Outlast 2 - Recenzia

Hororová hra Outlast vzbudila medzi hráčmi hneď po svojom vydaní obrovský záujem. Svojou neobyčajnou schopnosťou vtiahnuť hráča do hry a v podstate jednoduchým nápadom priklincovala hráčske obecenstvo do svojich brlohov, z ktorých sa v priebehu hrania ozývali výkriky strachu. Vývojárov zo štúdia Red Barrels nakopol záujem o uspokojenie hororových túžob svojich hráčov natoľko, že vydanie druhej časti hry bolo len otázkou času. Po štyroch rokoch sme sa dočkali a ako na zlatom podnose k nám prichádza jej pokračovanie s názvom Outlast 2.

Z psychiatrickej liečebne, ktorej priestory sú kulisami pre dej prvej hry, sa tentoraz presúvame do podstatne otvorenejšieho prostredia. Akúkoľvek spojitosť s príbehom prvého Outlastu by ste však v tomto pokračovaní hľadali márne. Dej hry začína vo vrtuľníku, kde hráč ako kameraman Blake Langermann asistuje pri reportáži a snaží sa tak so svojou ženou Lynn vyriešiť záhadnú vraždu na istom statku v Arizone.

Bez hlbšieho príbehu

Vrtuľník však počas letu na Arizonu havaruje a v tomto momente už začína vaše hráčske dobrodružstvo. Pravda, príbehové pozadie je tuctové a samo o sebe nevzbudzuje pozornosť, to ale neznamená, že budete úplne ukrátení o príbehové zvraty.

Po spamätaní sa z pádu vrtuľníka zisťujete, že Lynn žije a vašou jedinou úlohou je jej záchrana. Postupne prichádzate i na to, že cesta za vašou záchranou nebude taká jednoduchá. Okrem hlbokej nočnej tmy, ktorá vás sprevádza na každom kroku, vám počas hľadania pomoci hádžu polená pod nohy aj miestni, nábožensky sfanatizovaní obyvatelia, a to najmä členovia kresťanskej sekty zvanej Temple Gate.

Vaším najlepším priateľom sa tak stáva digitálna kamera s nočným videním, ktorú môžete poznať už z prvej časti. Aj v tomto prípade je jej trvácnosť obmedzená, a preto je nutné s ňou narábať rozumne. V prípade jej vybitia je potrebné vymeniť baterky za nové, ktoré sú rozmiestnené a šikovne ukryté na rozličných miestach. Jednou z vašich úloh teda je dopátrať sa k nim. Prekvapivou inováciou tejto hry je zvukové čidlo kamery, ktoré dokáže zaznamenať príchod nepriateľov. Novinkou je aj možnosť zaznamenávania na kameru, ide však len o vybrané pasáže v deji.

Zobraziť galériu

Kamera, baterky a hlavolamy

Okrem bateriek zbierate počas hrania aj obväzy, ktoré vám môžu byť nápomocné v prípade zranenia. Nepriateľov sa však obávať nemusíte. Ich umelá inteligencia nedosahuje vysoké priečky, a tak v priebehu krátkeho času zistíte, ako na nich. Netešte sa však ani na žiadny útok, aj v tomto prípade budete pred nimi len utekať a schovávať sa. Útek ako taký je však miestami poriadne frustrujúci. Silnejší nepriatelia vás totiž počas neho dokážu zabiť obzvlášť nechutným spôsobom, a to na jednu-dve rany. Kým ale zistíte, kam sa ukryť, prípadne kadiaľ utekať, budete umierať pomerne často. Táto forma hrateľnosti má svoje princípy presne stanovené a ak nehráte podľa pravidiel určených vývojármi, budete neustále len umierať a v deji viaznuť na jednom mieste.

Zobraziť galériu

Príjemným spestrením hry sú menšie logické úlohy vsunuté do deja. Napríklad budete musieť posunúť skriňu, aby ste sa dostali k otvorenému oknu, alebo premiestniť vozík k rebríku, aby ste následne mohli pokračovať vo svojej ceste.

Viac voľnosti

Väčšia otvorenosť priestoru vám dáva i možnosť viac skúmať a postupne sa dostávať do príbehu, respektíve do jeho pozadia. Spestrením sú určite Blakeove flashbacky do školských čias. Spočiatku sa vám zrejme budú zdať nezmyselné a zdržiavajúce, no rýchlo pochopíte, čo vám nimi chcú vývojári vlastne povedať.

Samotnému vizuálu niet čo vyčítať, v zásade sa drží dnešných štandardov. Vďaka otvorenosti prostredia je možné navštíviť najrôznejšie lokality, ktoré sú skvelo prepracované, hra tieňov a svetiel je rovnako dotiahnutá do posledných detailov. Navyše je hra dobre optimalizovaná a v podstate nie je zaznamenaný žiadny zásadný pokles snímkovania.

Svoju kvalitu si zachováva aj zvuková stránka hry, hudba a audio efekty dokonale sekundujú jej temnej atmosfére.

Na ovládanie si zvyknete veľmi rýchlo aj vďaka tomu, že sa nijako zásadne nelíši od spôsobu ovládania z prvého dielu.

Hráčov však zrejme zamrzí skutočne krátka hracia doba, ktorá v štandardnej náročnosti počíta so zhruba šiestimi hodinami. Vzhľadom na to, že hra prebieha v otvorenom priestore, by bolo určite vítaných viac nápaditých úloh a zaujímavých momentov. Tento nedostatok ešte zvýrazňuje neprepracovanosť a unáhlenosť záveru, pri ktorom vývojári zrejme stratili nápady.

Galéria

Zobraziť galériu

Naše hodnotenie

Outlast 2 je aj napriek svojim muchám dôstojným pokračovaním svojho predchodcu, hoci s jeho príbehom nie je nijako hlbšie prepojený. Napriek tomu, že je dej jednoduchší, to hlavné, teda strach a hutná atmosféra, ostáva. Hra je vo svojej podstate schopná zaujať, zabaviť a čas strávený hraním nakoniec ubehne ako voda.