Vyhodnotenie súťaže o konzolu Playstation 4 20th Anniversary

Tak ako sme sľúbili, dnes je nedeľa, 4.1.2015 a my prichádzame s výsledkami tejto súťaže. Veľmi dlho sme sa pre samotnou súťažou rozhodovali ako hodnotiť, či podľa kvality, alebo nie. Nateraz sme sa rozhodli vybrať náhodného súťažiaceho. V ďalšej väčšej súťaži sa však zrejme budeme rozhodovať podľa kvality výstupu.

Je možné, že teraz viacerí nebudú súhlasiť, bohužiaľ tak ako vždy, nedá sa vyjsť každému v ústrety. Mnohí ste požadovali výsledky čo najskôr. Avšak počet básničiek bol dosť vysoký a keďže sme sa chceli podeliť aspoň s niektorými z nich, chceli sme si ich prejsť a prečítať, aby sme ich mohli vybrať. Prinášame preto aj zopár básničiek, ktoré sme si dovolili vypichnúť spomedzi všetkých súťažiacich. Do súťaže sa zapojilo cca 2500 súťažiacich s básničkami, takže výber bol naozaj ťažký. Nižšie nájdete básničky, ktoré sme my nijako neupravovali, ani gramaticky, ani štylisticky.

Zobraziť galériu (1)

Náhodným výberom sme vyžrebovali súťažiacu s číslom 1788, Adriana Hardoňová s emailom adrianahardonova@xxxxxxx.xxxx. Výherkyňa bude kontaktovaná emailom. Poprosíme výherkyňu o zaslanie kontaktných údajov, čo najskôr, aby sme jej vedeli výhru zaslať.

Výherkyňa sa prezentovala následujúcou básničkou:

Stálicu raz vynašiel
koncern menom sony,
meno jej dal plejko
čakali nás zhony.

Crash aj metal a či final
hrali sme snaď všetci,
celé noci sme tu boli
stáli sa z nás „svätci“.

Edícia číslo dvadsať
je tu pre nás šťastlivcov,
básne píšu teraz ľudia,
spravila z nás poctivcov.

Tešíme sa na tu výhru
všetko pre nás riešite,
za to všetko môže
portál meno Gamesite.

Chcel by som sa ešte raz poďakovať za vašu snahu. Vieme, že nie každý má básnické črevo a tak nie pre všetkých toto bola ľahká úloha. O to viac si to naozaj v redakcii vážime. Viacerí z vás si dali záležať, a aj keď by sme radi odmeniť všetkých, bohužiaľ to nejde. Preto aspoň tých pár básničiek naviac, aby ste sa s nami potešili aj vy, naši čitatelia.

Ostatné básničky, ktoré sme v redakcii vytipovali:

Master race som, klaňajte sa,
mám Steam a swag, aj RAMiek desať.

No jedna vec ma v duši bolí,
konzoloví kvázi trolli.

Smejú sa mi denne v noci,
vraj som loser bez pomoci.

Nezahrám si Last of Us,
GTAčko, marha fras!

Priznať musím, pravdu majú,
nie nadarmo zapárajú.

Šmakovičky s gamepadom,
zahrať si chcem rad-radom.

Sony oltár tajne staviam,
Gabenovi sa neklaniam.

Veľké S už nie je Steam,
uctievam len Sony team.

Potom prišla správa tvrdá, vykopla ma sekta hrdá.
Master race ma nechcú už, filthy peasant som vraj muž.

Neľutujem, vzdám sa ega, konzola je predsa mega!

Má FPS aj RPG, podporuje RGB,
HDMI, IEEE, super rýchle USB,
CPU od AMD, GPU tiež AMD,
má vstavané HDD, po upgrade SSD.

Hurá, poďme gejmiť hoši,
moja myška smúti v koši.

Zmenil som sa, som však rád,
PlayStation je kamarát.

Na večné veky, nikdy inak,
ver mi kámo brácho synak!“

Môj PS príbeh sa začal,
predtým než som bol narodený,
pri nohách prosil a klačal,
ten môj otec podarený

prosil prosil moju mamu,
aby dostal pár slovenských korún,
aby aj on si užil zábavu,
a zobral controller do rúk.

nechcel zbrane, ani nože
to všetko zažil na vojne,
pýtal sa či si to dovoliť móže
chcel to skusit v tejto podobe.

Mama sa naň pozrela,
spytala sa či mu nehrabe,
povedala „“kúp si čo chceš““,
a sadla si ku káve.

otec skočil na nohy,
chitil medzimestskú linku,
večer došiel celý boľavý,
a povedal „“mám novinku.““

sestra vtedy čakala,
sedela ako na tŕni
kým starý pozapája káble,
len na to všetci čakali.

po chíli víťazne povedal,
„“je to hotovo““
a zatial čo sa on hral
rodinné obecenstvo len civelo.

Po pár rokoch hardcore hrania,
prišiel som na svet,
povedali „“PS dovidenia,
my tu mame starosti kopec.““

Bol stredom pozornosti
a playstation schátrala,
boleli nas z toho kosti,
z nedostatku hrania.

Keď som mal tak päť-šesť rokov,
chceli sme sa potešiť,
jažiško nám pod stomčekom,
nechal hranie zakúsiť.

Krásna modrá krabica,
na nej nápis ps2,
ja som skákal od radosti,
vtedy neboli starosti.

Hral som Spyra, Crasha, Gran Tourismo,
od rána až do večera,
mame v hlave zablislo,
„“To dieťa do školy poslať treba.

Každý deň som odpočítal,
sekundy a minúty,
do zvonenia posledného,
túžil som hrať Call of duty

Jeden deň som prišiel domov,
zložil kabát, striasol sneh,
chcel om sa hrat na PSku,
no nešlo mi to hned.

Vada nebola v technike,
skôr v uživateľovi,
malý brat hral Bandicoota,
a neodišiel ani bohovy.

Našiel som si inú zábavu,
na PC boli sims dva,
prestal som hrať s konzolami,
prestal som hrať spyra.

Potom asi o rok na to,
dali hlavy dohromady
zložili sa sestra z bratom,
a PS3 si kúpiť mali.

Kupili si, kúpili,
za veľmi tažké lóve,
aby mohli zahrať si,
všetky tie hry nové.

Potom prišla novina,
že ps4 začína,
no nemame mi na to prachy,
aby sme si ju kupili,
a Uncharted 4 si zagamblili.

A tak teraz sa pýtam,
„“Kam môj PS príbeh speje,
od dieťaťa čo sa smeje,
po ostrielaného veterána.““

Už keď som bol malý krpec ,
hral som hry na playstatione,
teraz chcem hrať dalej,
len nemam na to možnosti,
ako sa zbavit starostí,
že ps4 pre mňa nebude.

Prosím si tú svätú konzolu,
aby hrať som mohol sa,
pred telkou sa vyvalovať,
ako také tučné prasa.

Deto van PlayStation : Za hordu

Vo víchriciach žitia, v tvrdých časov boji,
Playstation vezmime, vrstovníci moji!
Veky nám uchytia v Skyrime svitania žiare,
zmiznú — ako Diabla obeť na oltáre.

Ako zombie stlejú — bodaj by len stleli!
aby sme v Civilization svet nový, vek slávy videli:
lež mana potion, ktože z nás neľúbi?
a let Angry Birda a zelené duby?

a bardskej dievčej žiaľ a spevavé pole,
a jarú družinu a nebové hole, (a iné RPG prvky)
a fireball v diaľ a mohutné sily,
a smrad Orgrimmaru by sme neľúbili?

Oj, veď každá rasa len chvíľočku žije,
a sladká hodina eventu len jeden raz bije;
krásy krás boja sa, čas času sa bojí:
v orkské doliny so mnou, bratia, gameri moji!

inspired by Detvan, by Sládkovič (Sweetener)

PlayStation tu je s nami už 20 rokov,
limitovanými edíciami PS4 fanúšikov poteší,
je čas si ju vyhrať domov,
určite mi to náladu zlepší.

Dúfam že to PS4 vyhrám,
ak nie tak som sa aspoň snažil,
doma sa venujem iba PS hrám,
PlayStation je moja láska, za ktorú by som život položil.

Pamätám na tie časy,
keď som PS1 mal,
z Crasha Bandicoota som vtedy chytal úžasy,
túto hru som vždy hral.

No nastala nová doba,
doba v ktorej si na svoju hru príde každá osoba,
ve tejto dobe síce má PS pár konkurentov,
no stále je PlayStation najlepšou konzolou!

Uz ked som mal dva-tri roky
Ked som kráčal prvé kroky
Xko, kocka, R2, páčky
Rozoznal som po slepiačky

Ked som mladý smutný bol
Playstation som si zapol
Vzrástla vo mne eufória
V ušiach mi znie melódia
Každú zvučku viem naspamäť
Zaspievam ju aj teraz hneď
Potom príde samotná hra
Crash bandicoot, milujem ťa
Nachádzam sa v ríši hier
Preháňam to, počujem
Mama kričí „vypni to
ôsmu hodinu uz odbilo“
Hrám sa ďalej cely šťastný
Zase kričia „Už to zhasni“
Po piatom upozornení
Elektrina už není
Poistky sa vypínajú
Svetlá sa mi zhasínajú
Cely smutný idem spať
Však zajtra sa zas budem hrať

Pätnásť rokov na to
Túžim po Playstatione štyri
Cennejšie to ako ako zlato
V hlave sa mi stále hmýri
Táto magická konzola
Prenasleduje ma v hlave
Joj sranda by to ale bola
Keby sa hrám pri káve
PS k šťastiu chýba mi
Nemam co na práci večer
Ľahnúť doma zahrať si
Nech sa čas dlho vlečie

Relax večer veru to je..
Oddýchnuť si potrebuje
Každý človek každý študák
Normálny a aj čudák
Veď sme všetci iba ľudia
Herné gény v krvi prúdia
Túžba po hre stupňuje sa
Ak vyhrám by bola krása 🙂

20 rokov to je vek,
to už nieje na posmech,
to je krásne veľké číslo,
všetkým z nás sa k srdcu tíslo,
naše prvé playstation.

Naše prvé PS jedna,
na túto dobu forma biedna,
ale predtým naopak,
na srdce to bol veľký tlak,
hrať hodiny ako drak.

Potom prišlo PS dva,
zjavilo sa ako hmla,
nechodil som do školy,
len aby som hrával hry.

Ani som sa nenazdal,
a už som hral ako kráľ.
Keď mi došlo PS tri,
neprestával som hrať dni.

Také chvíle stále mám,
kedy dýchať prestávam,
teraz je tu PS štyri,
počujem už o nej chýry.

Takto prešlo 20 rokov,
úspech viedlo tých pár krokov.
Tak všetko naj im zaželám,
a veľa šťastia prajem vám.

Moje hranie začalo u známej značky
Nie, nie u výrobcu vašej pračky
Tá značka pretrváva tu dodnes
Nie, nie je to žiadny nonsens

Je tu s nami dvadsať rokov
Vpred postúpila o pár krokov
Kábel je už minulosť
nebude vám robiť zlosť

Strýko do ruky dal mi ovládač
povedal „Hlavne to nestlač“
Ja som to s radosťou stlačil
Celý postup v hre skazil

Strýko sa nehneval,
predsa so bol dieťa
Playstation mi daroval
taký dar sa neodmieta

Hral som doma celé dni,
Plnil pamäťové karty,
Pri Playstation-e som začal hniť
Boleli ma z toho hnáty

Po pár rokoch , dvojka skonala
Mamka z toho veľmi plakala
Povedala „nemáme na opravu“
Už som pozeral len na starú Oravu

Neskôr som si kúpil trojku
Hral som celý deň i noc
Od radosti robil som stojku
Jednoducho som si nevedel pomôcť

Škola postúpila na iný level
Už som nemal čas na hranie
Musel som aj trhať plevel
Zabíjalo ma ranné vstávanie

Playstation našla nového hráča
Ten ovládače znovu vzkriesil
Vpohode si ďalej kráča
Nieje na dne svojich síl

Teraz chcel by som sa vrátiť
K mojim začiatkom
Pripomenúť si svoje detstvo
Jedným malým tlačítkom

Preto píšem túto básničku
Prosím vás o jednu vecičku
Na vianoce by som si prial
Aby pod stromčekom stál
Jeden sivý Playstation

Bol by som velmi rád
Keby to bolo skutočnosťou
No zasa nieje to povinnosťou

Šťastné a veselé zo srdca prajem
Celej GAMESITE redakcii
Dúfam že nielen ja sa poriadne najem
A prežite sviatky bez zbytočných starostí.

20 let života po boku s PlayStation

Svůj příběh vám povím, příbeh z hloubi mé duše,
V básni a verších – však proč říkat to suše.

Tehdy mlád jsem byl, ano – roků jen osm,
Avšak zájem svůj o hry před nikým jsem nekryl,
Ten osudný den bude v mé paměti tkvět,
Ten osudný den, kdy změnil se mi svět.

Z cesty dlouhé tehdy tatínek můj přijel,
On dárky pro rodinu nikdy neopomíjel,
Navíc narozky jsem měl; co víc si šlo přát?
Pod TV v mém pokoji trůnil šedivý poklad.

Pod víko bez dechu vložil jsem CD,
Vtom zasvitlo to logo červeno-duhové,
Pé-Es, PlayStation, ten design překrásný,
Jeho obraz v mém srdci je dodnes tak jasný!

Chňapl jsem ovladač, kříž kolečko čtverec,
V mé první hře Liu Kang, jó to byl borec;
Málem jsem umřel, však získal jsem prim,
Na trojuholník klik – a on na to “Finish him!”

Pak začla má pouť přes Midgar a Nibelheim,
Ukázal jsem prostředník všem démonům prastarejm;
Jen Ona, och, Aeris, ve vodě je nyní,
Stane se, chuděrka, výtečnou plavkyní.

A co takhle opice s majákem na hlavě?
Do sítí chytaly se vskutku namáhavě;
Pak zapnul jsem na zkoušku městečko Silent Hill…
O sestřičkách bez tváře pak roky jsem snil!

Tehdy jsem okusil i příkoří války,
V krabici plížil se bez špetky morálky,
A vtom voják ji odkopl jak divoký bejk,
!
Snejk? SNEJK? OMG SNEEEEEJK?!

Též brázdil jsem v úžasu Liberty City,
Střílel tam občany i krvavé bandity;
Či v GT2 usedal do Suzuki Escuda,
To byla, panečku, raketová obluda!

O prázdninách čas když byl, nejel jsem na Rhodos,
Společnost dělal mi King of All Cosmos,
A v nocích bezesných s pomocí Margaret
Míchal jsem Persony z tarotových karet.

I Sixaxis zrodil se do světa hráčů,
Ne, sakra, ne: Držím to a pláču;
Co to má být? Gamepad kastrace?
DualShock 3, ó spása všech hráčů,
Ať žije navěky: Love you, mé vibrace!

Cože to?
Dvacet let?
Už jsem tak starý?
Neměl bych přestat furt pařit jak malý?
Pochyby hlodaly mě, už jsem měl namále,
Než přišla Sony a řekla: Hraj dále!

Oznámila totiž PlayStation čtyři,
V nádherné, nostalgické, stařičké šedi!
Tak jdem’ zase pařit, my dear gaming mates,
Neb je nám všem jasné, že…
Greatness Awaits!

20 rokov už je to,
odkedy sa SONY,
rozhodlo pre nás,
robiť playstationy.

Odvtedy už ubehlo,
veľmi veľa času,
ale plejko od SONY,
si stále drží krásu.

Výkonovo silné,
stabilné stroje,
vždy som hrdý na to,
že sú iba moje.

Rád sa na nich hrám,
je to takto dlho,
a vždy keď vyhrám,
cítim sa hrdo.

K 20. výročiu konzolám od SONY,
vyrobili nám šedé playstationy.
Žiaľ, je ich veľmi málo,
ja želám si ju mať,
veľa by to stálo,
námahy a síl,
veď mať ju, to je štýl.

Celý set je šedý,
ovládač aj konzola,
dokonca aj kamera-
milo na nás zazerá.

Staré časy pripomenúť,
prišlo nám aj logo,
veď kto by ho nepoznal,
bolo tu dosť dlho.

Čierno-biela farba,
ktorá keď sa spojí,
vznikne šedá kráska,
od výrobcu SONY.

Môj sen menom Playstation

Keď Sony prvú konzolu vydalo,
mame sa o mne iba snívalo.
Bohužiaľ som zmeškal časy jej slávy,
no počul som o nej samé chvály.

O pár rokov bol už zo mňa hráč,
k druhému Diablu hrával som datáč.
Starcraftom tiež som nepohrdol,
proti Zergom armádu som viedol.

No myš a klávesnica neboli mi súdené,
všetko to malo byť čoskoro zmenené.
Ježiško vyslyšal moje prosby,
zapáčili sa mu moje kresby.

Playstation 2 čakala ma pod stromčekom,
zaujatý som bol tým zázračným strojčekom.
Bola to brána do inej dimenzie,
plnej zábavy v lete i v zime.

Každý deň bez nej boli pre mňa muky,
Dualshock nechcel som už pustiť z ruky.
Burnout 3: Takedown bola moja láska,
na nitre bez brzdy, to bola jazda…

Spoznal som Kratosa, Jaka, či Ratcheta,
hrdinstvom vtiahli ma do svojho sveta.
San Andreasko bola riadna pecka,
hrali ho vtedy všetky cool decká.

Časom dostal som do rúk PSP-čko,
Playstation na cesty, to je teda niečo.
Burnouta hrával som v aute či vo vlaku,
dlhé cesty teraz mal som už na háku.

Ratcheta znovu na ňom som stretol,
„Size Matters“ Clank mi do ucha šepol.
Ešte do Vice City som sa s ním vrátil,
s boxerom po meste som ľudí mlátil.

Pár rokov ubehlo, znova sú Vianoce,
Playstation 3 pod stromom sa ligoce.
Káble na gamepadoch už ma nezväzujú,
batérie a Bluetooth dnes kraľujú.

Nathana Drakea na nej som spoznal,
vnútorný dobrodruh vo mne sa ozval.
Úžasných hier hral som na nej mraky,
v Skyrime som pobil všetky draky.

Po čase videl som neuveriteľné video,
Playstation Vitu s dotykovým displejom.
Dva analógy prebijú jeden,
s PSP bol som už ako väzeň.

Nebolo nad čím premýšľať,
Vitu milujem bez výhrad.
To jej krásne oblé telo,
držím vždycky v rukách vrelo.

V poslednom čase som ale smutný,
bez štvorky je môj život nudný.
Nathan Drake ma po nociach máta,
veď vo štvorke má staršieho brata.

Killzone aj Infamous vyzerajú krásne,
no bezo mňa sú akosi prázdne.
Chudobní študenti majú život ťažký,
musím žiť nateraz bez mojej lásky.

Narodil som sa, poviem vám, keď foter kričal počkaj hrám.
Lenže mama nečakala a život mi darovala.

Otec pozrel čo som zač?
A podal mi podal ovládač.

Kukám na to čo to mám, kokos to je PS One!
Nebudem vám klamať o tom, čo to znamenalo v deväťdesiatoštvrtom.

Po roku, viem bola tma, mama je zas tehotná.
Neviem čo to znamená, ale vraj je v bruchu Player 2.
Uvidíme či je frajer, keď si s ním dám multiplayer.

Rástli sme jak z živej vody, to už tak na svete chodí.
Ja, brat, otec, mamička, s nami sivá krabička.

Potom nastal krutý zlom, večery s Gran Turismom.
Odvtedy ja ľúbim autá, jazdiť rýchlo, ničiť brata.

Ešte viac mi padol kút, keď prišiel Crash Bandicoot.
Vyskákali sme sa na tom, s malým trollom, mojim bratom

5 rokov sme takto žili vláska PS neskrivili.
Časy sa však rýchlo menia, nestačí len PS Jedna.

Ježiško sa zľutoval, PS 2 nám daroval.
Tak skončil čas trojkoliek, do škôl idem zo škôliek.

V škole samý divný kus. Nehrajú Shadow of Collosus.
Miesto super story z Ica, všade samá učebnica.

Učiť sa fakt musím stále, našťastie už je v hrách Save.
Naši chcú mať zo mňa Ing. OK in progress, Loading…

V Stanley Cupe siedmy zápas, ide matka, bude trapas.
Učiť sa choď, silno kričí, gól a sezóna je v p…reč

Hľadím na ňu, žiaden pátos, horšia jak Boh hnevu Kratos.
Lenže sviňa matikár… S pánom Bohom God of War.

Nebudem vám vravieť zasa, s PS2 to bola krása.
7 rokov dlhý čas, ale chce to zmenu zas.

Trojka vtrhla aj k nám domov, ku mne chlapci Pozor, Pohov.
S bratom často náhlivo, o ňu Tekken naživo

Diali sa aj iné zmeny, do života prišli ženy. Na hrudi sa vytiahli
od telky nás odtiahli. Bola to však chvíľočka, Call of Duty nepočká.

Pre mňa skončil celý svet, až s príchodom Uncharted.
Načo mi je frajerka? V čom je lepšia od Drejka?

Všetci plačú, že chcú vzťah. Len ja nie, som asasínsky vrah.
Keď sa iní bozkávali, ja som mastil McRae Rally.

Randenie je divný šporť, radšej si dám Heavenly Sword.
Radšej ako romantiku, mám ja čerstvú krv na triku.

V posteli s ježkom Sonicom, navždy budem panicom.
Ale aj to skončilo, keď som videl holú ženu naživo..

Bol to však len krátky flirt, o týždeň už som hral Dirt.
Načo mi je taká tá, keď nepozná GTA.

Ako doma tak aj v škole, hranie stupí každú bolesť.
Pod lavicou drtím Drejka, kým nezbadá učiteľka.

Čo to tam máš, hneď sa pýta. Teta to je PS Vita,
Ona však bez slzy v oku, daj vrátim na konci roku…

A tak domov zbitý zas, utekám hrať Last of Us
Vo dverách ma otec chytá, chlapče ide maturita.

Maturita? Kdeže tá, radšej umriem v Dark Souls 2
Ako vravím tak aj bolo, dal som si aj druhé kolo.

Ťažký to bol Final Boss, takmer bolo Game Loss,
zaprel som sa veľmi ale, týždeň nehral, trpel stále!

Nakoniec mám Game Win, tak to trocha oslávim.
Hádam som aj troška spitý, Tu máš škola FATALITY!

Končí však aj iná éra na PS3 už sa nehrá,
je tu štvorka s bráchom kričím, snáď zas bude pod ihličím.

Otec vraví veru nie, došli nám vraj financie.
A tak píšem túto báseň, snažím sa jak taký blázen.

Do súťaže na Gamesite.sk, vyžrebuj nás Hiro dneska.
Verím totiž trošičku v tvoju zlatú ručičku.

20 rokov už sme spolu, raz sme hore, raz zas dolu.
Verný som jak taký slon, chcem Ťa znova Playstation!

Nostalgická slza z oka mi padla,
je to už 20 rokov čo na trh vpadla.
S Nintendom to nevyšlo a z plánu zišlo,
s vytvorením vlastnej značky Sony prišlo.
Dlhým vývojom hracia konzola zrela,
v ’94 PlayStation svetlo sveta uzrela.
Do herného priemyslu nový vzduch prináša,
nemá to ľahké, ťažkú konkurenciu znáša.
Skúsenosti získava, silné meno buduje,
dnes už je legendárna, vo svete boduje.

PS1 šedá krasotinka, jemné krivky, pekne lícuje,
nadčasový hardware, cd-rom a ovládač čo lomcuje.
Získala si štúdia a hráčov s dobrým vkusom,
prekonala hranicu 100 miliónov predaných kusov.
Zrodili sa herné hity metal, final, evil, crash,
12 rokov medzi nami v spomienkach navždy ostaneš.

PS2 s úspechom pokračuje, spätnú kompatibilitu zaručuje,
v predajnosti predchodcu s ľahkostou prekračuje.
Xbox, GameCube, DreamCast valcuje, hernú sféru pohlcuje,
na adaptéry pracuje, záujem o online hranie roznecuje.

PS3 funkciami nabitá, pre multimédia ako vyšitá.
Blu-ray, HDD, WiFi, to nie je žiadne sci-fi.
PSN má svoje prednosti, rozširuje online schopnosti.
DualShock 3 komfort vnáša, signály vzduchom prenáša.

PS4 najnovší prírastok, panuje už celý rok,
výkonu má dostatok, prináša významny pokrok.
Od zložitosti Cell upúšta, do architektúry x86 sa púšťa,
sociálne hranie, streamovanie, tlačítkom Share sa spúšťa.
Posúva hranice možností, prináša next-gen vymoženosti,
touchapd, motion detection, repro, jack a iné šikovnosti.

Na vreckovú hernú konzolu nezabudla,
PSP, neskôr PS Vita do ponuky pribudla,
zábavou vždy po ruke, fanúšikov nadobudla.

Bohatú minulosť má, cez významné míľniky sa dostáva,
budúcnosť nech v tomto trende aj naďalej ostáva.
K okrúhlinám všetko najlepšie teda prajem,
k tejto príležitosti PS4 možno dostanem,
znovu iba so spomienkami na PS1 neostanem 🙂

Přiblížím vám přátelé
útrapy a strasti.
Jaké to je pro holku žít
v konzolové pasti.

To jsem si já naivní
našla chlapa – geeka,
když jsem ještě netušila
co všechno mě čeká.

Když slavíme přítelovy
narozky a svátky,
není dárek kompletní
jak to nemá drátky.

Rok od roku roste nám
sbírka herních konzolí.
Na účet už nekoukám
srdce mě vždy zabolí.

Své víkendy trávíme,
obvykle u televize,
kde kosíme nepřátele
s použitím termovize.

Čas od času naskytne se
převýhodná koupě
a tak máme doma v bytě
malé herní doupě.

Na zahradě pučí plevel
květinám se nedaří.
Ještě že tak, aspoň víme
že je Zombie nezmaří.

Nintenda a Gameboye
nakoupené levně,
nahradily Playboye
pod postelí v bedně.

Erotické prádlo už ho
nepřivede do varu
vše co potřebuje, najde
v GTA ve strip baru.

Nedočkavě přechází
srdce prudce buší.
Občas trochu zaslzí
a modří už tuší.

Máte pravdu, je to tak,
nerodím mu syna,
to jen dneska vydají
nového Assassina.

Vánoční stromek už zhasl,
nejsou volné zástrčky.
Železo herní si žádá
shovívavost ženušky.

Kapr stydne na stole,
salát teplá vedle,
“Já je musím dostřílet,
však to bude hnedle.”

Považte, že je to hřích,
i když se mu tolik líbí,
že v těch našich konzolích
Playstation nám pořád chybí.

A tak místo úklidu
po večerech piluju
báseň o Playstation 4.
Já ho prostě miluju.

Žena vs. PS4

Aj keď ženu bolí hlava,
PS4 je vždy zdravá.
Žena chce peniaze vždy a doraz,
PS4 iba raz.
Ženine pravdy sú vždy väčšie,
PS4 slova neprerečie.
Žena sa chce rýchlo vydať,
PS4 stačí sa so mnou vídať.
Žene musím hovoriť, že mi srdce pre ňu vrie,
PS4 nie, ona to vie.
Faktom je, že PS4 neuprace, nenavarí, nedá prať,
najlepšie však je na nej to, že ju súbežne so ženou môžem mať.

Sen

Malý chlapec mal veľký sen,

vlastniť niečo, čo vždy chcel.

Po Playstatione veľmi túžil,

aby si s ním doma užil.

Peniaze však chýbali,

rodičia mu nedali.

Do práce ísť nemohol

a tak ho strach premohol.

Bál sa asi najviac toho,

že svojmu snu dá raz zbohom.

No nechcel to len tak vzdať,

tak sa prestal ľutovať.

Skúšal niečo vymyslieť,

však súdené, mu bolo chcieť.

Nevedel to pochopiť,

prečo iným, je sveta žiť,

prečo, keď nechce tak moc,

je odkázaný na pomoc.

V tejto básni chlapec žiaľ,

pomoci sa nedočkal.

Zatiaľ z chlapca stal sa muž,

že Playstation nechce už?

Túži po ňom každý deň,

veď predsa to bol veľký sen.

(P)o rokoch je tu opäť nová,
(L)eto počká, zima bude herne dlhá,
(A)ko by povedal hráč verný,
(Y)ees zážitok to bude herný.
(S)tarší model miloval snáď každý,
(T)en huncút Crash v srdci bude navždy.
(A)le teraz je čas na hry nové,
(T)á grafika, tá hrateľnosť a to skóre!
(I) takto sa dá opísať táto kráska,
(O)jojój už na prvý pohľad to bola láska,
(N)už a takto začína moja nádej hráčska.