Na každom kroku narážam na krvilačné zombie, ale nie je to DayZ. Predmety si dokážem „vycraftovať“ pomocou tabuľky, ale nie je to Minecraft. Cez otvorený svet plný lesov, hôr a údolí sa môžem preháňať na motorke, ale nie je to GTA. Vďaka titulku určite nebude prekvapením, o čom to vlastne píšem. 7 Days to Die je jeden z mnohých (a že je ich naozaj požehnane) titulov, ktoré naskočili na vlak hráčskeho záujmu o zombie-survival hry, vzbudený už spomínaným DayZ, ale pritom sa mu darí udržať si svoju špecifickú atmosféru.
Je pravda, že v dnešnej dobe je ťažké písať o všetkých nových tituloch, ktoré ponúkajú hráčom spojenie otvoreného sveta, nutnosti zbierať predmety a suroviny a následne ich rozlične spájať do nových, užitočných vecí, ktoré sa dajú následne použiť na obranu, alebo útok proti nepriateľom, ktorými sú takéto svety obsadené. Objektívne posúdenie takýchto hier je ťažké ak sa hráč ešte so survival hrami nestretol a ešte ťažšie, ak už na nejaké narazil.
Prvým (aj keď možno nie hlavným) problémom je, že takéto tituly, ktoré sa objavili ako huby po výdatnom rádioaktívnom lejaku, sa nedajú neprirovnávať a neporovnávať s ich praotcami, či už sú to hry zo série Fallout, S.T.A.L.K.E.R, alebo mod/titul DayZ. Druhý (kvantitatívny) problém je, že veľmi podobných hier, ktoré chcú priniesť ten správny survival zážitok je jednoducho a hlúpo povedané „mrte“. Pri krátkom prelistovaní ponukou Steamu sa dá naraziť na desiatky titulov, ktoré si v základnej myšlienke ako z oka vypadli. A tretí (kvalitatívny) problém je, že 99% týchto hier je ponúkaných v Early Access verzii. To znamená, že kúpou takejto hry nedostávate koncový produkt, ale iba jeho prísľub a možnosť zahrať si jeho alfa, alebo prinajlepšom beta verziu.
Early Access má svoje výhody, hlavne možnosť financovať herné projekty malých herných štúdií, ktoré by inak neboli schopné platiť zamestnancov, ktorý by na nich robili. Na druhej strane, takéto projekty sú neustále vo vývoji a niekto, kto zaplatil za hru, ktorá mala v Early Access špecifickú atmosféru, isté herné mechaniky a skvelý prístup zo strany developera, môže dostať koncový produkt, ktorý sa od pôvodnej myšlienky diametrálne odlišuje. A to je ešte ten dobrý prípad, ak sa hra z Early Access dostane k oficiálnemu vydaniu.
Dúfam, že som predošlými riadkami nikomu nenahnal strach z Early Access formátu, alebo nebodaj v niekom neprebudil pocit, že 7 Days to Die je zlá hra. Len som cítil potrebu vysvetliť, že pohľad na tento titul je treba brať ako PREVIEW (náhľad) a nie ako recenziu. O tej bude môcť byť reč, až keď bude 7 Days to Die oficiálne dokončená a dostane pevný dátum vydania. Teraz sa už ale, po predošlom varovaní a vysvetľovaní, poďme venovať samotnej hre. Budem sa snažiť byť čo najobjektívnejší a porovnávať túto hru s inými survival titulmi čo najmenej, ale určite sa mi to minimálne v mysli nepodarí na 100%, takže kľudne berte moje slová s rezervou.
7 Days to Die nie je ako titul v ničom prevratný. Neohúri vás grafické spracovanie novej generácie s detailným vykreslením každej hnisavej vyrážky na tvárach zombií, ani nádherným lámaním svetla zo zapadajúceho slnka, ktoré by sa odrážalo od slín tečúcich z papúľ zmutovaných psov. Práve naopak, grafická stránka je aj po zapnutí všetkých možností a serepetičiek momentálne prinajlepšom priemerná (a pritom dokáže bez problémov zhltnúť aj viac ako 4 GB RAM). Pri craftovaní, teda tvorbe nových predmetov je cítiť veľmi silnú inšpiráciu zo sveta Minecraftu. Craftovacie tabuľky a zaobstarávanie rozličných surovín je navyše zatiaľ jemne neprehľadné a zo začiatku je treba prizývať si na pomoc komunitné fóra alebo let’s play videá, kde sú rozličné postupy rozpísané. Kto by napríklad čakal, že Plant Fiber (rastlinné vlákna) potrebné na kamennú sekeru, ktorá je základom úspešnej hry, sa získavajú z tráv rastúcich všade naokolo. Áno, keď sa nad tým človek zamyslí, dáva to perfektný zmysel. Ale pre hráča, pre ktorého mala doteraz tráva v hrách iba 3 významy, by sa hodila malá pomoc. A čo sa týka tých významov, jeden je nelegálneho druhu, ten druhý je možnosť každej novej generácia grafických kariet chvastať sa jej spracovaním a tretí význam je v praxi iba zakryť to, po čom hráč chodí ak to nie je betón alebo asfalt. Preto som bol pri prvých pokusoch o prežívanie odkázaný iba na nástroje, ktoré som našiel pri behaní po svete.
Čo ale ponúka 7 Days to Die po stránke nepriateľov? Hlavným nebezpečenstvom sú okrem hladu a smädu zombie. Pomalé, rýchle, plaziace sa, tučné, zmrazené, šplhajúce. Na výber je ich požehnane a to nielen po stránke rozmanitosti, ale aj čo sa počtu týka. Možno aj preto má táto hra vo svojom popise „survival HORDE crafting game“. Zombíkov sú na niektorých miestach naozaj hordy a nie je nič lepšie, ako presekávať sa pomaly cez nekončiaci dav nemŕtvych. Teda, pokiaľ náhodou nie ste ako ja a často si nevšimnete, že k vám odzadu pribieha nová várka živých mŕtvych, alebo si s vašimi nohami prišlo dať rande plaziace sa torzo. Hromadné stretnutia sa v prvých hodinách môjho hrania často končili buď pomerne rýchlou smrťou, alebo zbesilým útekom. Časom sa ale dá nájsť ten správny grif (hlavne mieriť na hlavu) a tempo, pri ktorom sa dá zbavovať prichádzajúcej hrozby, nech je v akomkoľvek počte, a sledovať okolie, či náhodou neprichádza zrada zozadu, alebo z bokov.
Teda, dá sa to zvládnuť, ale nesmie sa udiať žiadna z nasledovných možností:
- Spoza stromu vybehne iný hráč, zapáči sa mu vaša hasičská sekera a zastrelí vás svojou puškou.
- Odnikadiaľ sa zrazu vyrúti miestna zver s chuťou na niečo čerstvé (v tejto lotérií sú na výber medvede alebo zombie psy) a rozhodne sa nabrúsiť si zuby.
- Niektoré zo zombii sa rozhodnú, že sa nechcú pomaličky šuchtať s davom a začnú sa riadiť heslom Just do it! a rýchlosťou Usaina Bolta sa do obchodu rozbehnú po čerstvé potraviny. Ibaže ten obchod ste vy a potraviny sú váš mozog.
Našťastie, pre všetkých, ktorý sa boja neúspechu a radi by si hru najprv natrénovali, nemusia hneď skákať do hry s inými hráčmi, v ktorej sú zombie krvilační bežci na dlhé trate a kde je svetlo len pár hodín denne. Veľmi jednoducho sa dá vybrať, či chce byť hráč v single, alebo multiplayer hre a pri vytváraní novej hry sa dá nastaviť všetko od agresivity herného sveta, cez dĺžku jeho denného cyklu, až po šancu nachádzať užitočné predmety. Takisto je na výber aj to, či sa daný herný svet riadi štandardnými pravidlami, alebo ponúka aj moderské možnosti. Mne osobne sa možnosť takejto voľby veľmi páči, predsa len, nikto pri zmysloch si napríklad pri prvom spustení Dark Souls nevyberie najťažšiu obtiažnosť. Po krátkom tréningu a odhalení základných herných mechaník, sa ale nie je čoho obávať a zvyšovanie obtiažnosti alebo stretávanie živých hráčov po chvíli poskytuje príjemné oživenie.
Zaujímave ale je, že pri všetkom, k čomu sa dá 7 Days to Die prirovnať, pri tom silnom pocite, že každá druhá herná mechanika je „požičaná“ z tej-ktorej hry, nemám z tohto titulu pocit obyčajného plagiátu. Kebyže sa tento herný celok rozložil na samostatné textúry, herné mechaniky a zákony, ktorými sa jeho svet riadi, logicky by nevyšlo nič iné ako čistá kópia už existujúcich hier. Nevyšli by ale pri takomto rozložení a skúmaní aj stovky iných hier rovnako, až by sme skončili pri pôvodných hrách ako Tetris, Pacman a Pong?
7 Days to Die má jednoducho niečo navyše. Či už je to celkom ústretová komunita (s kvalitne spracovanou wiki stránkou), developer, ktorý vyzerá, že mu naozaj ide o dokončenie hry a poskytnutie príjemne nepríjemného herného zážitku, alebo potenciál, ktorý táto hra ukrýva, ale ktorý ešte definitívne nebol odomknutý. Pokiaľ ste hráčom, ktorého bavia survival hry, grafická stránka hier pre vás nie je dôležitejšia ako hrateľnosť, viete čo môžete očakávať od titulu, ktorý je stále v Early Access, nevadí vám občasný stret s bugmy a máte voľných okolo 20 eur pokojne po 7 Days to Die siahnite. Ak si ale v jednej z týchto otázok nie ste istý, radšej si počkajte do oficiálneho vydania a na plnohodnotné recenzie. A hoci sú s titulom 7 Days to Die hráči na Steame nadmieru spokojní (až 82% z takmer 22 tisíc hodnotení je pozitívnych), nedokážem predpovedať budúcnosť a to, či sa to štúdiu The Fun Pimps, ktoré za hrou stojí, podarí dotiahnuť do zdarného konca. Aj keď po tých strachom, behom, bojom a nakoniec zábavou naplnených hodinách im to zo srdca prajem.
