Herný sviatok sa skončil, E3 2014 je oficiálne za nami. Netreba smútiť, pretože je tu ešte Gamescom. Najpodstatnejšie pre nás – hráčov sú hry samotné a tie na nás budú čakať v nasledujúcich mesiacoch, no predsa má E3 svoje čaro. Tu sa totižto dajú najlepšie vycítiť trendy, ktoré momentálne hýbu herným svetom, a preto neradno toto podujatie podceňovať.
Jeho dôležitosť cítia nielen veľkí vydavatelia ako Ubisoft, Activision či EA, ale aj výrobcovia konzol (Microsoft, Sony, Nintendo) a dokonca aj indie spoločnosti, ktoré dostávajú svoj zaslúžený priestor.
Najpodstatnejšia otázka je: Aká bola tohtoročná E3?
Tento článok nereprezentuje názor redakcie Gamesite.sk, ale subjektívny názor jedného z redaktorov.
Na to, aby sme pochopili to, čo sa dialo na tohtoročnej E3, sa musíme vrátiť o rok dozadu – jún 2013, kedy sa konala E3. Mám na mysli hlavne debakel Microsoftu. Ono samotná minuloročná konferencia Microsoftu nebola zlá, problémom bolo to, že sa celá skrývala v tieni prestavenia konzoly Xbox One, ktoré nedopadlo šťastne. Zameranie sa na multimediálne funkcie a kontroverzná DRM ochrana spôsobila to, že Microsoft by na E3 2013 nezachránil ani Master Chief. Preto bolo tento rok toľko pripomínania, že Microsoft sa bude venovať výlučne hrám.
Sčasti za to môže nový riaditeľ Xbox divízie, Phil Spencer, ktorý Xbox značku „pokropil živou vodou“. Odstránil povinnosť kúpy Kinectu, dáva väčší dôraz na hry a urobil zopár krokov, ktoré ho v očiach hráčov ukazujú ako správnu voľbu pre správne smerovanie značky Xbox.Z hľadiska Xboxu bolo na konferencii cítiť, že Kinect sa zametá pod koberček, aspoň do doby, kedy jeho sila v hernom sektore (ak vôbec niekedy) bude dostatočne silná. Ak ste mali pozorne počúvali, určite ste postrehli, že slovo Kinect zaznelo iba v prípade ohlásenia Dance Central: Spotlight a Fantasia: Music Evolved. Bohužiaľ (alebo chvalabohu), core hry pre Kinect sa nekonajú. Keď tak nad tým rozmýšľam, uvedomujem si, že od vydania Xboxu vyšli na Kinect asi tri hry, z čoho dve boli dosť podpriemerné (Zoo Tycoon a Fighter Within) a jedna jemne nadpriemerná (Kinect Sports Rivals). Či tohtoročná E3 znamená koniec Kinectu (a snáh vnútiť ho hráčom) sa uvidí v budúcnosti. Momentálne to vyzerá tak, že áno.
Konferencia Microsoftu bola zmesou first-party titulov a third-party titulov s rôznymi výhodami. Hneď na začiatku E3 2014 sa tak ukázali dva trendy, ktoré určovali priebeh a tón celej výstavy. Snaha autorov hier zakomponovať do hry istú mieru kooperácie. Toto sme mohli vidieť pri ukážke nového dielu Assassin’s Creed: Unity, Evolve od Turtule Rock Studios, pri exkluzivite Microsoftu Fable Legends a prakticky aj u titulov ako Dance Central: Spotlight a Sunset Overdrive. V rámci hesla „ve dvou se to lépe táhne“ by sa mohlo zdať, že tento trend je vyslovene pozitívny, no pri nepozornom vývoji sa môže jednoducho stať, že hra stratí svoje čaro hrania jedného hráča, čo by hlavne u sérií, napríklad Assassin’s Creed, mohlo byť dosť nemilé.
Tým druhým trendom, ktorý považujem za extra toxický a nelogický, je známa hláška „DLC first on (blah blah blah) console“. Rozumne uvažujúcemu hráčovi je zrejmé, že peniaze sa točia vo veľkom, no osobne mi pointa tejto časovej exkluzivity absolútne uniká. Nechcem privolávať ešte horšie praktiky konzolových spoločností, ale oveľa väčším lákadlom (aj keď pre mňa ako hráča oveľa horším prvkom) by bola úplná exkluzivita určitého obsahu. Neverím totiž tomu, že niekto by si kúpil určitú konzolu iba preto, že na nej dostane k jednej hre DLC o 30 dní skôr, ako by sa k nemu dostalo na inej platforme. Považujem túto hlúpu praktiku za krásne vyhadzovanie peňazí von oknom. Hlúposť nad hlúposti. Ak majú Sony a Microsoft toľko peňazí, nech si radšej „zakúpia“ exkluzivitu celého titulu a nie takéto absolútne zbytočné prvky, pri ktorých silne pochybujem o ich praktickom účinku na predaje.
Ako to už býva pri generačnom prechode zvykom, priestor dostávajú nové značky. Sunset Overdrive, Bloodborne, Scalebound, Evolve, The Order: 1886, The Division, The Crew… Nechýbajú pokračovania Tomb Raidera, Uncharted, Little Big Planet, Halo, Call of Duty, Battlefield, Forza Horizon, Assassin’s Creed, Far Cry, Dragon Age… alebo rebooty ako Phantom Dust, Crackdown…
Nepochybne zaujímavým prvkom medzi plejádou konferencií bolo to, ako poňalo svoju konferenciu EA. Okamžite sa herná obec rozdelila na dva tábory. Jedna skupina, ktorá bola vrcholne sklamaná, lebo EA prakticky (okrem športov) nič neukázalo, a druhá skupina oceňuje, že EA ukázalo hry vo forme, v akej sú teraz a nie v akej možno budú pri vydaní, čím sa možno vyhnú podobnej kontroverzii, akej momentálne čelil Ubisoft s Watch Dogs. Mimochodom, iba mne sa zdalo, že The Division vyzerá horšie ako na minuloročnej E3?
Neznamená však prístup EA aj to, že sa budú takto orientovať aj s herným vývojom? CEO spoločnosti, Andrew Wilson, totiž povedal, že by chceli vyvíjať hry v bližšej spolupráci s hráčmi. Ak si takpovediac „neserie do huby“ (aj toto sa už niekoľkokrát stalo), tak to môže znamenať dve veci. Buď si EA po problémoch s hrami ako Sim City, Mass Effect 3 a Battlefield 4 uvedomilo, že takto to ďalej nejde, alebo jednoducho odchytia trend Early Access od indie vývojárov a aplikujú ho na svoje hry. Ak mám byť úprimný, toto sa dá čakať, nakoľko to nebude jediný trend, ktorý AAA vývojári pochytili od indie vývojárov. Tým pádom by sa táto zmena prezentácií jednotlivých hier dala označiť za istú formu „Early trailerov“ .
Ubisoft sa má fajn. Assassin’s Creed a Just Dance sa stále predávajú (ešte sa aj budú), Watch Dogs sa predáva aj napriek kontroverzii, Far Cry je taktiež zavedená značka, ktorá sa nepochybne predá a do toho sa potichu pridali ďalšie nové IP ako The Crew a The Division. Reinkarnácia Rainbow Six prišla, hádam, v ten správny čas a hlavne v tej správnej forme. Navyše rôzne experimentálne projekty (Child of Light, Valiant Hearts) nepochybne pomáhajú tejto spoločnosti k budovaniu imidžu voči hráčom.
V Sony sa na prvý pohľad zdá, že je všetko v najlepšom poriadku. No pozorné oko si určite všimlo absenciu PS Vity. Dalo by sa skonštatovať, že Vita bola použitá v spojení s hrami v jednej vete – keď predstavitelia Sony ohlásili, že na tento handheld je vo vývoji 100+ hier. Pravdepodobne nastala fáza, ktorej sa mnoho ľudí obávalo. Vita sa nedokázala v konkurencii Nintenda 3DS výraznejšie presadiť a tým pádom znemožňuje vývoj finančne nákladnejších hier vzhľadom na malý potenciál predajov. Preto je možné, že PS Vita sa stane útočiskom indie titulov, čo nepovažujem za vyložene zlé, ale je škoda, že kvalitný HW vo vnútri handheldu zostane absolútne nevyužitý. Teraz sa dá predpokladať, že jediná veľká spoločnosť, ktorá bude možno ochotná investovať do softvérovej výbavy PS Vita, je jej materská spoločnosť Sony. Ibaže by vyšiel plán B s názvom Vita TV. Schopnosť prehrávať Vita hry v kompaktnej škatuľke môže pritiahnuť vývojárov, nakoľko na papieri vyzerá toto zariadenie veľmi sľubne. Keď sa totiž presadí na trhu (tam to určite nebude mať jednoduché) a ľudia ho budú využívať aj ako herné zariadenie na hranie Vita hier, tak to môže znamenať renesanciu tohto handheldu. Ak nie, tak sa z Vity stane iba druhoradý doplnok pre PS4 (náznaky toho bolo vidieť už aj teraz). V krajine zázrakov s názvom PS4 je však všetko v najlepšom poriadku. Konzola sa predáva ako teplé rožky a aj keď niekoľko ľudí môže pociťovať nedostatok hier pre konzolu, tak tie sú nepochybne na ceste. Dalo by sa skonštatovať, že konferencia bola rovnaká, ako je samotná PS4 – teda úspešná.
A čo nové v krajine Nintenda? Nič… až na pár výnimiek. Zelda, Smash Bros., Yoshi, Mario. Plus Bayonetta, Xenoblade, Hyrule. Jednoznačne našliapaný lineup, ktorý dáva Nintendu nádej na svetlé zajtrajšky. Alebo nie? S Nintendom je to vcelku zložité. Na jednej strane je pravda, že zo softvérovej stránky je na tom WiiU momentálne spomedzi všetkých konzol najlepšie, ale na ako dlho? A vôbec… Dokáže Nintendo prežiť bez third-party vývojárov? Dokonca aj posledný mohykán Ubisoft sa Nintendu obrátil chrbtom a odkázal, že bez predaných konzol nevidí absolútne žiaden dôvod na vydávanie svojich hier na túto platformu. Doslova povedali, že hry ako Watch Dogs a Just Dance čakajú na lisovanie, no pokyn nepríde, pokiaľ sa predaje WiiU nebudú nachádzať v číslach, ktoré sa budú Ubisoftu páčiť. A to nie je dobré. V súčasnej situácii môže WiiU označiť za úspech asi iba fanúšik. Stratil sa moment prekvapenia (ročný náskok pri vydaní konzoly), stratilo sa čaro ovládača (vlastne nikdy nenastalo) a tým sa WiiU dostalo do nezávideniahodnej pozície. PS4 ju už v predajoch predbehlo, Xbox One sa blíži a to obe vyšli o rok neskôr. Preto hlavná otázka v spojení s WiiU je: Dokážu WiiU zachrániť first-party hry?
Posledným končiacim trendom je trend pohybových ovládaní. Move je na smetisku dejín, WiiU tablet očividne nezaujal tak ako Wii Remote a Kinect je v očiach hráčov doslova nežiaduci. Tak prichádzajú s veľkou pompéznosťou VR zariadenia, v ktorých mnohí vidia budúcnosť hrania (do Oculusu v poslednej dobe prechádzajú veľké mená hernej brandže). Nechcem byť skeptik, ale v tomto prípade musím. VR síce vyzerajú nádejne, ale výrazne pochybujem, že sa z nich stane natoľko mainstreamová herná periféria, že by nejak výrazne zamávala s herným biznisom. Dokonca si myslím, že vplyv tejto technológie na herný svet bude oveľa nižší, ako tomu bolo u pohybového ovládania. Avšak to ukáže budúcnosť. Rovnako nám ukáže to, či si Playstation 4 udrží náskok pred Xbox One, alebo ho vďaka početne lepšej jesennej ponuke Xbox dobehne, poprípade či first-party tituly pre WiiU zapôsobia na predaje do takej miery, že táto konzola od Nintenda predbehne všetkých konkurentov. Kocky sú hodené, ostáva čakať na to, ako zareaguje trh.