Píše sa rok 2087 a o meste Newton by ste mohli povedať, že je typickým príkladom dystopického sveta. Do nebies sa týčia vysoké, neónmi ožiarené mrakodrapy zosobňujúce moc a silu korporátnych spoločností, rozdiely medzi jednotlivými kultúrnymi vrstvami sa stále viac a viac prehlbujú a samotní ľudia frustrovaní z neustále sa objavujúcich nových problémov hľadajú útočisko v Trance, virtuálnom svete pripomínajúcom náš internet len s tým rozdielom, že sa v tom svete prostredníctvom vymyslenej identity aj sami ocitnete.
Vysoko nad všetkými stojí Central, umelá inteligencia riadiaca celý verejný sektor, pod ktorý spadajú aj bezpečnostné jednotky CEL. Práve ich dvaja členovia, agenti Charlie Regis a Max Laová, vyšetrujú záhadnú sériu vrážd, ktoré má na svedomí zločinec s pseudonymom Mindjacker. Jeho motív nie je známy, no spôsob, akým sa zbavuje svojich obetí, už je. Mindjacker sa napája na nervové vedenia zdanlivo obyčajných ľudí, ukradne ich znalosti a zanechá ich mŕtvych.
Na druhej strane barikády stojí Letha, osamelá hackerka a zároveň závisláčka na Trance, ktorá v ňom dokáže presedieť celé dni. Reálny život ju nudí, je pre ňu fádny a jedine v Trance nachádza podstatu svojho bytia, kamošov i celkom nových ľudí, s ktorými sa veľmi rada zoznamuje. Práve s ňou, ponorenou do elektronického sveta, sa stretnete v Technobabylone ako s prvou hrateľnou postavou. Jej „sedenie“ ale náhle preruší výpadok prúdu a ocitá sa späť v realite. To, samozrejme, nemôže nechať len tak, nikto ju predsa nemôže obmedzovať v internete, a tak sa rozhodne zájsť za správcom. Chyba lávky, niekto ju v byte vymkol.
Prvá úloha, dostať sa preč z bytu, je zároveň aj ukážkovým príkladom, ako má vyzerať inteligentná hrateľnosť adventúry. Zabudnite na nelogické kombinovanie hlúpostí, aby ste dostali blbosť, ktorá by vám nikdy ani nenapadla, v Technobabylone sa totiž kladie veľký dôraz na skutočný dôvtip, nevybočujúc zároveň z medzí logiky. V hre nenájdete veľa predmetov a kombinovať budete musieť len vo výnimočných prípadoch.
Za veľké plus považujem to, že aj keď sa môže niekedy zdať problém neriešiteľný, pôjde to len a len na vrub samotného hráča, pretože sa nedostatočne zoznámil s prostredím. Pod tým zoznamovaním nemyslím len prechádzanie kurzorom na každý jeden objekt na obrazovke, ale taktiež napríklad aj pozorné čítanie mailov (nezabudnite si prezerať aj prílohy) a pochopenie súvislostí. Netreba sa báť rozmýšľať a uvažovať, tu vám totiž potupné skúšanie všetkého na všetko (takmer) nikdy nepomôže.
Gro hrateľnosti klikacích adventúr je tu, samozrejme, zachované, no otravný pixelhunting by ste tu hľadali márne. Namiesto toho vám hra ponúka celú plejádu zaujímavých herných situácií, kde nie je správne len jedno riešenie. Spomeniem napríklad porátanie sa so samovrahom, ktorý sa plánuje odpáliť v metre, či riešenie, ako sa dostať cez vyhadzovača prevádzkujúceho nelegálnu prípojku na Trance (existujú až 3 spôsoby!). Z ďalších zábavných prvkov môžem spomenúť napríklad programovanie mysle upratovačky – androida alebo čítanie si správ z novín.
Do Trance sa môžete pripojiť prakticky všade tam, kde máte signál a Wetware, čo je, jednoducho povedané, semiorganická nanohmota. Tú si Latha dokáže doma nelegálne vyrobiť aj sama, vďaka čomu má pred všetkými vždy určitý náskok (vedomosti, informácie a podobne). Trance to nie je len zábava, pretože sa prostredníctvom neho môžete napojiť do rôznych programových štruktúr, čo je, mimochodom, cieľom mnohých riešení rôznych situácií.
Otváranie dverí, objednávanie jedla či vína z vinotéky, to všetko riadia vlastné inteligentné programy rôznych verzií s vlastnou osobnosťou a výzorom. V internetovom systéme to nie sú len cudné jednotky a nuly, ale skutočné charaktery, ktoré dokážu vtipkovať, rozmýšľať alebo sa trebárs aj nazlostiť. Napríklad systém zabezpečujúci chod budovy, v ktorej ostala Letha vymknutá, má na starosti rytier hovoriaci starou angličtinou. Systém ovládajúci stroj na jedlo má podobu pološialenej dievčiny Cheffie s fialovými vlasmi, ktorá veľmi rada vyspievava názov spoločnosť T.H.E. Foods. Spoznávať a skúmať svet tu je jednoducho veľká radosť.
Technobabylon je fascinujúci pomaly sa rozbiehajúcim a výborne gradujúcim príbehom plným nejednoznačných indícií, ktoré ku kyberpunku jednoducho patria. Aj v takto technicky vyspelom svete sa ale nájde čas na citlivo vykreslené osobné problémy, ktoré trápia hlavné postavy. Či už je to Charlie, Max alebo Latha, každý má svoj nezameniteľný charakter sformovaný zážitkami z minulosti, ktoré sa začnú postupom príbehu pomaly odhaľovať a to až do chvíle, kým do seba nezapadnú ako dobre namastené ozubené kolieska hodín. A to netreba zabúdať ani na Mindjackera, ktorý slúži ako spojka medzi jednotlivými osudmi.
Je vlastne niečo, čo mi na hre vadilo? Nuž, áno, nie je toho veľa, ale nájde sa. Okrem technických problémov ako preskakovanie dialógov pri povolenej komunite služby Steam, za čo môže podľa slov tvorcov engine hry, mi vadila až prílišná priamočiarosť, ktorú ma na svedomí fakt, že v drvivej väčšine si predmety do ďalšej scény nedonesiete. Všetko máte vždy ako keby po ruke. Taktiež ma mrzí, že aj napriek slušnej dĺžke čítajúcej vyše 10 hodín tvorcovia toho z mesta Newton veľmi veľa neukázali a len recyklovali lokality.
Nie veľmi dobre je na tom aj dabing, ktorý je väčšinou plochý a pôsobí tak, ako keby sa hercom do práce veľmi nechcelo. Všimol som si, že športové správy v novinách obsahujú bug. Nielenže sa stav zápasu, pri ktorom je poznámka „Match in progress“, nezmení, ani keby ste na danom mieste stáli celý rok, rovnaké zápasy s rovnakým výsledkom a rovnakou poznámkou sa dokonca opakujú, a to aj keď v hre prešli celé dva dni. Nie je to síce nič, čo by kazilo hrateľnosť, no pocit zo skutočného sveta sa tak výrazne oslabuje.
Pixelová grafika a point-and-click žáner skrátka patria k sebe. Možno je to nostalgiou, možno tým, že v takomto vizuálnom štýle sa lepšie skryjú predmety, dôležitý je vždy celkový dojem. Je možné o hre povedať, že vyzerá skvele, aj keď neobsahuje ani jedno percento grafických kvalít tretieho Zaklínača? Ja si myslím, že áno, a Technobabylon je toho priamym dôkazom. Dokáže nádherne nabudiť atmosféru, vykresliť špinavé miesta ulíc i sterilne pôsobiace stredisko bezpečnostných jednotiek CEL. Nie som veľkým zástancom pixelartu, no priznávam, že tento žáner je jediný, pri ktorom mi veľké viditeľné pixely vôbec nevadia.
Rovnako sa podarila aj hudobná kulisa, ktorá vytvára vhodne zádumčivú náladu. Niekedy temnú atmosféru dotvárajú vážne tóny orchestra, inokedy sa vzduchom nabitým elektronickým smogom šíria pokojné tóny piana. Každý hudobný prvok tu má svoj zmysel a miesto a aj keď sa mi soundtrack viac ako len páči, nemôžem nechať nepovšimnutý fakt, že sa skladateľ vo viacerých prípadoch pravdepodobne nechal až nezdravo inšpirovať titulom Deus Ex.
Informácie o hre
Technobabylon2015
Technobabylon je cyberpunk adventúra, za ktorou stoja tvorcovia titulu Blackwell. Hra sa odohráva v roku 2087, hlavnú rolu v tejto dobe hrá genetické inžinierstvo a je len na vás zastaviť výtvory tohto odvetvia pred vykonávaním zla.
- Platforma: PC
- Žáner: point-and-click adventúra
- Výrobca: Technocrat Games
- Distribútor v GB:Wadjet Eye Games
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Wadjet Eye Games
