Evil Within bola, nepochybne, hra s veľkým potenciálom. Dokonca by som povedal, že bola skvelá, no ako sa zvykne v anglickom jazyku hovoriť: „Rough around the edges.“ Niektoré aspekty boli síce nedotiahnuté, ale prvotná myšlienka stačila na to, aby jej hráči odpustili drobné nedostatky. A práve preto existujú pokračovania. Všetko sa vypiluje, zdokonalí a hráč dostane lepšiu hru s rovnakou víziou. Presne taká je dvojka.
Sebastian Castellanos a jeho utrápená myseľ sú opäť v centre diania. Prenasledovaný myšlienkami na smrť svojej manželky a dcéry sa po udalostiach v prvom diele utápa v alkohole. V tomto duševnom rozpoložení si ho nájde organizácia Mobius (niečo ako Umbrela corp. v sérii Resident Evil s trochou iluminátskych konšpirácií). Zariadenie STEM, ktoré vyvinuli, dokáže dať ľudstvu jednotné vedomie, no, samozrejme, niečo sa musí pokaziť – jeho dcéra sa totiž nájde práve v tomto zariadení. Motivácia je teda jasná, cesta je však strastiplnejšia, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Autori sa snažili vytvoriť zaujímavý svet, čo sa im do veľkej miery podarilo, a to bez ohľadu na to, že príbeh a všetky veľké zvraty sú veľmi predvídateľné. No práve jeho jednoduchosť a priamočiarosť umožňujú vyniknúť vzťahu medzi hlavnou postavou, ktorá musí bojovať nielen s fyzickými monštrami vo virtuálnom Matrix like svete, ale aj s tými v jeho hlave a vedľajšími postavami, ktoré len v príbehu posúvajú hlavnú postavu ďalej. To isté platí aj pre antagonistov, ktorí namiesto komplexnosti predstavujú iba prekážku na ceste za cieľom.
Hrateľnosť v prvom diele často trpela nevyváženosťou a niekedy ani autori nevedeli, či chcú mať hororovú alebo akčnú hru, čo vyústilo do horskej dráhy, kde sa atmosféra a štýl gameplayu striedali príliš často a výrazne. Toto hre teda určite neprospelo. V pokračovaní sa autori snažili a do veľkej miery sa im aj podarilo vytvoriť zlatú strednú cestu, ktorá sa síce mení spolu s náročnosťou hry, no má jednotnú identitu, ktorú nasleduje počas celej hernej doby.
Hráč nie je nesmrteľnou silou v mori monštier, je maličkou a nie veľmi agilnou postavou, ktorá nemá pri sebe dostatočný počet nábojov, a tak sa jeho kamarátom stáva stealth postup a vyhýbanie sa konfliktom. Hlavná postava obkolesená hromadou nepriateľov padá veľmi ľahko k zemi aj na nízkom stupni náročnosti. Preto je vylepšovanie vašich vlastností a výbavy veľmi dôležitým prvkom. Koliduje však s faktom, že na to potrebujete Green gel, ktorý dostanete iba zo zabitých nepriateľov. Kvôli dôrazu na manažovanie zdrojov a taktickému premýšľaniu sa to však nedá vždy splniť.
Prostredie hry sa zmenilo na zaujímavý hybrid medzi lineárnou a open world hrou. Tu je jeden hub v podobe mestečka, ktoré je obsadené monštrami a zároveň sa v ňom nachádzajú všetky NPC postavy, schopné poskytnúť vám vedľajšie misie. Je to však niečo, čo môže vypáliť dvoma smermi, a to sa deje aj tu. Na jednej strane je to riešené výborne, nakoľko tento hub sa postupom hry mení, menia sa aj nepriatelia, a teda hrateľnosť ostáva stále zábavná, no na druhej strane sa trochu hororovej klaustrofóbie vyparilo a nepodarilo sa ju vrátiť ani inými aspektmi, bez ohľadu na odpornosť monštier. Hororovosť je viac nahradená psychologickými hrami, čo sa na jednej strane skvelo napája na príbehovú časť hry a na témy, ktorým sa autori venujú, na druhej strane poskytuje rôznorodosť v hrateľnosti prostredníctvom rôznych pasáží, ktoré znižujú dobu hrateľnosti.
Vďaka tomu je hra veľmi zaujímavá od začiatku až do konca. Variácia nepriateľov, zmeny v hrateľnosti, správny dôraz na manažovanie všetkých aspektov a progres postavy a výbavy zaručuje, že počas 12 hodín hrania sa nebudete nudiť, nehovoriac o prípadnom znovuhraní v New Game +. Otravné aspekty, ako napríklad pálenie mŕtvol z jednotky, boli zrušené kvôli zvýšeniu priamočiarosti a autori tak mali možnosť venovať sa dôležitým herným mechanikám a hlavne ich dotiahnuť takmer k dokonalosti.
Jednoznačne môžeme povedať, že autori sa vyšantili po stránke vizuálu a dizajnu. Engine preskočil od minulého dielu jednu generáciu, čo vidíme nielen po technickej stránke, ale aj na dizajne monštier a vlastne všetkého, na čo sa v hre pozeráte. To isté platí aj o skvelom audiodizajne a výbornom soundtracku. Technické vylepšenia zabezpečili aj to, že konzoloví hráči konečne nemusia trpieť gameplay v 20FPS ako v prvom diele. Bohužiaľ, ani tejto hre sa nevyhlo zopár bugov, nie sú však natoľko závažné, aby by ste si kúpu rozmysleli.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
THE EVIL WITHIN 2 2017
Druhý diel The Evil Within sľubuje ešte desivejšiu atmosféru a veľmi psychedelický výlet až za hranice normálnosti. V hlavnej úlohe sa vráti detektív Sebastian Castellanos, ktorý bude hľadať svoju stratenú dcéru. Hľadanie ho zavedie na miesta plné nočných môr, desu a podivných udalostí.
- Platforma: Xbox One
- Žáner: third person strieľačka
- Výrobca: Tango Gameworks
- Distribútor v GB: Bethesda Softworks
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega
