Andrzej Sapkowski, autor príbehov o bielovlasom zaklínačovi Geraltovi, sa už v minulosti netajil tým, že jeho vzťah k hrám je skôr negatívny, ako pozitívny. Nedávno poskytol interview, v ktorom svoje výroky ešte viac okorenil.
„Názor, ktorý CD Projekt šíri, že zo mňa hry urobili známu osobu aj mimo Poľska, je celkom nepravdivý. Vďaka mne sú tie hry populárne. Všetky moje preklady, vrátane anglického, boli publikované pred prvou hrou.“. Nechal sa počuť autor v panelovej diskusii v Londýne, na ktorú údajne neprišiel z vlastnej vôle. Téma diskusie bola o obohatení rozprávania príbehov naratívnymi hrami, čo je problematika, na ktorú už spisovateľove názory poznáme. „Donútili ma. Dobrovoľne by som sa takejto udalosti nezúčastnil. Poznám svoje povinnosti. Keď ste pozvaní na event, robíte to, čo od vás organizátori požadujú. Nikoho nezaujíma, či sa vám to páči, alebo nie.“
Na otázku redaktora servera Waypoint o tom, či si Sapkowski myslí, že si z diskusie odnesie aj čosi pozitívne pre seba, odpovedal „Veľmi pochybujem.“. Svoj skeptický výrok doplnil o parafrázu na citát od Kiplinga „Východ je Východ a Západ je Západ. Nikdy sa nestretnú. Literatúra a videohry sú ako Východ a Západ. Nie je nič zlé na tom, že sa knihy adaptujú ako iné médium, no nemôžete tvrdiť, že sú vďaka tomu na jednej lodi. Že to začalo komiksom, pokračovalo seriálom v TV, potom filmom a nakoniec knihou. A všetko to do seba zapadne. Kravina.“
No čo ak by musel on sám napísať predlohy na všetky tieto adaptácie? Na túto otázku odpovedal „Ak vyhlasujete, že dokážete všetko, nedokážete urobiť nič.“.
Za tvrdými reakciami Sapkowskeho bude zrejme hlavne sklamanie z toho, že úspechu hry nedôveroval, a tak pri dohode s CD Projektom v r.2007 o autorských právach zvolil namiesto podielu z budúcich ziskov z predaja iba jednorazovú fixnú platbu. Po tom, ako sa predalo len z tretej hry vyše 25 miliónov kusov zrejme Andrzejowi spadlo do piva zopár horkých sĺz a dnes znejú jeho výroky zatrpknuto.
Medzi fanúšikmi hier jeho slová vyvolávajú veľký odpor, no ak už máte aj vy mierne zdvihnutý adrenalín a radi by ste mu povedali svoje, vedzte, že to ešte nie je koniec. Sapkowski totiž tvrdí, že hry nie sú vôbec vhodné médium na rozprávanie príbehov. „Videohra slúži inému účelu. Funguje odlišne. Koľko podstaty môže byť zachytené v texte, keď sa hlavný hrdina prechádza po lese a rozpráva sa s veveričkou? Kde je v tom literatúra? Kde je priestor na hĺbku či sofistikovanú reč, ktorou by hry mohli pozdvihnúť kultúru? Nie je tam nič.“
CD Projekt RED sa musel s tvorbou hernej série o Geraltovi vyrovnať aj bez autorovej účasti. „Ich ponuka znela tak, že vytvoria hry na základe mojich kníh, no s vlastným príbehom“. Na to som im povedal „Fajn. To už je váš problém.“. Suma za práva na hry bola zrejme mastná, keďže sa Sapkowski vyjadril takto „Je ťažké povedať nie na ponuku adaptácie, ktorá prichádza s množstvom peňazí. Snáď len idiot by povedal nie.“
Jeho vzťah k CD Projektu sa rokmi ešte zhoršil. Čo sa vlastne stalo? „Nemám nič proti hre samej. Myslím si, že je to produkt na vysokej úrovni. Všetky ocenenia, ktoré za ňu CDPR zožali boli absolútne zaslúžené. Nemám nič proti hrám všeobecne. Nemám nič proti ľuďom, ktorí ich hrajú, aj keď ja sám ich nehrám a nikdy nebudem. Celé nepriateľstvo začalo až vtedy, keď hry začali narúšať môj trh.“. Myslel tým svoje knihy. „Napísal som Zaklínača pred 30 rokmi. Keď prichádzam na stretnutia, nie je tam nikto, kto by sa blížil môjmu veku. Mám 69 rokov. Nikto, iba samé deti. Ako by mohli vedieť, zvlášť v Nemecku, Španielsku či USA, že moje knihy nie sú založené na hre? Že nepíšem knihy založené na hrách? Nemôžu to vedieť a CDPR bravúrne zakrýva pôvod hry. Je uvedený drobným písmom, potrebovali by ste mikroskop na to, aby ste videli, že hra je založená na mojich knihách.“
Spisovateľ je presvedčený, že od hry ku knihe cesta nevedie takmer nikdy. „Producenti sú si vedomí toho, že ľudia, ktorí začali svoje dobrodružstvo so Zaklínačom hrami si môžu kúpiť knihu. Môžu, pretože nie je samozrejmé, že hráči si prečítajú knihu, alebo že čitatelia si zahrajú hry. Stáva sa to, samozrejme. Nepopieram, že hra mohla do istej miery zvýšiť moje predaje. Existuje však viac ľudí, ktorí hrali hru, pretože čítali knihy. Tomu verím, aj keď si tým nie som celkom istý. Nerobil som si okolo toho žiadny prieskum.“
Zaujímavú reakciu na Sapkowskeho slová poskytol Dmitry Glukhovsky, ktorého môžete poznať ako autora kníh série Metro. „Myslím si, že sa totálne mýli, a že je arogantný motherf*ker. Bez hernej série by nikdy Zaklínač nemal takú obrovskú medzinárodnú čitateľskú základňu, akú má. A nie je to iba o hráčoch, ale aj o herných redaktoroch a rozruchu, ktorý vytvárajú. Tvoria pocit, že sa chystá čosi veľkolepé, pôsobivé a masívne. To ľudí zaujalo. Bez tohto efektu by zostal iba lokálnym východoeurópskym fenoménom, a nikdy by nedobyl Západ. A to isté platí o mojich knihách Metro.“
My dodávame – veľmi dobre povedané, Dmitry! Okrem toho, tvrdiť, že hry nie sú vhodným médiom na rozprávanie príbehov je snáď ešte viac pritiahnuté za vlasy, ako to isté tvrdiť o filmoch.
Glukhovsky napísal svoju prvú novelu Metro 2033 keď mal 17 rokov. O päť rokov neskôr ju publikoval online. „Stalo sa to tak, že vývojári hier boli medzi prvými čitateľmi. Kreatívny riaditeľ 4A Games, Andrei Proharov, dostal link na webstránku od svojich priateľov, prečítal si to cez noc a pomyslel si, že ide o skvelý príbeh pre ich ďalšiu hru.“ Na rozdiel od Sapkowskeho, Glukhovsky nepotreboval žiadne presviedčanie, aby dal projektu svoje požehnanie. „Rozhodol som sa využiť príležitosť porozprávať svoj vlastný typ príbehu, a vôbec to nebolo o posudzovaní videohier ako nebezpečenstva pre moje vzácne duševné vlastníctvo. Práve naopak, pomyslel som si, že je to výborná príležitosť na jeho propagáciu. A presne tak to aj fungovalo. Ak pracujete s talentovanými ľuďmi, dajte im slobodu, aby mohli kreatívne interpretovať váš príbeh.“
Sapkowski nemá podobný pohľad na vec, no na otázku o tom, či ľutuje, že sa z jeho kníh stali hry odpovedal „Keby som nebol predal práva na adaptáciu, nemal by som na nájomné.“. Dal si hlt Staropramenu a dodal „A to nehovorím o tom, že ani na pivo.“.
