Japonské RPG som v mojom hernom živote nezvykol veľmi hrávať a aj v tomto duchu sa bude niesť táto recenzia. Prvé a jediné JRPG, ktoré som kedy hral, boli dnes už naozaj archaické záležitosti, a to Pokémon Yellow pre Gameboy Color a hra Princess Maker 2, ktorá bežala ešte na operačnom systéme MS-DOS. Hru Persona 5 som prijal ako výzvu a ako niečo, čo otvorí nový svet, predstaví nový žáner a možno aj novú vášeň. A ako to dopadlo? Čítajte ďalej, určite sa to dozviete.
Najprv Japonsko, potom zvyšok sveta
Persona 5 konečne dorazila aj do sveta. Už minulý rok (september 2016) si mali možnosť hráči v Japonsku túto hru zakúpiť a hrať. A zvyšku sveta ostávali oči pre plač a čakanie na lokalizáciu, ktorá bola v nedohľadne. No všetko sa to zmenilo 4. apríla tohto roku, keď sa Persona 5 konečne vo vytúženom anglickom preklade stala dostupná aj pre ostatok sveta (s výnimkou niektorých krajín). Niet sa čo čudovať, preklad dal asi naozaj zabrať, nakoľko celý gameplay hry má niečo cez osemdesiat hodín, a textu, rozhovorov a všetkého možného je v hre skutočne neúrekom. Nehovoriac o tom, že o piatom pokračovaní hry sa písalo už v roku 2010, keď na svetlo sveta vyplávali nové informácie o pokračovaní Persona 4. Takže vývoj hry s veľkou pravdepodobnosťou zabral na súčasný štandard nepredstaviteľných šesť rokov.
Čoho sa v tomto pokračovaní dočkáme?
Príbeh hry je zasadený do roku 20XX. Autori hry naschvál nechceli špecifikovať, kedy sa hra odohráva. Avšak čo môžeme hneď z hry zistiť, je, že dej sa odohráva v modernej dobe v japonskom meste Tokio. Vaša hlavná postava sa na začiatku deja ocitne v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a kvôli tomu bude niesť následky, ktoré budú ovplyvňovať smerovanie hry. Neskôr však zistí, že disponuje akýmisi neobyčajnými schopnosťami, ktoré vás možno najprv vystrašia, no časom zisťujete, čo všetko za nimi stojí. Príbeh je teda rozdelený do dvoch rovín. Na jednej ste študentom Shujin Academy a na druhej bojujete, prechádzate rôzne dungeony a riešite neuveriteľný a miestami dych berúci príbeh.
Aj keď sa to môže zdať prazvláštne, tieto dve dejové línie sú navzájom veľmi prepletené a hráč musí sledovať oboje, aby nestratil pojem o príbehu. Navyše, ak ste neznalí sveta japonských RPG či Anime, môže sa vám stať, že sa v príbehu stratíte. V takomto prípade odporúčam pozorne čítať všetky príbehové texty a najmä zapnúť predstavivosť, pretože tá je v tejto hre veľmi potrebná. Je vidieť, že autori počas vývoja do hry zaradili mnohé fantazijné prvky, ktoré môžu bežnému Európanovi prísť mnohokrát priam šialené.
Sociálny simulátor?
Ako už bolo spomenuté, hra sleduje dve dejové línie. Zaujímavé sú, samozrejme, oboje a ich striedanie je celkom príjemné a ani jedna vás ani po dlhšej dobe hrania neomrzí, nakoľko ich obmeny sú veľmi dobre načasované. Veľmi zaujímavá je študentská dejová línia hlavnej postavy. V nej môžete s postavami nadväzovať vzťahy a pre „fajnšmekrov“ tu je aj možnosť prežiť ozajstnú romantiku.
Rovnako sú tu veľmi dobre spracované charaktery. Stretnete tu napríklad problémového kamaráta Ryujiho Sakamota. Ten na prvý pohľad síce vyzerá ako klasický grázel, no počas príbehu zisťujete, že netreba súdiť knihu podľa obalu. Taktiež tu stretnete mnoho iných kamarátov, v ktorých sa ukrývajú zaujímavé osobnosti a niekedy vás prekvapí ich netradičný vzhľad. Sociálny aspekt je zvládnutý na jednotku a na chuť mu príde asi každý. Oproti Persona 4 pôsobia postavy o čosi dospelejšie a nemáte taký pocit, že hráte za partiu 10-ročných faganov, ale skôr za starších teenagerov.
Súbojový systém
Oproti svojmu predchodcovi (Persona 4) sa toho až tak nezmenilo. Súboje v podstate prebiehajú rovnako. Môžete využiť základné údery na blízko, údery na diaľku (respektíve strieľanie), na útok používať rôzne predmety alebo tzv. „persony“. Tie získavate z nepriateľov, ktorých musíte najprv oslabiť a následne ich persony z nich „dostať“. Navyše môžete v neskorších fázach „persony“ aj kombinovať. Hoci sa systém „persón“ na papieri (respektíve na monitore) môže zdať zvláštny, počas hrania si ho intuitívne osvojíte a celkovo vám získavanie a následné ovládanie „persón“ príde jednoduché.
V dungeonoch sa pohybujete spoločne so svojou partičkou. Narážate na nepriateľov, na rôzne poklady, hádanky a „Safe room-y“. V „Safe room“ si môžete svoj postup v dungeone uložiť a ak zistíte, že už ste mali na daný herný deň súbojov dosť a vaše postavy sú vyčerpané, môžete infiltráciu do zámku (dungeonu) prerušiť a pokračovať v nasledujúci herný deň. A, samozrejme, môžete si doplniť svoje zásoby, nakúpiť lepšie zbrane či rôzne vylepšenia. No na každý dungeon máte obmedzený počet dní, za ktorý ho musíte prejsť. Počas svojho putovania v dungeonoch si musíte dávať pozor na to, aby vás nepriateľ neodhalil. Ak vás odhalí, napadne vás ako prvý a vy tak prichádzate o možnosť prvého útoku. Takisto musíte vedieť, aké útoky platia na konkrétneho nepriateľa (na aké útoky je slabý) a využívať len tieto typy útokov. Na konci dungeonu vás čaká boss, ktorý je oveľa silnejší než základní nepriatelia a na vyšších stupňoch náročnosti sa poriadne zapotíte.
Animácie počas súboja sú oproti Persone 4 na oveľa vyššej úrovni a používateľské prostredie súbojov vyzerá omnoho modernejšie. Už nemáte pocit, že hráte staršiu hru z Nintenda, ale novú a modernú hru. Presne to sa od autorov očakávalo, keďže predchodca hry vyšiel ešte na PlayStation 2 a PlayStation 3. Veľmi pekne sú spracované aj finálne animácie v prípade, ak súboj vyhráte. Hre dodávajú svojráznu dynamickosť. Hoci po čase vás možno začnú otravovať a vy ich budete mať chuť preskočiť.
Hrateľnosť je zaujímavá a grafika pekná a zároveň jednoduchá
Ako každé JRPG je aj Persona 5 značne lineárna, no za to zameraná na príbeh. Súboje sú veľmi dynamické, nenudia, netrvajú dlho a nemáte pocit, že ste extrémne silní alebo extrémne slabí. Stupeň náročnosti hry sa dá nastaviť aj počas hrania a ak máte niekedy pocit, že vám hra dáva zabrať, proste si náročnosť znížite (samozrejme, ak to vôbec ešte pôjde nižšie). Postavu v dungeonoch ovládame z pohľadu tretej osoby (presne tak ako v Persona 4). Pohľad z tretej osoby je v podstate v dnešnej dobe žiaduci, avšak jeho nadmerná „živosť“ vás zo začiatku môže trochu spliesť a vyvolať vo vás rozporuplné pocity, že hráte akési akčné RPG. Niekedy tak môžete poľahky prísť o želaný moment prekvapenia. A neraz sa môže stať, že práve kvôli tomu prehráte súboj a musíte nahrať uloženú pozíciu spred pol hodiny. Grafický kabát hry je však veľmi pekný a pripomína japonské Anime. No nečakajte, že sa Persona 5 po grafickej stránke vyrovná napríklad Final Fantasy XV. Persona 5 skôr stavia na kreslenejšiu grafiku, silný príbeh a klasické ťahové súboje.
Prekvapili ma pekné animované filmy a hudba
V čom ma Persona 5 nesklamala, sú kreslené cutscény a animácie, ktorých je tu naozaj neúrekom. Ich atmosféra sa veľmi dobre dopĺňa s počítačovými animáciami hry, ktoré sú spravené skôr do štýlu „anime“. A práve takto som si JRPG vždy predstavoval.
Viem si predstaviť, že hudobný soundtrack je pre milovníka j-popu výborne ladiaci. Mňa až tak neočaril, miestami mi prišiel dokonca nevkusný, no podľa diskusií fanúšikov JRPG na internete môžeme badať, že ide naozaj o podarenú časť hry (nuž, pravdepodobne nie som cieľová skupina). Soundtrack obsahuje približne 20 zaujímavých skladieb. Tie sú buď inštrumentálne, alebo spievané.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Persona 5 2017
Persona 5 vás zavedie do sveta tajuplného tímu Phanotm Thieves. V hre nebudete len bojovníkom, ale aj obyčajným študentom vo veľkom meste, ktorý bude musieť zvládať nástrahy nie len bežného študentského života, ale aj života ukrytého pod rúškom tajomstva. A práve tu odhalíte, čo je Persona.
- Platforma: PlayStation 4
- Žáner: JRPG
- Výrobca: Atlus, P-Studio
- Distribútor v GB: Atlus, Deep Silver
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Playman
