Ryse: Son of Rome

Veľa odseknutých končatín, mnoho krvi, zasadenie do Ríma a výborná grafika. Nedá sa povedať, že by Crytek pri Ryse: Son of Rome sľuboval málo. A predsa, väčšina launch titulov dopadne tak, že sú to narýchlo zbúchané jednorazovky, ktorých jediná spása spočíva v slabej konkurencii a fakte, že sa dajú po dohraní odniesť do bazáru.

V praxi sa nedá povedať, že by autori klamali. Prakticky všetko, čo sľúbili, je v hre prítomné. Problémom však zostáva, že celkové vyznenie titulu je príliš plytké a pre potreby AAA hry absolútne nedostatočné. Stačilo by hru spracovať tak, aby hrateľnosť víťazila nad obsahom a nie naopak. Príčiny, prečo tomu tak je, sú dosť nepochopiteľné, nakoľko ich predchádzajúce hry z Crysis série v rámci žánru strieľačiek z vlastného pohľadu vždy ponúkali viac ako lineárna a maximálne skriptovaná konkurencia.

Zobraziť galériu

V Ryse to však neplatí. Základ hry je postavený na audiovizuálnych vnemoch a nie na komplexnej hrateľnosti. Vžijete sa do role Mariusa. Tento verný vojak Rímskej ríše prichádza po dlhšej dobe domov, aby sa znova stretol so svojou rodinou, no je svedkom toho, ako je jeho rodina vyvraždená barbarmi. Jeho myseľ je naplnená myšlienkami po pomste, a tak sa pridáva do radov 14. légie, ktorá práve proti barbarom bojuje. Jeho vykúpením má byť masakrovanie stovák príslušníkov barbarských kmeňov, resp. chránenie rímskeho impéria od ich nájazdov. Bohužiaľ, korene vraždy jeho rodiny siahajú až k najvyšším miestam Ríma, a tak celkom zaujímavý, no vo svojej podstate jednoduchý príbeh vypĺňa celú päťhodinovú kampaň.

Hrateľnosť je priamočiara a po čase stereotypná. Každému je jasné, že na pozadí historických reálií nemohli z Mariusa vytvoriť nového Danteho, ktorý na seba s ľahkosťou viaže dlhé kombá plné akrobacie, hádzania a sekania protivníkov okolo seba, no predsa by trochu variability nezaškodilo. Hrateľnosť je rozdelená do troch hlavných sekcií. Drvivú väčšinu porciujete nepriateľov svojím mečom, no sem-tam príde oživenie v podobe pochodu vás a vašich spolubojovníkov vo formácii. Ako posledné spestrenie sú tu scény, kedy sa chopíte balisty a pálite všade naokolo.

Najväčším problémom hrateľnosti je jej predvídateľnosť. Čiže po chvíli hrania presne viete, koľko útočných manévrov môžete na protivníka použiť predtým, ako vám nasledujúci odblokuje. Na každý typ protivníka je vytvorená šablóna, ktorá hovorí, že protivníka so štítom musíte odblokovať s tým vaším, následne môžete dvakrát seknúť, no tretí úder vám na 99% odblokuje (za predpokladu, že nepoužijete ťažký útok). To robí hrateľnosť po čase stereotypnou. Päťhodinová kampaň je presne akurátna dĺžka, aby sa hráč nezačal vyslovene nudiť. To z dôvodu, že ani v postupe hrou sa vám neodomykajú nové pohyby, a tak zostávate na klasických štyroch tlačidlách pre blok, útok, úder štítom a uhnutie sa.

Zobraziť galériu

To však autorom nezabránilo do hry aplikovať systém vylepšenia postavy, ktorý sa však obmedzuje na zvýšenie maximálneho zdravia či zlepšenie módu sústredenia. Body získavate prostredníctvom zabíjania a exekúcie protivníkov. V praxi platí, že čím lepšia exekúcia a čím dlhšie kombo, tým dosiahnete viac bodov. Na exekúcie je pritom kladený až priveľký dôraz, čo sa negatívne odráža na zvyšku hry. Ak má nepriateľ dosť dosekanú hruď z vášho meča, uvoľní vám možnosť na aktivovanie exekúcie. Následne sa spomalí čas a umožní vám naporciovať nepriateľa, osekať ruky, nohy či hlavu. Bohužiaľ, spočíva to v quick-time eventoch. Najvtipnejšie na tom všetko je, že aj keď nestihnete dané tlačidlá stlačiť včas, exekúcia pokračuje ďalej, akurát dostanete vo výsledku menej bodov. Navyše okrem bodov získavate aj bonusy (podľa toho, ktorú oblasť si zvolíte). Buď je to regenerácia zdravia, sústredenia, zvýšenie poškodenia alebo zrýchlenie získavania bodov.
Ryse je navyše ten typ hry, kde je vašou jedinou možnosťou nasledovať šípku, ktorá vedie na koniec levelu. Maximálne lineárne prostredia, presná inštruktáž toho, čo máte robiť. A ak to nebudete robiť, budete náležite potrestaní. Je to síce dobrý spôsob ako nevytrhnúť hráča z atmosféry hry, no vzhľadom na povrchný súbojový systém je to prakticky jedno. Rovnaký problém ťahá kvalitatívne dole aj súboje s bossmi, ktoré sú maximálne šablónovité a nudné. Výsledok – hra je až primitívne jednoduchá aj na vyšších náročnostiach.

Hra využíva najnovší Cryengine, ktorý spôsobuje to, že vám občas možno aj spadne sánka. A vzhľadom na lineárnosť prostredia mohli autori venovať viac času jeho detailnému prepracovaniu. Celkový dojem je výborný, textúry sú kvalitné. V pohybe je to jedna z najkrajších next-gen hier. Zmysel pre detail z grafického hľadiska hre rozhodne nechýba. To isté platí pre cut-scény, ktoré sú plne v hernom engine. V jednoduchosti sa dá povedať, že sú na takej úrovni, že CGI spracovanie cut-scén už nebude potrebné. Z hľadiska kvality platí to isté pre soundtrack a ozvučenie hry. Spolu to vytvára výbornú atmosféru, podporenú rôznorodým prostredím a použitím moderných grafických efektov.

Zobraziť galériu

Nechýba multiplayer, respektíve co-op pre dvoch hráčov zasadený do prostredia Kolosea. Vo dvojici budete zdolávať hordy nepriateľov a plniť rôzne úlohy, aby ste si následne za zarobené kredity nakúpili nové vybavenie pre vášho gladiátora. Bohužiaľ, vzhľadom na to, že herný systém je skopírovaný z kampane pre jedného hráča, hra naráža na rovnaký problém, plytký súbojový systém, ktorý zabaví maximálne na pár hodín.

Ak sa ktoréhokoľvek hráča spýtate, čo preferuje (pekný vizuál alebo kvalitnú hrateľnosť), tak vám odpovie, že radšej tú hrateľnosť. V ideálnom svete by bolo dobré skombinovať obe zložky, no v Cryteku zabudli na to najpodstatnejšie. Ryse je plytkou hrou, ktorá v celku zabaví, no nie do takej miery ako by mohla. Z priemeru ju vyťahuje trademark štúdia Crytek, kvalitný Cryengine.