Kooperačná hra z väzenského prostredia mnohých prekvapila a v recenziách dostáva zaslúžene vysoké hodnotenia.
V roku 2013 filmový režisér z Libanonu, Josef Fares, prekvapil svojou indie hrou s nezvyčajným ovládaním – Brothers: A Tale of Two Sons. O pár rokov neskôr, s podporou gigantu EA, začal pracovať na videohre, ktorá sa podľa jeho slov mala čo najviac odlišovať od toho, čo hráči doteraz poznali.
Tento článok nie je recenziou na hru Way Out. Tú zverejníme onedlho.
A podarilo sa. A Way Out je vtipná, invenčná hra poskytujúca originálny emotívny zážitok, nad ktorým budete rozmýšľať ešte dlho po záverečnej scéne. Hra dosiahla to, o čo sa mnohé iné tituly snažia bezvýsledne. Chcete hrať ďalej, chcete vedieť viac, chcete odkryť podnety, ktoré poháňajú dvoch väzňov pri úteku.
Po úspešnom úteku väzenské prostredie vystrieda les, farma, kino a mnohé iné lokality. V každej z nich budete musieť riešiť logické hádanky a čeliť početným QTE momentom. Logické hádanky budete môcť riešiť viacerými spôsobmi, čo hre prináša veľmi dobrú znovuhrateľnosť.
Príbeh Vincenta a Lea vyžaduje kooperáciu dvoch hráčov cez split screen. Ten v tomto prípade hráčov vôbec neobmedzuje a pôsobí veľmi prirodzene. Obraz je miestami delený vertikálne, inokedy horizontálne a niekedy nie je delený vôbec. Hra sa sama rozhoduje, ktorý z väzňov v danej chvíli potrebuje väčšiu pozornosť a tým pádom väčšiu časť monitora. Niekedy nám hra poskytuje tri pohľady súčasne, kedy sledujeme okrem hlavných postáv aj udalosti nezávislé od nich.
Ku skvelému nápadu a príbehu sa teda pridáva aj dobrá hrateľnosť. Takáto kombinácia si na metacritic stránke deň po vydaní vybojovala 80% a nám neostáva nič iné, len ju odporučiť každému, kto má chuť so svojím herným partnerom stráviť 6 hodín pri tomto vydarenom počine.
