Na rozdiel od iných druhov umenia, k počítačovým hrám nezvykneme priradzovať mená ich tvorcov. Prečo je to ale tak?
Poznáte meno hlavného producenta všetkých Grand Theft Auto hier od GTA III? Viete o tom, že po nezhodách opustil Rockstar, založil si vlastné herné štúdio a žaloval Rockstar o 150 miliónov dolárov? A čo tak režiséra hier Final Fantasy VI a VII, ktoré patria k najobľúbenejším dielom série. Vedeli ste, že spolurežíroval aj Chrono Trigger, ktorý je taktiež jeden z vrcholných diel žánru JRPG? Počuli ste o tom, že v roku 2014, po odchode režisérky a autorky prvých troch dielov Uncharted, bol úplne prerobený scenár Uncharted 4?
Pozrime sa teraz na populárne diela z iných oblastí. Ako sa volá režisér filmu Pulp Fiction? Viete názov aspoň jedného jeho ďalšieho filmu? Kto je autor série kníh Pán Prsteňov? Viete meno skupiny, ktorá naspievala album Abbey Road, prípadne jej členov?
Predpokladám, že napriek zameraniu našej stránky, väčšina ľudí skôr odpovie na druhú skupinu otázok než na tú prvú. Neberte si to však osobne, v hernom priemysle to takto proste funguje. Nie je to však škoda?
Pri kúpe novej hry nájdeme na obale spravidla iba meno spoločnosti, ktorá hru publikovala. EA, Ubisoft, Capcom, Konami… Z ich názvov ale nezistíme takmer nič, keďže ide iba o názov skupiny ľudí v oblekoch, ktorí platili vývoj hry. Dokonca ani názov vývojárskeho štúdia nám toho často veľa nepovie. Hry nemajú jediného tvorcu a pracujú na nich niekedy až tisícky ľudí. Najväčší podiel na kvalite výsledného produktu majú nesporne vedúci pracovníci, ktorí ale nemusia v jednej spoločnosti pracovať celý život. Príkladom môže byť trojica mužov Steve Fukuda, Todd Alderman a Mackey McCandlish. Sú to hlavní dizajnéri revolučného Call of Duty 4: Modern Warfare. Aj kvôli odchodu do Respawn Entertainment ich minuloročný Titanfall 2 prevalcoval v hodnoteniach kritikov konkurenčnú hru z ich predchádzajúceho štúdia – Call of Duty: Infinite Warfare.
Ich príklad ukazuje aj jeden z hlavných dôvodov, prečo často nie je pre veľké herné spoločnosti výhodné ukazovať ľudí v pozadí hier. Infinite Warfare vytvorilo štúdio Infinity Ward, ktorého trilógia Modern Warfare patrí medzi najobľúbenejšie časti série Call of Duty. Táto pečať kvality presvedčí mnohých fanúšikov na kúpu nového dielu napriek tomu, že vo vedení sa už nenachádza ani jediný človek, ktorý pracoval na kultovej Modern Warfare a veľká časť tímu sa v súčasnosti nachádza práve v Respawn Entertainment. Vďaka sile značky Call of Duty sa ale nový diel aj tak predával ako teplé rožky a Titanfall 2 nenaplnil očakávania predajnosti aj napriek jeho lepším hodnoteniam.
Tento prístup je bezpochyby na škodu nielen pre vývojárov, ktorí nedostanú zaslúžené uznanie, ale aj pre nás, hráčov. Dlho očakávané pokračovanie obľúbenej série totiž môžu mať na starosti úplne iní ľudia, ktorí sa snažia iba zreprodukovať úspech predchádzajúcich titulov bez hlbšieho pochopenia ich hlavných myšlienok a dizajnu napr. Devil May Cry 2, Resident Evil 5, Mass Effect Andromeda, Mafia III…(každý si dosadí to svoje). Ťažko si predstaviť takéto počínanie si napríklad v hudobnom priemysle. „Tento rok vyjde nový album skupiny Nirvana!“, stálo by v reklame. „Nepracuje na ňom ani jeden člen pôvodnej skupiny, ale môžete sa tešiť na autentický a nefalšovaný zážitok.“
Jeden z mála herných vývojárov, ktorých mená sa jasne spájajú s ich hrami, je Hideo Kojima. Svojimi príbehovými zvratmi na hrane šialenosti a často rovnako bláznivými mechanikami si získal mnohých fanúšikov a stal sa celebritou scény videohier. Séria Metal Gear Solid bola synonymom mena Hideo Kojima. Nie všetko však trvá večne a Kojima po dramatických sporoch opustil Konami a založil si vlastné štúdio. O jeho pripravovanú hru Death Stranding je už teraz veľký záujem. Ale nový Metal Gear Survive, na ktorého vývoji sa nepodieľa, sa stretol skôr s odporom.
A tak by to malo byť. Nemáme nič proti tímu Metal Gear Survive, ktorý sa určite snaží čo najlepšie nadviazať na dedičstvo série. Namiesto očakávania nových hier z našich obľúbených sérií by sme mali skôr očakávať nové hry od našich obľúbených tvorcov. Vyvarovali by sme sa tak sklamaniam zo zlých pokračovaní a na druhej strane by sme našli mnoho nových zaujímavých titulov, ktoré nesú v sebe presne to, čo máme radi. Experimentovanie prebúdza v tvorcoch kreativitu a nové nápady. No pokým nezačneme namiesto značiek a spoločností oceňovať vývojárov, bude väčšina nových „AAA“ hier odsúdená, aby boli iba pokračovaniami a remake-mi zabehnutých sérií. Niektoré herné spoločnosti ako Blizzard a Nintendo už začali dávať do popredia ľudí stojacich za vývojom ich hier, čo má u fanúšikov vždy dobrú odozvu, no stále ide iba o prvé lastovičky.
Čo teda môžeme urobiť my, aby sme to zmenili? Jednoducho stačí začať od seba. Nebojte sa, nedáme vám zoznam povinného čítania. Stačí, keď si vyhľadáte v Googli názov svojej obľúbenej hry a pozriete sa na režiséra, hlavného dizajnéra či autora príbehu. Zrejme vás prekvapí, na akých hrách pracovali pred svojim veľkým hitom a možno v ich portfóliu dokonca nájdete zaujímavú hru, o ktorej ste doteraz ani nepočuli.