Môže sa názov herného štúdia do určitej miery vzťahovať na hry, ktoré sú v ňom vytvárané? Pri Slightly Mad Studios, čo v preklade znamená Mierne šialené štúdio, možno aj hej. Šikovní ľudia, ktorí hráčom priniesli obľúbené tituly, ako Need for Speed Shift, Shift Unleashed či World of Speed si v roku 2015 povedali, že majú na vytvorenie perfektného simulátora, ktorý by dokázal konkurovať renomovaným menám, ako Forza, Asetto Corsa alebo Gran Turismo. Už len to je sama o sebe celkom šialená predstava. V tomto štúdio sa ale výzvy nezľakli a prišiel tak na svet titul Project Cars, ktorý toho sľuboval naozaj veľa – od perfektných vizuálov až po pravý pretekársky zážitok, no vo viacerých smeroch za konkurenciou nakoniec zaostával a jeho obľúbenosti bránilo hneď niekoľko problémov.
Od vydania Project Cars prešli dva roky a v Slightly Mad si asi povedali, že na chybách z minulosti sa dá poučiť. Pokračovanie, s logickým názvom Project Cars 2, stavia na stabilnej fanúšikovskej základni prvého dielu, no aj na jeho kritike. Podarilo sa však tentoraz priniesť naozaj niečo výnimočné alebo pôjde len o ďalšiu pretekársku hru? To som sa odhodlal zisťovať tým najlepším spôsobom, aký poznám. Pripraviť sa, nohy na pedále, ruky na volant, zelené svetlo na štarte zasvieti každú chvíľu.
PC2 – Stále hardcore alebo arkáda pre deti?
Moje prvé pocity z Project Cars 2 som už spísal v preview článku, ktorý je, keď sa naňho teraz spätne pozerám, nadmieru pozitívny. Odvtedy neprešlo veľa času a môj názor ani nebol priveľmi pozmenený. Mal som ale viac možností sa s hrou poriadne zoznámiť, odhaliť jej špecifické maniere a snažiť sa ďalej vylepšovať svoje časy, štýl jazdy či návyky na jednotlivé autá. Pretekárske hry sa najlepšie spoznávajú v hernej kariére a ja som nemal dôvod nevyskúšať si ju. V Project Cars 2 stavili na osvedčený systém, v ktorom je možné začať s rozličnými druhmi áut, ale tie najťažšie preteky či šampionáty sú uzamknuté až do momentu, keď hráč preukáže aspoň aké-také skúsenosti.
Ťažké začiatky…
Aby som hneď na začiatku ubezpečil všetkých zástancov hardcore pretekárskych simulácií, Project Cars 2 si naďalej udržalo svoju náročnosť. Toho, kto nie je pretekársky guru, po prvý raz spustí PC2 a okamžite skočí do pretekov, čaká pár hodín reštartovania a učenia sa. Učenia sa prispôsobiť si rýchlosť v rôznych druhoch zákrut, učenia sa dávať si pozor na slepé uhly a na protivníkov, ktorí už nie sú takí agresívni ako v prvom diele, no stále sa dokážu natlačiť do jazdnej dráhy z nečakaných smerov a rozhodiť tak celú hráčovu snahu. Trvalým bydliskom menej skúseného hráča budú v prvých chvíľach hrania štrkové plochy po okrajoch okruhov a kombinácia klávesov Escape-Restart-Enter.
…zaslúžená odmena
To ale neznamená, že by som túto hru neodporúčal aj menej skúseným hráčom, alebo možno aj začiatočníkom. Na Project Cars 2 sa mi veľmi zapáčila možnosť upraviť si celú hru podľa svojich predstáv. Nehovorím tu len o možnosti nastaviť si autá tak, aby presne reflektovali šoférske preferencie. Mnohokrát som strávil viac času upravovaním nastavenia podvozku a prevodovky ako v samotnom závode a vôbec sa za tento fakt nehanbím. Nemám na mysli ani možnosť upraviť skúsenosť protihráčov, za ktorými stojí umelá inteligencia, toto je očakávané od každej správnej hry, hoci množstvo pretekárskych hier má iba dve úrovne protihráčov – tí, čo jazdia, ako by boli prvýkrát za volantom alebo samovrahovia s raketou v zadku. Ja mám na mysli možnosť nastavovať si ako už spomenuté veci, tak aj dĺžky šampionátov. Po malom snažení, chvíľke učenia sa a zmene či prispôsobení niekoľkých nastavení je hra oveľa zábavnejšia a hráč si môže vychutnávať vylepšovanie časov alebo napínavé súboje o prvé priečky.
Vizuály
Moderné pretekárske hry by ale, samozrejme, neboli perfektné, keby sa nesnažili čo najviac sa priblížiť k realite ako zážitkom. Už prvý diel v tejto sérii mal veľmi blízko k vizuálnej dokonalosti a pokračovanie celkom neprekvapivo pokračuje v snažení. Samozrejme, sem-tam sa ukázala počas hrania nejaká chybička, ktorá dokázala človeka vytrhnúť z pocitu, že je priamo v centre diania a úplná fotorealistickosť je stále sci-fi. Na vysokých detailoch si ale hráči naozaj pošmaknú, nielen na takmer dych berúcich modeloch áut, ale aj tratí a okolia. To najlepšie, čo PC2 ponúka, ale nie sú autá ani trate, ale celkom prekvapivo – počasie.
Počasie a čas
Niekto si možno pomyslí, čo je to za kravinu, že na pretekárskej hre je také dôležité počasie a čas dňa. Kto ale Project Cars 2 neskúsi, nepochopí. Množstvo moderných hier si už dáva na premenlivý svet väčší pozor ako pred pár rokmi a pravdou je tiež to, že v pretekárskych hrách, ktoré nie sú čistou arkádou, býva rozdiel pri jazdení na hladkom asfalte okruhov, prašných cestách vedúcich cez vidiek až po zasnežené horské priesmyky celkom citeľný. Ale tak prirodzene premenlivé počasie a napredovanie času, ako sa to podarilo tomuto titulu, tu ešte nebolo. Môže sa to zdať prinajmenšom divné, ale lepšie pocity ako začínať preteky na suchých gumách, konečne ich po niekoľkých kolách zahriať a prestať šmýkať zadkom auta iba preto, aby začalo jemne popŕchať a postupne liať a ja som musel buď riskovať vyletenie z trate, alebo stratený čas pri výmene gúm, som pri iných hrách nezažil. Podobne je to aj pri napredovaní času, hlavne pri type pretekov Endurance. Striedanie dňa s predlžovaním tieňov pri západe slnka, keď sa zrazu strácajú zákruty a slnko bije priamo do očí až po temnú noc, keď sa môže v jazdnej dráhe z ničoho nič objaviť pomalý protivník. Systém Livetrack, ktorý sa o počasie a čas stará je naozaj zvládnutý na jednotku.
Chuť pokračovať
Pri pretekárskych hrách som veľakrát narazil na jeden a ten istý problém. Tým je motivácia stále jazdiť, ktorú niektoré tituly dodávajú príbehovou časťou (alebo sa o to aspoň snažia) alebo kariérou, vďaka ktorej hráči odomykajú stále náročnejšie podujatia a výkonnejšie autá. Project Cars je, našťastie, jednou z tých lepších hier. Ak ma aj náhodou prestalo baviť postupovať v kariére, vďaka niekoľkým prejdeným šampionátom som mal odomknutý prístup ku špeciálnym podujatiam, ako testovanie áut rozličných výrobcov alebo napríklad aj možnosť skúsiť si “retro” monštrá, ako formulu Lotus 49C či Porsche 936 na historických verziách okruhov. Nehovoriac o tom, že Project Cars 2 ponúka nielen naozaj veľký počet vozidiel, ale na svoje si prídu fanúšikovia asfaltu a napríklad aj rallycrossu.
Chybičky krásy
Ako teda Project Cars 2 celkovo obstál? Nanešťastie, nie úplne perfektne. Hoci je na ňom vidieť obrovské pokroky, hlavne čo sa fyziky áut týka, používateľského zážitku alebo aj spomínaného počasia a celkového pocitu z herného sveta, stále trpí niekoľkými neduhmi. Hlavným z nich je umelá inteligencia protivníkov. Oproti prvému dielu je neporovnateľne lepšia, stále ale nie je dotiahnutá do takého štádia, aby sa dala prirovnávať ku stáliciam, ako Forza či Gran Turismo. Kariéra je síce dostatočne zaujímavá, aby udržala hráčsku pozornosť až po úspešné dokončenie pretekov, ale sem-tam bol môj pocit z celého šampionátu skazený iba kvôli hlúpym chybám počítačových protihráčov. Šťastím ale je už spomínaná silná komunita a fanúšikovská základňa, ktorá sľubuje veľa zábavy v online multiplayeri. Takže pokiaľ by ste neplánovali prechádzať Project Cars 2 sólo, ako multiplayerový pretekársky simulátor určite obstojí.
Galéria
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Project Cars 2 2017
Pokračovanie realistického simulátoru, ktoré si opäť kladie za cieľ byť tou najpokročilejšou pretekárskou simuláciou na svete. Hra vzniká za spolupráce profesionálnych pretekárov a hráčov a ponúka tak autentický pretekársky zážitok, ktorý inde nenájdete.
- Platforma: PC
- Žáner: Pretekársky simulátor
- Výrobca: Slightly Mad Studios
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega
