Obrovský otvorený svet zasadený do Bolívie, kooperačná hra, skvelá grafika a slušný potenciál, ktorý naznačovala beta. Takto na mňa zapôsobil Tom Clancy’s Ghost Recon Wildlands. Veľké očakávania však postupne vystriedalo mierne sklamanie až nechuť. To, ako to celé nakoniec dopadlo, si priblížime v dnešnej recenzii.
Nepatrím medzi tých hráčov, ktorí automaticky označujú Ubisoft produkty prívlastkom recyklácia, pričom tí najzarytejší odsudzujú ich hry hneď pri ich zrode. Samozrejme, menšia skepsa od fiaska menom Watch Dogs vo mne stále rezonuje, no aj napriek tomu musí byť každému jasné, že Ubisoft jednoducho má na to priniesť hráčom veľmi zaujímavé hry. A práve takýmto titulom mal byť najnovší Ghost Recon s podtitulom Wildlands.
V noci krásna, ráno strašná
Od oznámenia v roku 2015 počas E3 konferencie som netrpezlivo očakával vydanie hry. Každé nové informácie či gameplay videá pre mňa znamenali vymodlenú záležitosť, ktorá by mohla vyplniť miesto po dosluhujúcom Tom Clancy’s The Division.
Nasledoval alfa aj beta test a zdalo sa, že všetko by mohlo fungovať presne tak, ako by asi väčšina hráčov chcela, avšak postupne to začalo byť nemastné-neslané. Je to ako keď si domov po bujarej zábave privediete nádhernú ženskú, no ráno na vás čaká vytriezvenie a pravdepodobne aj sklamanie.
Už príbehové klišé v podobe nastolenia poriadku v skorumpovanej Bolívii dáva tušiť, že tadiaľto cesta nevedie. Narkoštát v podobe Bolívie je ovládaný kartelom Santa Blanca, ktorému šéfuje obávaný drogový kráľ El Sueño. Ten neovláda len obchod s bielym zlatom, ale má vo svojej moci aj skorumpovaných politikov a políciu.
Situácia sa zdá byť neriešiteľná a tak sa na scéne objavujete vy. Vašou jedinou úlohou je nastolenie poriadku a zneškodnenie obávaného El Sueña.
Bolívia
Spoločne so svojimi parťákmi prilietate do Bolívie a vrháte sa do zdanlivo neriešiteľnej situácie. Tá ma však presne nadiktovanú linku a postupne na vás začne pôsobiť stereotypne. Úlohy sú presne definované – zbieranie informácií a postupné likvidovanie všetkých El Sueñových poručníkov, pričom jediný cieľ je likvidácia kartelu Santa Blanca krok za krokom.
Ak očakávate nejaké zásadné príbehové zvraty, budete sklamaní. Ak chcete prípadnú hlbšiu myšlienku, odídete naprázdno. Všetko ma jasné stanovy a čím bližšie sa dostávate k cieľu, tým častejšie dostávate rovnaké úlohy.
Bez puta
O nejakom príbehovom pute medzi vami a hrou tak nemôže byť reč. Čo však určite vyniká je vizuálna stránka. Bolívia je obrovská, môžete preskúmavať všetky možné druhy prostredí a každé jedno na vás zapôsobí. Umocní to perfektné striedanie dňa a noci a výborne spracované počasie.
Čo ale vyráža dych je dohľadnosť a zmysel pre detailnosť objektov aj v obrovských diaľkach. Tu si vývojári dali skutočne záležať a musím s čistým svedomím povedať, že ide o jednu z najdetailnejších hier s otvoreným svetom. V rozlohe zhruba 300 kilometrov štvorcových sa určite nebudete nudiť, ak vo vás tlie plamienok dobrodruha, ktorý rád preskúmava svet. Čaká na vás dvadsať rôznych lokácií, ktoré svojou pestrosťou rozhodne očaria.
Pri všetkých týchto superlatívoch na vizuálnu stránku hry som bol prekvapený celkom slušnou optimalizáciou. Na mojej zostave s procesorom Intel Core i5-4590, 16GB DD3 RAM a grafickou kartou GTX 1060 6GB bežala v rozlíšení 1080p na vysokých detailoch relatívne stabilne pri 60 snímkoch za sekundu, i keď sem-tam som zaznamenal prepady snímkovania, a to hlavne pri jazde autom. Ani ozvučenie nezaostáva. Zvuky zbraní a okolia sú ako živé a dobre oživujú atmosféru.
Skvelý vizuál
Výborný vizuál však podtrháva čudný a predovšetkým nereálny jazdný model vozidiel. To, čo mi chýbalo v The Division, tu mám, ale asi v tom najhoršom možnom svetle.
Vozidlá sa správajú čudne a nemáte s nimi problém vyjsť na prakticky akýkoľvek bod. Je mi jasné, že Wildlands je predovšetkým arkáda, ale ocenil by som lepšie, reálnejšie spracovanie jazdného modelu.
Ďalšou čiernou dierou sú rôzne chyby. Do určitej miery chápem, že tak otvorený svet proste nemôže byť bez chýb, no niekedy vám rôzne nedostatky tohto charakteru určite znepríjemnia hranie. Dosť často som sa zasekával pri plnení banálnych úloh, ktoré bránili dokončeniu misie. Úplne bežné je, že vás nepriatelia dokážu trafiť, aj keď sa kryjete a to nie je dobré.
Alfou a omegou hry je kooperácia. Obzvlášť so zameraním na taktiku. Toto všetko je však pravda, len ak vašich AI kolegov vystriedajú reálni hráči a najlepšie takí, ktorí s vami bežne hrávajú. Pretože ísť do akcie s neznámymi hráčmi sa rovná samovražde a radšej volíte sólo postup.
Prakticky budete využívať vždy rovnaký scenár. Pred zásadnou akciou preskúmate okolie, k čomu najčastejšie použijete drona. Práve ten je výbornou pomôckou. Môžete ho ovládať, označovať nepriateľov, ktorých následne vidíte vy a vaši spoluhráči na mape.
Ak však do hry pripojíte svojich kamarátov, tak v tom momente začína skutočná zábava. Postupne vylepšovanie zbraní, ktoré je po vzore The Division zvládnuté na výbornú, vás do nej vtiahne.
Môžete si zlepšovať svoje schopnosti a učiť sa nové veci. Môžete sa priučiť napríklad skoku s padákom a pristupovať do misií efektívnejšie.
Správna taktika
Ďalšou neodlučiteľnou devízou hry je spomínané taktizovanie. Ak chcete taktizovať s AI spoluhráčmi, budete mať smolu. Ich inteligencia je dosť slabá a často ich radšej pošlete niekde bokom a úlohy vyriešite sami, ako by ste radšej riskovali ich aj svoj život. Je pravda, že niekedy môžu byť nápomocní, hlavne v momente, keď potrebujete oživiť, no to je asi jediné. Oživiť vás môžu len raz, druhýkrát je vaša smrť zárukou nového štartu misie od posledného uloženia.
Samotný multiplayer je zvládnutý dobre. Využíva prakticky všetky moderné prvky, ktoré poznáte z väčšiny hier, predovšetkým z The Division, no podtrháva ho nastavený model pripájania hráčov do relácie. Technicky ide o P2P mód a pokiaľ máte komplikovanejšie riešenú sieťovú štruktúru, tak budete pravdepodobne prežívať muky. Toto nešťastné riešenie obsahoval aj ďalší titul od Ubisoftu, For Honor. Aj v tomto prípade dochádzalo ku komplikáciám pri pripájaní.
Pokiaľ ide o mňa, tak najväčšie sklamanie je absencia PvP módu. Celý príbeh v kooperácii sa nesie v znamení PvE a to je veľká škoda. Vývojári mohli zapracovať do hry aj PvP režim, ktorý by určite hru obohatil. Povedzme v určitých misiách by proti vám nestáli len počítačom riadení protivníci, ale aj samotní hráči, ktorí by mohli brániť určité územia. Je škoda, že v tomto smere je to záležitosť jedného režimu.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Tom Clancy’s Ghost Recon: Wildlands 2017
Tom Clancys Ghost Recon: Wildlands vás zavedie do otvoreného sveta konfliktu, kde si každý nájde kúsok svojej zábavy. Otvorený svet vám ponúkne kúpu zbraní, ovládanie dopravných prostriedkov, možnosť voľby likvidácie nepriateľa a oveľa viac. Hra pre vás pripraví zážitok sólový alebo môžete hrať v kooperácii až v štyroch hráčoch. Tí sa zhostia úlohy amerických špeciálnych jednotiek zasahujúcich proti drogovým kartelom.
- Platforma: PC
- Žáner: Taktická TPS akcia
- Výrobca: Ubisoft
- Distribútor v GB: Ubisoft
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest
