Inside

Limbu som dlho nevedel prísť na chuť. Niežeby som nevedel doceniť art víziu autorov a snahu o atmosféru beznádeje, no hrateľnostne mi hra akosi unikala. No neskôr som sa k nej opäť dostal a doslova ma pohltila. Zrazu si uvedomujete, že príbeh sa dá rozprávať minimalisticky a s otvorenou interpretáciou. A že nepotrebujete AAA cutscény, aby ste s ním dosiahli maximálny efekt. Inside je to isté na druhú.

Zmenil sa pohľad (z 2D sa prešlo na 2,5D), zmenil sa svet, no herné mechanizmy a rukopis štúdia Playdead zostali nenarušené. Opäť ste bez vysvetlenia hodení do sveta, v ktorom je vašou úlohou riešiť logické hádanky, postupne odhaľovať príbehové čriepky a užívať si ťaživú atmosféru. Nočnú moru tentoraz nahradila divná spoločnosť, divní strážcovia snažiaci sa chlapca chytiť a davy ľudí pripomínajúce skladbu Another Brick in the Wall od Pink Floydu.

Opäť platí to, že príbeh nie je hráčom „hádzaný“ do tváre priamo, ale je rozprávaný pomocou prostredia, malých detailov s nulovým počtom dialógov. To dáva vyniknúť práve atmosfére, na ktorú sa autori spoliehajú. Áno, je tu motivácia zistiť, čo sa vlastne deje, prečo hráme za postavu, za ktorú hráme, a prečo sa postavy okolo nás správajú tak, ako sa správajú. No ak sa ponoríte do ponúkanej atmosféry, málo hier vám dokáže poskytnúť obdobný zážitok.

Zobraziť galériu

Prím z hľadiska hrateľnosti hrajú logické úlohy, ktoré je potrebné zdolať, aby ste sa dostali v hre ďalej. Tie sa snažia o čo najväčšiu možnú variáciu, aby ste boli stále motivovaní ísť vpred, a aby ste hru kvôli demotivácii predčasne nevypli. A, musím povedať, že sa to vývojárom náramne darí. Autori striedajú prostredia, striedajú herné mechanizmy a popri tom udržiavajú jednoduchú ovládaciu schému. Raz utekáte pred psami, inokedy pred strážnikmi, aby ste sa neskôr premávali v miniponorke a utekali pred malou morskou vílou.

Nedá sa povedať, že by sa úroveň náročnosti logických úloh zvyšovala, skôr by sa dalo skonštatovať, že sa ich náplň mení. Predsa len, nejde o metroidvaniu, kde sa na seba jednotlivé prvky nabaľujú a prelínajú sa, ale o 2,5D plošinovku.

Zobraziť galériu

Hrateľnosť je teda jednoduchá, no je dôležité podotknúť, že ide iba o prostriedok odovzdania posolstva. A to je veľmi otvorené variantnej interpretácii a nie je divu, že niekoľko hodín po vypustení hry na trh sa začali internetom šíriť teórie o príbehu hry. Príbeh a dianie v ňom vás jednoznačne dostanú z vašej komfortnej zóny a prinútia vás tváriť sa buď znechutene a nechápavo, alebo premýšľať nad tým, čoho ste boli práve svedkom.

Hra by však nedosiahla taký efekt nebyť vynikajúceho grafického spracovania, ktorému dominuje nádherný, no vo svojej podstate jednoduchý art štýl. Krásne nadizajnované prostredia, ktoré sú výborne nasvietené a dominuje im hlavná postava.

Zobraziť galériu

Aj keď titul Inside má našliapnuté k dokonalosti, predsa len musíme spomenúť jeden problém. A tým je dĺžka hry. Prejdenie Inside vám zaberie okolo troch až štyroch hodín, čo nie je veľa vzhľadom na cenu 20 eur. Stojí to však za to!

Naše hodnotenie

Inside je hrou, na ktorú sa bude dlho spomínať. Famózne nadizajnovaná, atmosférou presiaknutá. Jemne sa vám dostane pod kožu a zostane tam veľmi dlho. Štúdio Playdead to opäť dokázalo a vytvorilo hru, ktorá sa bude smelo biť v kategórii najlepších hier roka.