Rome II: Total War

Medieval 2, Empire, Napoleon, Shogun 2, Rome 2… Z hľadiska historického, postupnosť celkom zaujímavá a hlavne pomixovaná. Z hľadiska herného? Čím ďalej, tým lepšie, krajšie, plynulejšie a hlavne zábavnejšie. Veď posúďte sami…

Pod tým hradom Riman—cár zastal si táborom

Myslím, že s konceptom série so strategickou mapou a ťahmi na nej netreba v dnešnej dobe už asi nikoho zoznamovať. A ani ho ďalej asi rozpitvávať. Čoho by som sa určite rád dotkol, je systém, ktorým sú vaše „tábory“, mestá na mape usporiadané. To je totižto v Rome 2 novinka. Po novom budú regióny rozdelené na provincie, a tak na kontrolu celého regiónu bude potrebné obsadiť všetky jeho mestá. Zmysel to má kvôli tomu, že mestá v regióne majú spoločné zásoby jedla, budovy, ktoré ovplyvňujú kultúru regiónu alebo spokojnosť v ňom. Ak teda vo vašich troch mestách budete mať už naplno obsadené miesta na stavby, samozrejme, že čím skôr budete chcieť ovládnuť poslednú časť daného regiónu. Okrem toho, pre ľudí ako som ja, čo nenávidia preklikávanie XY mestami v každom ťahu, sa v novom systéme mestá s možnosťami výstavby v nich zobrazujú v dolnej časti obrazovky. Už žiadne zbytočné preklikávania.

Zobraziť galériu

Belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom!

Zmenil sa, okrem iného, aj boj. Po novom to nebude vždy len klasické obliehanie alebo bitka na pláňach, lúkach a lesoch. Vo veľkej strategickej mape si budete môcť prepínať medzi štyrmi postaveniami armády. Prvým z nich je normal, ktorý netreba asi predstavovať a vysvetľovať ako funguje. Armáda má svoj dosah, ktorý za kolo môže prejsť, môže zaútočiť alebo len tak stáť. Ďalším postavením bude „Forced March“, ktoré z vašej armády spraví doslova mašinu na pochodovanie. V kole bude možné prejsť dvakrát väčšiu vzdialenosť ako v normálnom prípade. Nevýhodou však bude, že s armádou bude nemožné zaútočiť. Avšak prejsť vzdialenosť za tri roky, ktorá by normálne trvala šesť rokov, poteší každého stratéga. Číslo tri je „Defensive“, vďaka čomu vaše armády pri útoku budú mať takú výhodu, že budú bojovať z palisád alebo z iného opevnenia. Poslednou a najzábavnejšou je Ambush. Armáda sa stane neviditeľnou. Pokiaľ však zaútočí, protivník sa len nečinne prizerá, ako jeho armáda ide po istej uličke a zrazu cez ňu preletia horiace balvany, ktoré v tomto móde ďalej môžete v bitke využívať. A čo bude nasledovať po balvanoch už asi spomínať netreba. Novinkou je aj to, že nepriateľské armády na bojovom poli nevidíte dovtedy, kým ich nevidia vaši vojaci. Nie je to možno žiadna prevratná novinka, keďže sme to videli už v tisíckach hier. Predsa, autorov z Creative Assembly treba pochváliť, keďže ROME 2 je prvá z hier, kde sa tento prvok využil reálne a každý jeden z vojakov nie je vlastníkom šedého zákalu a dovidí aj ďalej ako je pätnásť metrov. No pozor na lesy a skaly. Nikdy neviete, čo sa za nimi alebo v nich skrýva…

Chápanie armád a ich tradície v ROME 2 kompletne zmenilo tvár. Armády ako také budú po novom dostávať skúsenosti spolu s generálom a bude ju možné vylepšovať. Ako to môžeme často vidieť aj v dnešnej dobe, aj v ROME 2 je možné stavať na tradíciách zničených alebo stratených jednotiek. Pokiaľ vám teda barbari prepadom z lesa vyzabíjajú celú légiu, na jej tradíciách je možné postaviť úplne novú, ktorá prevezme všetky jej skúsenosti z boja. Bude možné si vytvoriť vojská, ktoré sa budú špecializovať na obranu, útok, obliehanie mesta atď. A k tomu stále fakt, že raz zničenú légiu si bude možné znova a znova postaviť.

Zobraziť galériu

Ako som už spomínal uľahčenie s regiónmi, ktoré sú vyskladané z provincií, tak uľahčením prešlo aj regrutovanie armád. Tie si teraz bude budovať generál sám. A tak nebude potrebné v meste vybudovať šesť regimentov a postupne ich posielať ku generálovi. Stačí si len naklikať čoho a koľko chcete v svojej armáde a v „inventári“ armády sa tieto jednotky po určitom počte kôl automaticky objavia.

Rastom sú ako jedle, pevní ako skala

Ozvučenie pri sérií Total War nemá zmysel asi ani ďalej rozpisovať. Áno, aj v Rome 2 je počuť tie prekrásne pochody vojakov a ich dupanie, rinčanie zbraní a zvuk lesných rohov volajúcich do bitky. Samozrejme, že toto všetko je podmienené vzdialenosťou kamery od armády. Čím je totiž kamera ďalej, tým viac všetky zvuky bitky prídu ambientnejšie. Ale ako som už vravel, tu sa nejedná o nič nové a netreba to predstavovať. Ale keď tie zvuky vždy tak nadchnú…

Čo sa však zmenilo a zároveň nezmenilo, je grafika. Pri najvyšších nastaveniach sa hra rozhýbe len na ozajstných High-end mašinách. Pochopiteľne, že tak aj vyzerá. Doteraz platilo, že si slabšie počítače Total War neužili. Pri Rome 2 sa však autori pochlapili a zoptimalizovali „dno“ grafických požiadaviek, a ako povedal jeden z autorov, aj keď tomu veľmi neverím, hru si budú môcť vychutnať aj tí, ktorí vlastnia len integrovaný grafický čip. Síce si neužijú prekrásne ostré textúry (tie si neužije väčšina hráčskej komunity, keďže hra vyžaduje 2GB+ grafickej pamäte), krásne odrazy od heliem, horiace pláne, mimiku a pohyby vojakov, odrazy šípov od štítov a pod. Veď hry nie sú o grafike, vždy ide len o hrateľnosť… či? 😉

Zobraziť galériu

O sérií Total War sa veľmi ťažko píše. Existuje koncept, ktorý sa len dookola a dookola opakuje a vždy žne úspech za úspechom. Iróniou je, že hry, ktoré väčšinou koncept opakujú (viď. CoD), žnú kritiku za kritikou. Taktiež je tu ešte jeden problém. Keď sa koncept opakuje, je veľmi náročné písať o hrateľnosti. Čo však pri sérii TW nikdy nechýbalo, boli zmeny. Veď celá recenzia bola o novinkách a zmenách. A to je to, v čom bude hra ešte dlho excelovať. Posledná otázka: Kúpiť či nekúpiť? Ja vám poviem za seba: Najlepší Total War, ktorý mi prešiel rukami.