Je zjavné, že epizodicky vydávané adventúry sa v posledných rokoch stali veľmi populárnymi. To, čo bolo doménou Telltale, sa snažia dobyť aj ďalší tvorcovia, a napohľad jednoduchý koncept tak dostáva nové podoby.
Life is Strange kráča v podobných šľapajach, no na druhej strane pridáva vlastnú identitu a prvky, ktoré v iných hrách nevidieť. Očividne čerpajúc z predchádzajúcej hry štúdia Remeber Me ponúka niečo, čo je jeho najsilnejšou stránkou, no zároveň aj najväčšou slabinou. Life is Strange nám ukazuje dôležitosť rozhodnutí, no zároveň ich často devalvuje práve kvôli téme, ktorú si autori zvolili.
Max Caufiled, študentka umeleckej školy v Arcadia Bay, je bežnou študentkou až do chvíle, keď zistí, že sa dokáže hýbať spätne v čase. Rovnako ako aj ona samotná, tak aj hráč je najprv stavaný do role objaviteľa. Občas skúsi pretočiť čas, aby zistil, že postava na iné riadky dialógu reaguje inak a aj udalosti naberajú trochu iný spád. Postupom času sú tie experimenty čoraz väčšie a dosah na celé okolie a na prostredie oveľa širší, a problémy, ktoré Max rieši, sú oveľa dôležitejšie. Tým sa dej hry stupňuje a postupne vrcholí presne tak, ako sa na epizodickú hru patrí.
Do toho hrozí mestečku Arcadia Bay skaza prostredníctvom tornáda a aby toho nebolo málo, stretnutie Max s jej najlepšou priateľkou Chloe sprevádza tieň zmiznutia kamarátky Rachel.
Hra sa snaží poukázať na silu priateľstva, budovanie vzťahov a socializáciu v rovesníckej skupine. Dotýka sa problémov šikany a jej následkov, toho, že nie všetko je také, aké sa na prvý pohľad zdá. Zároveň nám však dáva pociťovať, že niekedy sa netreba vŕtať v minulosti a jednoducho ju prijať takú, aká je.
Najdominantnejšou témou je však spomínané cestovanie v čase. Je to skutočne náročná téma, ktorú sa málokedy podarí herným vývojárom správne (česť Bioshocku Infinite) navrhnúť. A aj tvorcom Life is Strange sa nepodarila dokonale. Áno, oceňujem, že hra a postavy reagujú na správanie sa hlavnej postavy a často je v hre viditeľný krátkodobý dosah rozhodnutí Max, no na druhej strane, práve vďaka téme posúvania času nemá takmer žiadne rozhodnutie žiaden dlhodobý efekt, čo určitým spôsobom potláča ich dôležitosť.
Nehovoriac o tom, že v poslednej kapitole je už zjavne spoznateľné, že autori si toho na hlavu zobrali trochu veľa a, takpovediac, to nezvládli. Jednak kvôli tomu, že vďaka primárnemu dôrazu na dve veci počas celej hry (nebudem spojlovať, o čom hovorím, ale drvivá väčšina hráčov to asi veľmi skoro počas hrania zistí) je je pomerne jednoduché prísť na to, ako sa hra bude v poslednej kapitole vyvíjať, a taktiež aj kvôli tomu, že hráč si pri každej zložitej situácii, v ktorej sa Max nachádza, jednoducho povie, že proste posunie čas a situácia sa vyrieši. A to je do značnej miery pravda!
Oslabuje sa tak napätie hry a tiež pocit z reálneho vplyvu hráča na svet. Keď sa potom dočkáme v rámci jednotlivých epizód určitých cliffhanger ukončení, nemáme až taký pocit, aký by sme mali mať. Alebo aký vývojári chceli, aby sme mali. A to práve vďaka tomu, že sme je takmer istí, že existuje cestička von.
Z hľadiska náplne autori využili prakticky maximum, čo sa dalo. Je pravda, že pre určité monologické situácie existuje vždy iba jedno správne riešenie, no pri riešení týchto situácií sa autori snažia nepoukázať na riešenie hneď, ale donútiť hráča pri riešení trochu rozmýšľať. Grafické spracovanie je príjemné na pohľad a pochváliť autorov musím za famózny výber piesní na začiatok a koniec každej epizódy.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Life is Strange 2016
Life is Strange je hra rozdelená do piatich epizód, ktorej cieľom je priniesť revolúciu do hier založených na príbehových voľbách a následkoch tým, že umožní hráčovi manipulovať s časom a ovplyvňovať tak minulosť, prítomnosť i budúcnosť.
- Platforma: Xbox One
- Žáner: Adventúra
- Výrobca: Dontnod Entertainment
- Distribútor v GB: Square Enix
- Distribútor v SR: CENEGA
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: CENEGA
