Puppeteer - Recenzia

Každý, kto bol aspoň raz ako dieťa v divadle, si iste pamätá momenty predtým, než sa otvorí opona a začne predstavenie. Moment najväčšieho očakávania, keď sa po dlhom čakaní zhasnú svetlá, až na reflektor sústredený na javisko. Diváci utíchnu a vo vzduchu je cítiť napätie a vzrušenie. Odrazu sa ozve hlas rozprávača uvádzajúceho hru a od toho momentu sú diváci pohltení v zážitku.

Úvodná obrazovka Puppeteer predstavuje práve tento moment. Hneď od začiatku vytvára perfektnú ilúziu bábkového divadla odohrávajúceho sa priamo na vašich obrazovkách. Všetko dianie prebieha na javisku, neustále máte možnosť počuť reakcie publika, či už ide o nadšené tlieskanie, keď hrdina porazí nepriateľa, alebo šokované vzdychy, keď sa mu do cesty postaví náročná prekážka alebo spadne do pasce a podobne. Samozrejme, to všetko umocňuje dabing postáv s typickým divadelným „prehrávaním“ hercov. Nechýba ani kvalitná hudba dopĺňajúca rozprávkovú atmosféru na javisku/obrazovke.

Zobraziť galériu

Zo začiatku vás prezentácia ohúri natoľko, až si možno budete želať, aby toto šarmantné predstavenie neskončilo. V takom prípade by fráza „daj si pozor, čo si praješ“ nabrala na enormnej váhe. Divadelná prezentácia a príbeh sú v podobe nehrateľných pasáží v popredí až príliš, čím trpí samotná hrateľnosť. Občas to dokonca vyzerá, že hrateľnosť sa dostáva do cesty cutscénam a nie naopak. To spôsobí, v závislosti od hráča, miernu až značnú iritáciu a môže viesť až k preskakovaniu príbehových častí a to už počas prvého prechádzania.

Príbeh je klasickou rozprávkou o hrdinovi zachraňujúcom princeznú a svet, na čom nie je nič zlé. Hlavne ak hrdinom je chlapec, zakliaty do bábky s odhryznutou hlavou, ktorú si musí neustále nahrádzať ponachádzanými alternatívami v podobe banánov, hrncov či hláv pánd. A rozhodne poteší, že hravou a bizarnou nápaditosťou dýchajú aj ostatné postavy, ktoré na svojom dobrodružstve stretnete. Napriek tomu je to niečo, čo by prospelo z menšieho počtu cutscén a viac hrateľnosti.

Samotná hrateľnosť už taká dokonalá ako prezentácia nie je. Možno práve preto je pomer k príbehu taký nevyrovnaný. Ide o pomerne klasickú platformovku pripomínajúcu Little Big Planet vrátane toho, že charakter sa neovláda až tak presne kvôli animáciám preferujúcim estetické skoky pred funkčnými. Celkovo však ide o pomerne zábavné skákanie a riešenie ľahkých puzzle. Len škoda, že kým sa dajú veci do pohybu a vy sa dostanete do rytmu, k slovu sa, pravdepodobne, dostane ďalšia cutscéna.

Postupom v hre si odomknete rôzne nástroje oživujúce váš arzenál. Ako prvé sa k vám dostanú magické nožnice, zbraň, ktorú budete využívať najčastejšie. Či už konvenčne proti nepriateľom, alebo ako možnosť lezenia. Strihaním látky/lana/srsti (atď.) sa po daných materiáloch pohybujete ďalej, čím prekonávate priepasti či sa dostávate na ťažšie dostupné miesta. K tomu postupne pribudnú ďalšie veci, ktorých funkcie rozoberať nemusíme. Veci ako štít, bomby či hák hovoria za seba. Nožnice sú teda jediným originálnejším prvkom, no aj ich funkcie mohli byť rozšírenejšie. Okrem seba ovládate ešte aj svojho spoločníka, nad ktorým môže prevziať kontrolu aj druhý hráč. S ním sa hýbete po mape a odhaľujete skryté miesta, bonusy či pomáhate s drobnými prácami.

Zobraziť galériu

Jednou zo zaujímavých funkcií sú na začiatku spomínané náhradné hlavy pre nášho hlavného hrdinu. Hlavy fungujú ako životy. Hrdina ich naraz môže mať tri a po každom zranení mu jedna spadne a vy máte tri sekundy na to, aby ste ju chytili späť predtým, než zmizne. Pokiaľ prídete o všetky, znamená to smrť. Preto tu jestvujú špeciálne svetielka, ktoré slúžia na zbieranie. Za každých sto si vyslúžite jeden život navyše. Tých budete mať neustále dostatok a zlyhanie tak nepredstavuje žiaden veľký problém.

Hlavy majú ešte jednu funkciu. Počas hrania môžete naraziť na nenápadné nákresy špecifických hláv na stenách. Tie odhalíte pomocou svojho spoločníka, a pokiaľ máte medzi svojimi troma hlavami k dispozícii práve tú, ktorá je vykreslená, tak ju môžete použiť na odhalenie bonusovej miestnosti, získanie novej hlavy či vtipnej animácie. Problémom je, že často tú správnu hlavu mať nebudete a tieto nákresy budete prosto ignorovať.

Klasickú hrateľnosť oživujú výborné súboje s bossmi, ktoré sú vždy čerešničkou na torte predstavujúcej jeden herný akt. Tých je dokopy sedem a každý vám zaberie približne hodinu. Tie záverečné možno trochu viac vzhľadom na väčšie herné možnosti prinášajúce väčšiu náročnosť, no celkovo je hra pomerne jednoduchá záležitosť. Každý akt sa skladá z troch javísk a prebieha v ňom vždy rovnaká formulka. Predstavenie nového sveta, získanie novej zbrane a súboj s bossom. Po čase tento nedostatok hrateľnostnej inovácie so sebou prinesie nevyhnutnú repetetívnosť.

Zobraziť galériu

Puppeteer tak prináša mierne nadpriemernú platformovú skákačku s dobrými nápadmi nedotiahnutými do konca, spojenými s krásnou prezentáciou a nápaditým dizajnom, ktoré sa však nakoniec dostávajú do cesty hernému zážitku. A hráčom zostáva otázka, či by toto nefungovalo lepšie, keby to nebola hra.