Alien Rage – Unlimited

„Emzáci“ a zombie nikdy neomrzia. Mimozemská invázia či apokalypsa živých mŕtvych, to sú míľniky, ktorými sa herní vývojári 21. storočia často nechajú zlákať. Dôvody sú prosté; absencia kvalitného príbehu je už, viac-menej, očakávaná a s hlavnými protagonistami sa tvorcovia tiež nemusia namáhať. Hráči od takýchto titulov požadujú len jedno – zábavný a brutálny masaker, počas ktorého existujete len vy a vaša myš. Ak zostaneme pri rovine čisto teoretickej, Alien Rage je žiarivým príkladom takejto akcie.

Toľko k tomu, aká by aspoň mohla byť hra. Teraz by sa hodila vtipná, ufónsky ladená poznámka, ktorá by odľahčila situáciu. Popravde, Alien Rage si to nezaslúži. Už po prvých minútach hrania sme vedeli, že titul si obľúbi len málokto. Nielenže mu chýba duchaplnosť, čo by sa vonkoncom dalo ospravedlniť stopercentne akčnou náturou, ale tento Alien sa zjavne vyliahol z pokazeného vajca.

Zobraziť galériu

Hra proti vám stavia nielen mimozemšťanov, ale i seba samú

Nepochybne najslabšou stránkou hry je jej optimalizácia. Aj napriek tomu, že s deklarovanými systémovými požiadavkami by väčšina súčasných hráčov nemala mať problém, vďaka slabej technickej stránke je opak pravdou. Častejšie než „emzáci“ padala k zemi naša FPS. V istých chvíľach skutočne hrozilo, že prebúra stenu až k susedom o poschodie nižšie. Nepomohol hnev, nepomohli modlitby, no keď sa aj zníženie celkových detailov a rozlíšenia ukázalo ako takmer úplne zbytočné, náš pohár trpezlivosti pretiekol. Stabilnú fps si hra držala len v úzkych priestoroch a aj to väčšinou len ak v blízkosti neboli žiadni nepriatelia.

Okrem nezvládnutej optimalizácie nám veľmi prekážala aj lineárnosť, teda skript, ktorý bol skutočne všadeprítomný. Hra nás viedla za ručičku uličkou tenkou ako prst, málokedy povolila zovretie. Okolité prostredie je, až na niekoľko menších výnimiek, nezničiteľné a s taktikami útoku sa nedá veľmi improvizovať. Jednoducho sme išli vpred, žiadne vpravo ani ľavo, žiadne skryté prekvapenie či alternatívny spôsob postupu. Skript je, jednoducho povedané, taký úzky, že sme si po chvíľke hrania necítili lakte.

Zobraziť galériu

Úrovne náročnosti: ťažká, ťažšia, wtf?

Alien Rage však nie je úplným „prepadákom“, aj keď teda… v každom prípade vaša postava disponuje rozumným arzenálom zbraní a hra má celkovo slušnú grafickú stránku (… ale tá optimalizácia!). Náročnosť hry nás zvádza k pozitívnemu hodnoteniu, no berúc do úvahy fakt, že existujú aj hráči, ktorí sa nenarodili pre svetový šampionát v Counter-Striku, pokladáme obťažnosť titulu za premrštenú. Samozrejme, Alien Rage ponúka tri úrovne náročnosti, no ani tá najnižšia z nich nezmení nič na skutočnosti, že vaše virtuálne alter-ego je len jednou osobou, zatiaľ čo proti vám stoja vlny negatívne naladených mimozemšťanov. Pravdupovediac, ani sme veľmi nepocítili rozdiel medzi „údajne ľahkou“ a „údajne strednou“ úrovňou – často nás však, skôr než nepriatelia, do kolien dostal vhodne načasovaný pokles fps. Globálnu náročnosť hry dotvára aj zabudovaný systém checkpointov. Inak povedané, absencia voliteľného ukladania postupu. V prípadoch núdze vám však pomôže „auto-regen“, obnova zdravia vo chvíľach, kedy vaša postava neprijíma žiadne poškodenie. V hre Alien Rage však také chvíle pokojne môžete nazvať druhými Vianocami.

Zobraziť galériu

Multiplayer ponúka len dva módy: „nehrateľnosť“ a vypnutie

Skutočnou Sodomou a Gomorou hry však ani zďaleka nie je singleplayer. Alien Rage je typ hry, pri ktorom by bola absencia multiplayeru ťažkým hriechom, no súčasne patrí k tej zvláštnej skupine titulov, pri ktorých mali vývojári radšej zhrešiť. Okrem toho, že SP je od hry viacerých hráčov doslovne oddelený a MP sa tvári ako samostatná hra, ktorá má dokonca rozšírenejšie grafické nastavenia než jej sólo príbuzný, ide o katastrofu, ktorú nemáte prečo hrať. V prvom rade preto, lebo ju nehrá nikto iný, a potom preto, že sa to prakticky ani nedá. Akokoľvek nepochopiteľné to je, pri rovnakých grafických nastaveniach SP a MP sme pri hre viacerých hráčov registrovali fps, ktorá nepresiahla číslo 15. A čo potom, keď sme sa začali aj posúvať po mape.

Ak sa čudujete, prečo sme nerozoberali samotný príbeh singleplayer kampane, je to preto, lebo si ho, vzhľadom na nedostačujúce technické zázemie, pravdepodobne aj tak ani nevychutnáte. Niežeby ste si mali čo vychutnať – ale dajme tomu, že dejová linka je v hre to pozitívne…

Alien Rage je hrou, ktorej už len samotný koncept zaváňa „neoriginalitou“, tuctovosťou a všednosťou. Ak si k tomu prirátate príšernú optimalizáciu, narýchlo vymyslený príbeh, počas ktorého vás na každom kroku bude dusiť lineárny skript, nehrateľný multiplayer, ktorý vlastne nevie ani ponúknuť dôvod na to, aby ste ho hrali, vyjde vám na pomyselnej kalkulačke nevysoké percentuálne hodnotenie. Titul disponuje achievementami a ničiteľský progres je hráčovi prezentovaný v real-time rozmere, čo poteší najmä fanúšikov starej školy, nemení to však nič na skutočnosti, že tých 20 eur, ktoré za hru pýtajú na Steame vývojári, si radšej odložte do prasiatka – napríklad na Prey 2, ak sa ho niekedy dočkáme.