim hudobným sprievodom, ktorý sa radí medzi to najlepšie, čo sme zatiaľ v tomto roku počuli.
Jednou z najočakávanejších herných možností, ako sme si povedali už v úvode, je menenie spomienok iných ľudí. Vyzerá to tak, že Nilin sa „hackne“ do mozgového implantátu niekoho iného a pozmení nejakú minulú udalosť natoľko, aby zmenila aj zmýšľanie danej osoby. Najprv si pozriete celú scénu od začiatku do konca a potom ju musíte pretočiť naspäť a hľadať „bugy“, vďaka ktorým môžete meniť postavenie predmetov. Kto si pamätá odhalenie hry, určite si spomenie, aké katastrofálne následky môže mať odistenie poistky na zbrani. Avšak ani tu sa nevyhlo problémom v rámci hry.
Začnime technickými. Na pretočenie scény dozadu (a aj pár iných akcií mimo menenia spomienok) musíte krúžiť myškou/analógom, čo je nevýslovne otravné. Interface je jasne stvorený pre gamepad, a aj keď s myškou väčšinou ťažkosti mať nebudete, pri menení spomienok by bolo jednoduchšie použiť obyčajné tlačidlá na pretáčanie dopredu/dozadu, pauzovanie a pod. Druhý problém predstavuje akési skúšanie „všetkého na všetko“. Neviete, čo dané pozmenenie spôsobí a nie všetko vedie do správneho pozmenenia. Keby mal hráč možnosť zmeniť spomienku viacerými spôsobmi, išlo by o niečo zábavnejšie. Tretím problémom je, že v približne desiatich hodinách hrania sa k tomuto dostanete len štyrikrát, pričom ide o najzaujímavejšiu časť hry napriek všetkým jej problémom.
Celou hrou vás prenasleduje fantóm väčšej a lepšej hry, ktorá mohla z tohto projektu vzísť. Príbeh začína zaujímavo, ale kvôli obmedzenosti prostredia a interakcie nenaplňuje svoj potenciál. To isté platí pre charaktery, úžasný svet a aj samotnú hrateľnosť. Napriek sklamanému tónu treba dodať, že stále ide o nadpriemernú záležitosť a po niektorých stránkach aj unikátny herný zážitok.
Informácie o hre
Žáner: akčná adventúra
Výrobca: DONTNOD Entertainment
Distribútor v SR: Cenega
