Ľudská zvedavosť a snaha dokázať to, čo iní nie, alebo len jednoduché poukázanie na slabiny, či zviditeľnenie sa. Tieto vlastnosti sú človeku blízke v každej branži, výnimkou nie je ani herný priemysel. A ako všetko, tak aj on má svoje svetlé, ale aj temnejšie stránky. My sa teraz jedným okom pozrieme na tú druhú, temnejšiu stranu, konkrétne na stranu bezpečnosti, respektíve zabezpečenia herných konzol a miery pirátstva.
Tento článok si rozdelíme na tri časti. V nich sa pozrieme na minulosť, zameriame sa na kľúčovú siedmu generáciu konzol a pozrieme sa na to, aká bude asi budúcnosť z pohľadu zabezpečenia a pirátstva na herných konzolách.
Ak by sme mali opovrhovať faktom, že ľudia ktorí stoja za obchádzaním bezpečnostných prvkov v herných konzolách, sú nutné zlo, boli by sme asi trocha naivní. Už len z dôvodu zlepšovania bezpečnosti. Pokiaľ ide o históriu, tak za masívnym rozšírením pirátstva na konzolách stojí predovšetkým prvotina spoločnosti Sony – herná konzola PlayStation. Tá vďaka svojmu nesmiernemu úspechu po celom svete odštartovala aj globálny záujem o nelegálne kópie hier a úpravu herných konzol.
Aj v našich končinách sa samozrejme našlo pár jedincov, ktorí poskytovali za nejaký poplatok modifikáciu konzoly a vedeli zaobstarať kópiu akejkoľvek hry. Je až neuveriteľné, že v dobe, kedy bol u nás internet v plienkach a prístup k takýmto informáciám prakticky nemožný, sa našli ľudia čo boli schopní za desať minút prelomiť ochranu, a síce to hovorím nerád, ale z logického hľadiska aj slušne zarobiť.
Je pravda, že samotná ochrana prvého PlayStationu bola primitívna. No v tej dobe asi nikto nepredpokladal, že by mohlo dôjsť k masívnejšiemu rozšíreniu pirátstva na konzolách. Ochranu bol schopný prelomiť prakticky ktokoľvek a nepotrebovali ste ani žiadny špeciálny hardvér. Stačila zápalka, alebo strunka z pera a takzvaným swap trikom vám bolo umožnené spustiť kópiu akejkoľvek hry.
Po príchode PlayStation 2 sa situácia o niečo sťažila, tým myslím pre pirátov a modderov (tí, čo modifikujú konzoly). V Sony si uvedomili, že ochrana uzatvorenej platformy je niečo, čo nemôže byť na spodných priečkach v zozname programu PlayStation. Došlo k zásadnejším zmenám a ochrana proti pirátom a modderom zaznamenala zlepšenie.
No aj tak necelý rok po uvedení konzoly na trh došlo k jej prelomeniu. Kusom hardvéru, známeho ako modčip, bolo možné obísť detekovanie originálneho média a spustiť tak akúkoľvek záložnú kópiu. Pri prvom PlayStatione pozostával modčip z jednoduchej štvor-vodičovej schémy, no pri PlayStation 2 to bola schéma so zhruba dvadsiatimi vodičmi. Tu už modder musel byť podstatne šikovnejší.
Sony sa celkom určite podarilo eliminovať taký nárast upravených konzol, ako to bolo v prípade prvého modelu, no aj tak postupom času dochádza k značnému rozširovaniu. Neskôr pribudli aj iné metódy, ako úprava pamäťových kariet či menej známy swap magic, čo je obdoba swap triku z čias prvého PlayStationu. Na rad prišli už aj možnosti úpravy regiónov, alebo hranie hier priamo z pevného disku.
Predaj PlayStation 2 skončil celosvetovo v roku 2013 s číslom viac, ako 155 miliónov predaných konzol. Nepodarilo sa mi nájsť štatistiku, ktorá by zachytila počet konzol s modifikáciou, ale podľa odhadov sa pod hodnotu 30% nedostaneme, čo sú čísla jedného z výrobcov modčipov. To značí zhruba 46 miliónov konzol, a to nie je zanedbateľné číslo.
Táto etapa prakticky začala s rozširovaním upravených konzol a dá sa povedať, že bola jasne smerovaná na pirátstvo. Oproti tomu konzoly XBOX 360 a PlayStation 3 sú skôr radené do inej kategórie, ako sú homebrew aplikácie a snaha uzatvorenú platformu urobiť viac prístupnejšou. No o tom a mnohom inom si napíšeme v budúcej časti.
