Je skvelé, že po rokoch sa od moderných vojenských strieľačiek postupne vraciame k rôznorodosti a k silnému dôrazu na kvalitné herné mechaniky a čistú hrateľnosť. Ergo ide o Wolfenstein, ktorý sa svojím rebootom The New Order zaradil presne do tejto kategórie. Bolo teda na čom stavať a je na mieste istá zvedavosť, či sa pokračovanie posunulo smerom vpred alebo prešľapuje na mieste.
Paradoxne, príbeh celej série a teda aj tohto dielu sa nám zdá úplne nútený. Aj napriek tomu je skvelý. Neviem, či je to skvelo využitým humorom a vďaka vyslovene smiešnym postavám alebo za to môže spôsob, akým sú prezentované cutscény. A možno je hrateľnosť sama o sebe skvelá, a tak sa príbeh javí ako pripravený na poslednú chvíľu. Odhliadnuc od skutočnej príčiny, musím skonštatovať, že som sa už dlho tak dobre nezabavil ako pri príbehu FPS hry. To skvelé je skryté v detailoch, zaujímavých postavách a antagonistoch. Autori však nezabúdajú ani na dôležitý sociálny komentár o súčasnej situácii v prostredí USA okupovaného nacistickým Nemeckom. Bavila ma aj napriek tomu, že je vyslovene hlúpa a pri scenároch, v ktorých sa ocitnete, budete krútiť hlavou a smiať sa na nich. Hra si totiž uvedomuje svoju jednoduchosť a neberie sa veľmi vážne. Ide však o skvelý balans, s primerane predvídateľným koncom, no budete zvedavý, čo sa na ceste k nemu stane.
Ponorku, v ktorej sa ukrývali hrdinovia z prvého dielu, vystopovali a prepadli Nemci. A keďže Wiliam sotva prežil záver The New Order, určite nie je pripravený na masakrovanie nacistov. Alebo áno? Samozrejme že je. Aj na vozíku. Nemci dostanú poriadne na frak. A zrejme si viete predstaviť, aký výprask dostanú po tom, čo sa Wiliam postaví na nohy. A stane sa to presne podľa vašich očakávaní. Rôznorodé zbrane majú skutočný potenciál na zabitie veľkého množstva nepriateľov. A ak vám to nestačí, máte k dispozícii možnosť vziať si dve ľubovoľné zbrane, jednu do každej ruky. No začínať každý súboj s nabitými zbraňami nie je veľmi rozumné, hlavne pri vyšších úrovniach. Dôstojníci totiž sledujú mapy a po vašom detekovaní privolajú posily, ktoré sú väčšie a náročnejšie ako v New Order. Preto hra veľmi delikátne balansuje medzi tichým postupom so sekerou a pištoľou a strieľaním na plné obrátky.
Ale nebojte sa, strieľania bude dosť aj napriek tomu, že hra kladie veľký dôraz i na stealth sekcie. Arzenál je veľmi dobrý, pocit zo streľby skvelý a to všetko podtrhla veľká variabilita nepriateľských jednotiek, živých a aj tých robotických. Toto všetko by však nestačilo, ak by bola zlá variabilita, dizajn levelov a spomínaných nepriateľských jednotiek. Chvalabohu, môžem skonštatovať, že tvorcovia znova prekonali prvý diel. Hra je po celý čas skvelá. Autori sa snažili vrámci možností implementovať toľko rôznorodých scenárov a prvkov, koľko sa len dalo, a tým dali hre potrebnú variabilitu. Tieto scenáre priamo ovplyvňujú hrateľnosť a hráčovi dávajú inštrukcie s ohľadom na to, ako pristupovať k situáciám na bojisku. Celok podčiarkuje skvelý a komplexný dizajn levelov, ktorý jednak ponúka široké možnosti tichého postupu a mnoho prístupových bodov, no taktiež motivuje na preskúmavanie mapy či už kvôli bohatej palete zberateľských predmetov alebo pre zásoby.
Zmenila sa aj štruktúra hry. Jednotka bola lineárnou FPS, kedy za misiou nasledovala cutscéna, ktorou ste sa dostali k ďalšej misii. Aj v The New Colossus, z hľadiska hlavnej príbehovej štruktúry, autori dajú hráčovi možnosť vrátiť sa na predtým navštívené miesta, či už za účelom pozberať zberateľské predmetov, kvôli bočným úlohám alebo na likvidáciu nemeckých kapitánov. A vzhľadom na to je pocit zo streľby skvelý a rovnako dobrý je aj celkový dizajn prestreliek a všetkých aspektov, ktoré sa ich týkajú.
A aby toho nebolo málo, tak nechýbajú ľahké RPG prvky. V podstate by som aj šiel do hĺbky, no nechcem veľmi spojlovať príbeh. Jedna sekcia pozostáva z jednoduchých no účinných vylepšení schopností, akými sú napríklad reakčný čas na spustenie alarmu či spomalenie času v prípade, že vás nepriateľ uvidí atď. Tieto prvky sa do základných pilierov hrateľnosti veľmi nemiešajú. A aj keď pomáhajú, nikdy nemenia hrateľnosť do takej miery, aby sa hráč cítil až priveľmi silný, nakoľko toto je FPS a nie RPG hra. Tie druhé – väčšie vylepšenia spadajú pod spojler tag a preto o nich nebudem veľmi podrobne hovoriť. Navyše, je prítomné aj vylepšovanie zbraní, ktoré sa opäť drží pri zemi a aj keď vlastnosti zbraní zlepšuje, nikdy nie príliš.
Prostredie, v ktorom sa budete pohybovať, je priamo prepojené so spomínaným dizajnom levelov, celkovým dizajnom a variabilitou. Znovu nechcem prebiehať, no tých prostredí vyskúšate veľa. Rádioaktivitou zamorený New York, KKK zamorený New Orleans, rôzne lode, ponorky, vlaky a aj zopár prekvapení. Všetko poskytuje nielen vizuálnu, ale aj už spomínanú hernú variabilitu. A aj keď hra graficky nepatrí medzi úplnú špičku na trhu (a napríklad minuloročný DOOM, s ktorým zdieľa rovnaký engine, je oveľa krajší) nie je na tom až tak zle, aby vás to od nej odradilo. Najväčší problém je vo všeobecnosti s textúrami. No v úsekoch, v ktorých má hra nedostatky, sa vytiahli art dizajnéri a sérii vdýchli vlastnú dušu, a tá sa za dva diely stala synonymom série. Musím však spomenúť aj geniálny soundtrack Micka Gordona. Ten dodáva hrateľnosti skvelý drajv.
Veľmi dlho som hľadal, čo by sa dalo skritizovať. Pravdou je, že nepriatelia vás niekedy uvidia aj v momente, kedy by vás vidieť nemali a že ich presnosť je občas frustrujúca. No v podstate si pokračovanie neviem vynachváliť, pretože taký vysoko kvalitný singleplayer FPS je dnes rarita.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
WOLFESTEIN 2: THE NEW COLOSSUS 2017
The New Colossus priamo nadväzuje na The New Order z roku 2014. Notorický likvidátor nacistov BJ Blazkowicz prežil súboj s generálom Deathsheadom a prebúdza sa v roku 1961, aby zistil, že jeho milovaná Anya čaká dvojčatá. A tak opäť začína frenetická akcia v old-school štýle.
- Platforma: Xbox One
- Žáner: FPS
- Výrobca: MachineGames
- Distribútor v GB: Bethesda Softworks
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega
