Klávesnica a myš, gamepad, volant s pedálmi, joystick alebo pokojne aj gitara alebo nunčaky snímajúce vaše pohyby. Toto všetko sú herné ovládače alebo pomôcky, ktoré majú hráčom zaistiť prevahu v tej-ktorej hre. Všetci hráči vedia, že na strategické hry sa asi nehodí ako ovládač gitara z hernej série Guitar Hero, alebo že Mortal Kombat sa bude ťažko prechádzať s volantom miesto gamepadu. Čo si ale potom mysleli niektoré spoločnosti, keď sa usilovali o revolúciu so svojimi hernými ovládačmi a pomôckami, ktoré v konečnom dôsledku dosiahli často úplný opak.
Preto vám prinášame zoznam 15-ich najhorších herných doplnkov, pomôcok a ovládačov, ktoré boli v svojej dobe prezentované hráčom ako prevratné. Nanešťastie, tieto predmety, potom ako hráči vyvrátili obsahy peňaženiek, neobrátili hranie v ich prospech, ale prevrátili im žalúdky a smutným hráčom tak oči okrem prevracania ostali len pre plač.
15. Xbox – HD DVD player
Tento add-on pre konzolu Xbox 360, ktorý dokázal prehrávať HD DVD disky, nie je na tomto zozname kvôli tomu, že by nefungoval tak, ako má. Za jeho neúspešnosťou stojí jediný dôvod – HD DVD malo menšiu podporu ako Betamax. Ak sa zamýšlate nad tým čo je to Betamax, tak nám iba potvrdzujete našu pointu. Asi najväčšou chybou HD DVD diskov bola kapacita, ktorá bola o 20GB menšia ako pri konkurenčným Blu-Ray diskoch a „ejdždý-dývýdý“ sa predsa len vyslovuje ťažšie ako „blurej“. Jedinou pozitívnou stránkou je, že tento produkt bol voliteľným rozšírením konzoly a nie povinnosťou, ktorá by nútila hráčov vyhadzovať peniaze za mŕtvy formát.
Problém s týmto zariadením: Mŕtvy formát znamená presno to, čo si pod týmito slovami predstavujete. Možno to v tej dobe ešte nevyzeralo s HD DVD formátom tak zle, ale odhady jeho úspešnosti neboli takmer nikdy pozitívne.
14. Wii – Boxovacie rukavice
Je veľmi málo hier, ktoré sú oddychovejšie alebo lepšie utužujú kamarátstva ako pohybové hry na konzole Nintendo Wii. Jedno z najobľúbenejších je určite boxovanie, kde môžete nielen ukázať svoju hernú prevahu alebo vyriešiť nezhody bez použitia agresivity, ale aj sa jemne zapotiť a zhodiť nejaké to kilo. Možno preto si niekto múdry povedal, že táto hra potrebuje autentickosť, a tak sa k hráčom dostali boxovacie rukavice, do ktorých sa dajú vložiť Wii ovládače. Poviete si, paráda, bude vyzerať ešte štýlovejšie pri porážaní svojich kamarátov. Nanešťastie je opak pravdou a ten, kto tento doplnok vymyslel, asi v živote nevlastnil konzolu Wii.
Problém s týmto zariadením: Chýbajúce otvory na infračervené senzory, ktoré znamenajú dramatické zníženie presnosti a nemožnosť používať akékoľvek tlačidlá na ovládačoch (takže žiadne špeciálne útoky, ak sa vám už raz podarí aj trafiť). Tých 20 dolárov, ktoré tieto rukavice stáli, je lepšie minúť na normálnu hodinu boxu a ísť sa porozprávať s ich vynálezcom.
13. Atari 2600 – Stick Station
Pokiaľ ste mali tú česť hrať hry na staručkej konzole Atari 2600, určite si nepamätáte len samotné hry, ale aj nepraktickosť ovládača, ktorým táto konzola disponovala. Hráči často vzdali alebo prehrali súboj len kvôli tomu, že dostali do ruky kŕče. Hráčom s trvalo deformovanými rukami a inými zdravotnými problémami sa preto pokúsila pomôcť spoločnosť Skystation (nie je to perfektné meno?) s ich produktom Stick Station. A ako to urobili? Vyvinuli ergonomickú podložku pod zápästie? Dali Atari ovládaču lepší tvar? Alebo vytvorili svoj vlastný? NIE. Celý plán tejto prevratnej spoločnosti spočíval v implantovaní originálneho ovládača pre Atari 2600 do drevenej dosky. Doska samotná bola navyše tak veľká, že ju museli hráči položiť na zem, alebo kávový stolík. Návrat ku koreňom býva niekedy správnou voľbou, v tomto prípade ale tento výrobok pohorel.
Problém s týmto zariadením: Pokus prezentovať kus dreva ako technologický pokrok a ergonomické vylepšenie. Jediné výhody sú možné využitie tohoto zariadenia ako zarážka na dvere, palivo alebo nástroj na udieranie hlúpych zamestnancov hlúpych spločností.
12. Gameboy – Tlačiareň
S Gameboyom a Gameboy kamerou sa dalo užiť kopu zábavy. Logicky by to malo znamenať, že veľa hráčov by si chcelo odfotené obrázky aj vytlačiť. A čuduj sa svete, hráči túto možnosť aj dostali, a to vo forme Gameboy tlačiarne. Nanešťastie dobré správy skončili veľmi rýchlo, pretože kvalita vytlačených obrázkov bola asi tak stokrát horšia ako bežné fotky lochneskej príšery. Na prevádzku tohto zariadenia bol navyše potrebný špeciálny termálny papier, ktorý tlačil len jednou farbou a 6 AA batérií. A zohnať 6 batérií bolo v dobách Gameboyov naozaj ťažke, teda pokiaľ ste sa nevolali Richie Rich.
Problém s týmto zariadením: Nekvalitná tlač, špeciálny termo papier, 6 AA batérií a navyše cena samotnej Gameboy tlačiarne.
{embed_video }
11. PS2 – Katana Soul Controller
Tento ovládač je v praxi to isté ako ovládač Nintenda Wii, iba s tým rozdielom, že je omnoho horší. Nelogicky a neergonomicky rozmiestnené tlačidlá, nešikovne implementované pohybové ovládanie a fakt, že s týmto mečom ani nemôžete spáchať rituálnu samovraždu potom, ako si uvedomíte, že stál 190 dolárov, znamenali pre Katana Soul Controller chabé predaje. Pritom základná myšlienka bola celkom dobrá. Ponúknuť hráčom zberaťeľský predmet ku hre Onimusha 3, s ktorým by mohli porážať monštrá v hre. Myslíme si ale, že keby tento meče vyrobili bez toho, aby bol ovládačom a vyzeral by viac ako japonský meč, bola by jeho predajnosť oveľa vyššia.
Problém s týmto zariadením: Vysoká cena, príliš detský vzhľad, zle implementované ovládanie, ktoré vyústilo do zvýšenej obtiažnosti pri ovládaní hier.
10. Wii – Football
Čo sa týka hlúpych nápadov spoločnosti Nintendo (do ktorých počítame aj zrušený Vitality Senzor a ohavnosť menom Virtual Boy) je Wii Football jedným z najhorších. Napriek ramienku na uchytenie na ruke a mäkkému materiálu, z ktorého je táto pomôcka vyrobená, je neskutočne zlý nápad vyrobiť loptu, s ktorou sa bude hrať pred televíziou, pričom ju ale nemôžu hráči hádzať. Používanie tohto produktu môže skončiť nespočetnými spôsobmi, veľké množstvo z nich ale bude znamenať buď rozbitú telku, alebo fialovým okom nevinného prizerajúceho.
Problém s týmto zariadením: Nutnosť kupovať nový televízor po každej návšteve známych a časté cesty do nemocnice, kde si o vás začínajú myslieť, že ste agresívny tyran, ktorý bije svojich známych.
9. Xbox 360 – SpeakerCom
V časoch Xboxu 360 sa naozaj rozšírilo multiplayerové hranie cez internet a ak ste chceli komunikovať so svojimi spoluhráčmi alebo jemne vysmiať vašich nešikovných protihráčov, mohli použiť Xboxovský hlasový chat. Takisto mohli aj iný kontaktovať vás a pokiaľ ste nemali slúchadlá, museli ste daný chat pustiť cez reproduktory vašej televízie. Problém bol, že takto zprostredkovaná komunikácia znela ako zmes prdenia do vane, ktorú ste počúvali cez cínovú trubku. Našťastie sa ale objavilo zariadenie s názvom SpeakerCom, ktoré sľubovalo tento problém odstrániť. Jednoducho ste ho zacvakli do svojho ovládača a hlasy vašich protivníkov a spoluhráčov sa zrazu ozývali z malého reproduktoru umiestneného v tomto zariadení. Navyše ste k SpeakerComu dostali ešte externý mikrofón a slúchadlá, ktoré ale podľa niektorých lepšie sedeli do nosných dierok ako do uší.
Problém s týmto zariadením: Pribalený externý mikrofón zachytával herné zvuky z televízora aj z reproduktoru na ovládači, a tak ešte zhoršoval to, čo sa snažil odstrániť – spätnú väzbu.
8. GBA – e-Reader
e-Reader pre Game Boy Advance bola v skratke čítačka QR kódov predtým, ako boli QR kódy také známe a rozšírené. Opätovne sa dostávame k faktu, že za týmto produktom stála skvelá idea, nanešťastie zas a znovu narážame na veľkú stenu neúspechu. Myšlienka, ktorou e-Reader zaujal hráčov, bola možnosť hrávať na svojom GBA hry z konzoly NES, pridať do hry Super Mario Advance ďalšie levely a pár ďalších vecí. A aj keď si e-Reader získal celkom veľkú popularitu vo svojom rodnom Japonsku, na západe sa takmer vôbec neujal. Možno s tým mali dočinenia fakty ako to, že na pridávanie levelov a vecí do Maria bolo treba dva kusy Game Boy Advance a link kábel, alebo že okrem NES a Game & Watch hier tento vynález podporoval iba 4 ďalšie hry.
Problém s týmto zariadením: Nepraktické využitie, malá podpora hier a cena, ktorá znamenala, že kúpiť si NES a GBA zvlášť bolo takmer výhodnejšie.
7. PlayStation – Jogcon
V časoch, keď sa na konzolách a počítačoch začali objavovať prvé 3D hry, sa spoločnosť Namco rozhodla priniesť revolúciu v herných ovládačoch určených pre pretekárske tituly. To pre hráčov znamenalo nekvalitne vyzerajúci ovládač s otáčateľným kolieskom uprostred. Nanešťastie pre Namco si hráči, ktorí chceli lepší racingový zážitok zo svojich hier, jednoducho kúpili volant s pedálmi, radiacou pákou a vibračnou odozvou, z ktorých Jogcon neponúkal ani jednu.
Problém s týmto zariadením: Nekvalitný vzhľad, chýbajúce vibrácie a chabý pokus o opätovné vynájdenie kolesa ;-).
6. Sega Mega Drive – Action Chair
Rozmýšlali ste už niekedy nad tým, aké by bolo skvelé ovládať hry sedením na špecializovanej stoličke? My tiež nie, ale v honbe za niečím novým si povedala spoločnosť Sega, že sa záujemcovia o takýto nástroj určite nájdu. A hovoríme tomu nástroj, pretože pri zbežnom prehliadnutí sa táto stolička ponáša na akúsi mučiacu pomôcku. Zvláštne vyzerajúci, a určite nepríjemný na používanie dlhšie ako 30 sekúnd, sa tento produkt našťastie nikdy nedostal cez štádium testovania a na regály obchodov, čo z neho robí väčšiu raritu ako nové hry od štúdia Ubisoft, ktoré by boli bez chýb.
Problém s týmto zariadením: Nepohodlne vyzerajúca pomôcka, ktorou by bolo ovládanie hier určite ťažšie ako prejsť po povraze ponad bezodný kaňon, a ktorá vyzerá, že by sa okamžite rozlámala na kusy, ak by si na ňu sadol niekto iný ako vychudnuté 12-ročné dieťa.
5. NES – Roll & Rocker
Firma s názvom LJN Toys si pri vymýšľaní tohto ovládača asi myslela, že hry na NES nie sú pre hráčov dostatočne ťažke. Preto tu máme ďalší nedomyslený pokus o nahradenie ovládačov pre ruky, ovládaním hier celým telom. Tento výrobok sa z neznámeho dôvodu nikdy neujal. Akoby chcel hocikto stáť na nejakej podložke a ovládať tým konzolové hry. Počkať. Predsa existujú balančné hry pre Wii a tancovačky typu DDR. Asi k tejto podložke mali pribaliť aj nejakú hudbu alebo fitness hru.
Problém s týmto zariadením: Obtiažnosť ovládania hier (nežartujeme, NES hry sú naozaj ťažké a s týmto diablovým nástrojom sa aj najjednoduchšie hry menili na pekelný titul s obtiažnosťou typu Dark Souls).
4. NES – Power Glove
Power Glove je veľmi obľúbeným zariadeným u zberateľov hernej memorabílie, ale to z tejto rukavice nerobí úspešný produkt. Pravda sa ukrýva na úplne opačnom konci spektra. Myšlienka ovládať rôzne aspekty hier rozličnými pohybmi ruky sa môže zdať výborná, nanešťastie jej prevedenie s menom Power Glove už také výborné nebolo. Prijatie kritikmi a hráčmi bolo veľmi vlažné a kúsky určené pre Power Glove si viedli ešte horšie. Možno by sa produktu darilo lepšie, keby hry k nemu zahŕňali aj simulátor hladkania virtuálnych domácich miláčikov alebo hru orientovanú na dospelé mužské publikum, ktorá by sa mohla volať napríklad Power Glove Love.
Problém s týmto zariadením: Rýchla kazivosť, vysoká cena, jediná veľkosť rukavice, ktorá nesedela každému a, samozrejme, obtiažnosť ovládania hier.
{embed_video }
3. PC – AlphaGrip AG-5
Niektorí ľudia a očividne aj spoločnosti si zjavne myslia, že viac tlačidiel na ovládači bude automaticky znamenať viac akcií, ktoré môžu hráči pri hraní a práci vykonať. My si ale nemyslíme, že mať pre každý z desiatich prstov viacero tlačidiel dokáže zvýšiť produktivitu alebo herný pocit. AlphaGrip AG-5 bol podľa dostupných informácií zostrojený ako plnohodnotná náhrada klávesnice a navyše mal slúžiť ako herný ovládač, a hoci existujú ľudia, ktorí sa s ním naučili pracovať, jeho milión tlačidiel je vo väčšine kúskov možno okrem titulu Typing of the Dead nepoužiteľných. Najväčším nezmyslom je ale fakt, že hoci sa na ovládači nachádza celý googolplex tlačidiel, dizajnéri naňho nepridali žiadne analógové páčky, aby prezentovali aj jeho herné využitie. Namiesto toho ponúka trackball, čo je asi najhorším možným ovládacím prvkom na všetky hry, ktoré vyžadujú aspoň minimálnu úroveň presnosti.
Problém s týmto zariadením: Stáčí sa na tento prístroj pozrieť a pri predstave, ako sa s nim pokúšame hrať, sa nám chce skrčiť v kúte a smutne dookola stláčať tlačidlá WSAD na klávesnici.
2. Sega Mega Drive – Activator
Activator bol prvým voľne dostupným pokusom o mapovanie pohybov celého tela na ovládanie hernej konzoly. Teda tak to aspoň prezentovala reklamná kampaň tohto produktu. V realite bol Activator horším v mapovaní hráčových pohybov ako 100-ročná babička so sklerózou, ktorá vidí normálny herný ovládač prvýkrát v živote a len tak skúša, čo sa stane, keď doňho ďobne. Activator ponúkal senzor na každý z ôsmich ovládacích vstupov konzoly Mega Drive, takže ak ste zamávali rukou nad senzorom C, tento pohyb bol transformovaný do hry ako stlačenie tlačidla C. Teda bol by transformovaný, ak by bol váš strop perfektne rovný, nepriehľadný, nebol na ňom žiaden ventilátor alebo pavučiny, a náhodou sa na Activator škaredo nepozrel. A ako čerešnička na torte, Activator nepodporoval spustenie viacerých senzorov naraz, takže smola, ak ste sa náhodou plánovali pohybovať diagonálne.
Problém s týmto zariadením: Slabá presnosť, chýbajúca podpora viacnásobnej aktivácie senzorov, obtiažnosť ovládania hier.
1. PS2 – Rez Trance Vibrator
Tento malý čierny prístroj vo veľkosti hokejového puku mal byť cez USB pripojený na konzolu PS2 a jeho úlohou bolo vibrovať do rytmu hudby z hry Rez. Akokoľvek bol titul Rez dobrý, my sa nemôžeme nespýtať, prečo sa nikto pri navrhovaní tohto prístroja na chvíľku nezastavil a neporozmýšlal nad širšími súvislostiami. Primárne nám napadá hneď jeden problém, ktorým je skutočnosť, že zvuk plastu vibrujúceho o stôl v rytme hudby túto hudbu nijako nevylepšuje. Práve naopak. Preto by možno Trance Vibrator mohol naozaj fungovať ako pomôcka na dosiahnutie tranzu. Takže hoci spoločnosť, ktorá tento prístroj vymyslela, úprimne žiadala hráčov, aby mali pri jeho používaní nevinné a čestné myšlienky, našiel sa minimálne jeden prípad, keď si tento vynález jedno šikovné dievča vložilo medzi nohy. Ďalej asi nemusíme pokračovať, iba dodáme, že možno toto je pre niekoho ten správny štýl, ako si vychutnávať hudbu.
Problém s týmto zariadením: Nemáme slov. Toto zariadenie je tak zlé na takom množstve úrovní, až nám môže pripadať zábavné, že ho niekto vôbec navrhol… Nabudúce možno skúsia skôr zariadenie meniace farby do rytmu hudby.
Tento zoznam sme vytvorili vďaka videu youtubera s prezývkou Danger Dolan, ktorý sa na podobné zoznamy špecializuje. Všetky herné periférie, ktoré sú v tomto zozname, boli spomenuté v jeho videu a môžete si ho pozrieť kliknutím na tento odkaz. My sme si iba dovolili pozmeniť poradie, pretože sme s pôvodným plne nesúhlasili.