Občas sa stane, že to nekonečné strieľanie nemŕtvych, teroristov, ufónov, zvierat, politikov, démonov vás odrazu prestane baviť. A teraz otázka, čo hrať? Neraz tento pocit zažíva nejeden hráč, a tak aj my sme siahli po hrách, ktoré by nám pred tým ani nenapadlo hrať. S údivom sme potom „čučali“, aké sú tie platformovky vlastne zábavné.
Little Big Planet, Mario, Rayman… sú všetko hry, na ktoré všetci radi spomíname a ochotne si ich zahráme s priateľmi. Puppeteer sa nehrá na nič iné, ide o klasickú platformovku s trochu nezvyčajným námetom a zaujímavými príbehovými nápadmi. Stačí to však na prekonanie spomínaných legiend?
Záleží od uhla pohľadu. Hra vyslovene vsádza na rozprávanie svojej dejovej línie, ktorá nasleduje po stopách Tima Burtona. Ťažko povedať, či je hra určená pre deti, keďže vám hneď na začiatku odseknú hlavu a nahradia ju hamburgerom. Ako už z názvu vyplýva, celé prostredie je vložené do rúk bábkara, ktorý je asi na tripe a o svoje stavy sa chce podeliť s obecenstvom, ktoré jeho predstavenie „žerie“. Preto pri každom úspešnom skoku zaznie potlesk a pri nezdare šokované vzdychnutie, čo dodáva pocit autentickosti naozajstného bábkového divadla. Celé divadelné predstavenie sa pri tom odohráva na Mesiaci, kde zlý medveď ovládne kráľovstvo a rozdelí svojim generálom (zvieratám) fragmenty akéhosi kryštálu. Viac po nás nechcite, pretože hra v podstate nedáva zmysel, čo obhajuje našu LSD teóriu. A aj keď je to nezvyčajné, vašou hlavnou zbraňou budú špeciálne nožnice.
A tým sa dostávame k hrateľnosti, ktorá kladie dôraz na pomalý a precízny platforming. Vaša bábka, bezhlavý Kutaro, nie je veľmi rýchly a ani veľmi vysoko nevyskočí. Preto treba zhodnotiť každý krok a skok, načasovať si ich a potom presne sexekuovať (od slova exekuovať, nie sex). Nožnice využijete v boji, pri strihaní, ktoré funguje na presun cez húštie listov, pavučín a iných plôch či pri ničení prekážok. Postupne získate aj iné predmety, ako napríklad bomby, ktoré slúžia na ničenie prekážok a môžete ich buď pokladať na zem, alebo hádzať. Veľmi zvláštne je aj zbieranie nových hláv, ktorých je v hre podľa vývojárov okolo sto, no ich opodstatnenie, okrem hľadania bonusových levelov a kryštálikov, sme v hre nenašli.
Preto máme z prvých hodín hrania Puppeteera veľmi zmiešané pocity. Platforming nie je taký záživný ako pri iných velikánoch tohto žánru, avšak medzery dopĺňa veľmi zvláštna atmosféra, ktorá do hry zapadá ako „riť na šerbeľ“. Nechajme sa teda prekvapiť, ako bude vyzerať hra po vydaní.
