Posledný týždeň tristo-tisícové poľské mesto menom Katowice žilo pre e-šport, tak ako už tradične každý rok. Podujatie s názvom Intel Extreme Masters Katowice je už neodškriepiteľnou súčasťou životov profesionálnych aj amatérskych hráčov a zo Spodek arény praskajúcej vo švíkoch sa zase raz ozývalo skandovanie fanúšikov, ktorých najobľúbenejší hráči nehrajú futbal, či hokej, ale CS:GO, Dota 2 či iné obľúbené počítačové hry.
Každý fanúšik hrania, či už na počítači, konzolách, alebo iných zariadeniach by mal takúto veľkú akciu zažiť aspoň raz, no mne osobne sa Katowice posledné roky vždy vyhýbali, či už skrz konflikty v kalendári, alebo nedostatok financií. Preto som ponuku ísť sa do Katowíc pozrieť, hoc aj len na jeden deň, neodmietol a v sobotu skoro ráno som sa ocitol v autobuse plnom ospalých, no dobre naladených ľudí. Vyrážame 6:30 z Brna prenajatým autobusom, cestou ešte pár zastávok aby sme nabrali ďalších “účastníkov zájazdu”, ale cesta ubieha rýchlo a po desiatej nás víta zaujímavo vyzerajúca diskoidná stavba Spodek arény.
Prvým zistením dňa je, že v Katowiciach je na počudovanie ešte väčšia kosa ako na Slovensku. Pred arénou sa vinie had ľudí dlhý aspoň 300 metrov, čakajúcich na kúpu lístka a ja len v duchu ďakujem za fakt, že lístky máme zabezpečené už dopredu. Ani bežný vstup však nie je žiadna malina. Nakoľko ide o naozaj veľké podujatie s tisíckami návštevníkov, je pri vstupoch všade prítomná kontrola, ktorá nedohliada iba na zákaz vnášania tekutín, ale každého návštevníka pred vstupom aj prehľadá na odhalenie skrytých zbraní alebo iných nebezpečných predmetov. Prehliadku podstupujú ľudia bez odvrávania, predsa len, radšej 10 sekúnd trápneho státia s rozpaženými rukami ako nejaké nešťastie na americký spôsob.
Po vstupe zo zimy hneď zahreje pohľad na masy ľudí, bez hanby priznávajúce sa k svojmu obľúbenému tímu šálmi, mikinami, či tričkami, množstvo stánkov lemujúcich celý obvod Spodek arény, kde sa nestále striedajú stánky s jedlom, občerstvením a Red Bullmi, a stánky s herným oblečením, perifériami, či počítačovými komponentami.
Najviac zaujímavého tovaru sa nenachádza v Spodek aréne, ale vo výstaviskovej hale, kam sa dá, pokiaľ máte štastie a novinársku či VIP vstupenku, dostať krytým podzemným tunelom, alebo vonkajším námestím kde sa nachádza ďalšie množstvo stánkov s občerstvením. Ráno, respektíve doobeda je vchod na výstavisko ešte jednoduchý, no s pribúdajúcimi hodinami sa vonku začal vytvárať dlhý had čakajúcich ľudí, nakoľko boli dnu púšťaní ľudia iba po skupinkách na základe toho, koľko ľudí vychádzalo, aby sa výstavisková hala nepreplnila. Pri pohľade na zubami drkotajúcich ľudí v rade som sa rozhodol najprv poriadne popozerať všetko vo výstaviskovej hale a až po obede skočiť pozrieť semifinálové turnaje v CS:GO, ktoré sa odohrávali priamo v aréne.
Na výstavisku sa nachádzali všetci väčší aj menší hráči na poli herného priemyslu. Každá veľká spoločnosť ponúkala vo svojom stánku nielen pohľad na svoje najlepšie produkty, od monitorov, cez notebooky a počítače, či periférie, ale aj možnosť si na nich zahrať tie najobľúbenejšie hry. Stánky ako HP Omen, MSI, Gigabyte Aorus, Lenovo Legion a iné boli neustále obkolesené fanúšikmi, čakajúcimi na možnosť vyskúšať si šťastie v turnajoch, vo VR, či pri voľnom hraní. A samozrejme, takmer celý čas sa z rôznych kútov výstaviska ozývalo pokrikovanie zabávačov na pódiách stánkov, ktorí hecovali publikum ku skandovaniu mena spoločnosti či produktu a po ktorom tradične do publika lietali reklamné predmety. Osobne nie som veľkým fanúšikom hádzania rúk nad hlavu, ale je veľmi príjemné vidieť, že takmer každému návštevníkovi sa vždy ušlo niečo zaujímavé, či už kľúčenka, tričko, alebo podložka pod myš.
Po slintaní nad zakázkovými počítačmi a komponentami, ktoré sa mi snáď raz v živote dostanú pod ruky na otestovanie, prišiel čas presunúť sa z miesta, kde sa oslavoval hlavne hardvér, na miesto kde sú hlavnými hviezdami ľudia, ktorí hardvér dokážu využiť naplno a vo svoj prospech a poraziť vďaka nemu protivníkov. Bol čas zažiť prvé semifinále a vlastne môj prvý turnaj takýchto svetových rozmerov. Spodek aréna má kapacitu viac ako 10 000 miest a ako som tak na hľadisko pozeral, mal som pocit, že je celá kapacita naplnená. Našťastie nájsť miesto nebol až tak veľký problém, pretože ľudia neustále nielen prichádzali, ale iní aj odchádzali sledovať turnaje v iných hrách.
Možno to bude znieť hlúpo a mnohí to už dávno vedia, ale rozdiel medzi sledovaním turnajov doma na obrazovke a v 10 tisícovom publiku je naozaj priepastný a osobne som nič také neočakával. Prvé semifinále, kde sa proti sebe postavili tímy Astralis a FaZe Clan, ktoré hrali v minuloročnom finále okamžite sľubovalo veľkú dávku akcie. Hráči z Astralis mali veľkú chuť obhájiť minuloročný titul a na druhú stranu chceli členovia FaZe Clan dokázať, že minuloročná prehra sa už neozopakuje.
Samozrejme ako pravý patriot som musel vyjadrovať podporu FaZe, nakoľko jedným z členov je aj slovenský kúzelník s AWPčkom známy tiež ako Guardian. Aj preto ma veľmi potešilo, že napriek obrovskej podpore, ktorej sa z publika tešil tím Astralis, sa hráčom FaZe podarilo nakoniec tesne, ale predsa vyhrať. Druhý semifinálový zápas sa niesol v úplne odlišnej atmosfére. Proti sebe sa postavili klany Fnatic a Team Liquid, a komentátori aj moderátori od začiatku tipovali na víťaza osvedčený Team Liquid. Členovia tímu Fnatic sú totiž šikovní a majú toho odohraného naozaj dosť, no poslednú trofej z väčšieho turnaja získali pred dvoma rokmi, práve v Katowiciach.
Čím dlhšie hra postupovala, tým viac sa v aréne ozývalo skandovanie slova Fnatic a mien jeho hráčov. To, čo očakával málokto, okrem skalných fanúšikov, sa ale stalo realitou a Fnatic postúpil cez Team Liquid do finále (nedeľné finále FaZe Clan vs. Fnatic nakoniec skončilo výhrou tímu Fnatic 3:2 na hry a tento tím sa tak zapísal do histórie bezprecedentnou treťou výhrou v hlavnom turnaji v Katowiciach). Počas uplynulých aj nasledujúcich dní sa samozrejme hrali turnaje v rozličných hrách, od Dota 2, cez PUBG a Starcraft 2, až po menej masové tituly ako Crossfire či Heroes of the Storm.
Koncom semifinále ale nanešťastie môj čas v Katowiciach vypršal, bolo treba pobaliť si veci, nastúpiť do autobusu a vydať sa na cestu domov. Po ceste späť som mal naozaj silný a príjemný pocit, že z Katowíc sme všetci odchádzali o niečo bohatší. Či už o stovky fotiek s úžasnými momentkami a nadupaným hardvérom z výstaviska, krásne spomienky na aktívne povzbudzovanie, neskutočné výkony hráčov a prekvapenia pri rôznych turnajoch, alebo pocit, že e-športy už dávno nie sú len výsadou pár “divných detí” a že sa zase raz posunuli niekam ďalej.
Najsilnejší pocit vo mne ale stále pretrváva a tým je presvedčenie, že o rok sa do Katowíc prídem určite pozrieť znova. Ale už nie len na jeden deň.
