Možnosť pustiť sa do preskúmavania svetov pod hlavičkou značky sci-fi vždy radi uvítame. Aj práve vďaka tomu nám prišiel koncept akčného RPG Consortium veľmi sympatický a pri ďalšom odhaľovaní, vtedy zatiaľ len sľubov, sme len s nádejou žasli. Skvelá premisa o prepracovanom príbehu, vetvených dialógoch a „dobre fungujúcim“ svetom, však ešte nemusí znamenať úspech, nehovoriac o prítomnosti stále pár závažných ALE…
Ochudobnená Normandia?
„Vitajte na palube pán Bishop 6! Toto nie je dovolenka, tu to musí fachčiť!“ Uznávam – presne s takýmito slovami sa hra, pravdepodobne, nezačínala, no s odstupom času sa vám to tak určite bude zdať. Ale pekne poporiadku. Isto ste vytušili, že sa zmocňujete roly agenta Bishopa 6, ktorý ako zamestnanec vládnej agentúry získava letenku rovno prvou triedou. To je v tomto prípade alfou a omegou, keďže sa celá hra odohráva práve na palube lietadla nesúce názov Zenlil. Síce vám bude všetok interiér pripadať neskutočne umelo, prípadne až „krabicovito“, no prítomnosť zhruba 20-člennej posádky a autenticity dokázali vytvoriť vcelku funkčný ekosystém, do ktoré sa vmiesite takmer okamžite. Ako to však u väčšiny príbehov býva, na scénu prichádza element nabúrania, ktorý má za úlohu vytvoriť zápletku. Tá sa nám tentoraz zhmotnila do podoby vraždy a následného kladenia si otázky: „Kto to len mohol urobiť?!“
Odhalenie vinníka, samozrejme, nebehá po rozume iba vám, čo v praxi znamená nekonečný kolotoč vzájomného obviňovania a ukazovania prstom na toho druhého. Prostredníctvom tohto všetkého sa ukazuje práve tá najsilnejšia stránka Consortia – dialógy. Rozhodnutia, resp. cesty, ktoré si v nich zvolíte majú skutočný dopad na ďalší postup hrou. Vetvenie rozhovorov dodáva titulu charakter, pri ktorom sme si niekoľkokrát spomenuli na prvý Mass Effect, v spojení s druhým System Shockom.
Presúvame sa k ďalšiemu, žiaľ, už poslednému plusovému bodu. Ten sa na účet autorov pripisuje vďaka celkom bohatému obsahu. Nenájdete tu síce žiadne odbočky, ktoré by vás nejako vybočili z príbehovej linky. Pravdupovediac, nie je tu pre ne ani priestor, keďže na prieskum všetkých zákutí a kútov lietadla vám bude stačiť zhruba 10 minút. Osobne ale môžeme povedať, že to je pre tento druh gradovania príbehu plne postačuje a syndróm stiesnenosti, našťastie, neprichádza. Rovnako sa pri hre nebudete ani nudiť, keďže je úloh a „tajomstiev“ ukrytých v dialógoch viac než dosť. Raz budete hľadať chybné palubné systémy, potom budete opravovať poškodené riadiace čipy – toto všetko vám na prvé zahranie zaberie zhruba 4 – 5 hodín, čo pre niekoho môže byť mínus. Osobne sme to za mínus nepovažovali, keďže sa tu stále naskytuje možnosť pre znovuhrateľnosť.
Ambície sú niekedy málo
Ako vyššie zmienený medzititulok naznačuje, presúvame sa z časti chvále a tľapkania autorov po ramene do časti, ktorá sa už tak úplne nevydarila. Prvé čo sa vám vbije do očí, je určite technické spracovanie, ktoré hlási ťažké nedostatky. Nejde tak o grafiku, ako skôr o zabugovanosť. Tu rozhodne Consortium neurobil najlepší debut, keďže v dobe vydania bola hra takmer nehrateľná. Autori, našťastie, nestrčili hlavu do piesku a takmer okamžite začali pracovať na opravnom patchi, ktorý mal za úlohu napraviť všetky zásadné chyby. A tak sa aj stalo! Do našich rúk sa dostala hra, síce stále s pár chybami, no nie až takými zásadnými, že by nám to kazilo zážitok z hrania (iba ak okorenilo o pár úsmevných momentov).
Čo nám ale naopak úsmev na tvári rozhodne nevyčarovalo, sú prestrelky. Ich prítomnosť nám prišla úplne zbytočná a kvôli jednoduchosti, ba až primitivite sme si ich vôbec neužili. Chápeme, že bez nejakej tej akcie by sa to asi nezaobišlo, ale takto na budúce už, prosíme, nie. Toto sa vzťahuje aj na inventár, ktorý sme kvôli nedostatku vecí a istej neprehľadnosti využili len veľmi občasne, t. j. rovnako ako aj u prestreliek by nám absencia tejto kapitoly vôbec nevadila. Aspoň čo sa prvého dielu týka. Štúdio Interdimensional Games sa totižto rozhodlo príbeh rozkúskovať na tri samostatné hry/akty, naprieč ktorými sa budú vaše činy tiahnuť po celú dobu, takže je na vás, akú veľkú časť príbehu si „odkrojíte“.
Zrátané, podčiarknuté…
Nepristupujte ku Consortiu ako k AAA titulu – budete sklamaní. Nečakajte žiadne grafické orgie ani momenty, ktoré vám vyrazia dych. Prvý diel sa na toto všetko totiž nehrá! Miesto toho vám servíruje svižné tempo komplexného príbehu spolu s dobre napísanými postavami a vetvenými dialógmi, pričom je iba vo vašich rukách, ako veľmi sa do tohto sveta chcete ponoriť. Zároveň ono zmieňované ponorenie sprevádzajú aj nemalé problémy, spojené hlavne so súbojmi a technickým spracovaným, pod ktoré sa podpisuje aj zastaranosť grafiky. Čo dodať na záver? Hra rozhodne nie je pre každého, no pokiaľ vo vás vyššie zmienené hodnotenie zarezonovalo v kladnom poňatí, choďte do toho!
