Pokiaľ vás unavujú zdĺhavé a nudné tutoriály, zbystrite pozornosť. Herní masochisti si pri týchto tituloch rozhodne prídu na svoje.
Súčasná doba sa charakteristicky necháva unášať lenivými prúdmi pohodlia. V hernom svete sa tieto rozvláčne tendencie ešte znásobujú moderným fenoménom návodov a tutoriálov, ktoré hráčov sprevádzajú takmer na každom kroku ich prvotnej púte do zákutí čerstvo začatej hry.
Ucelené hry s komplexnou mechanikou si prirodzene vytvárajú dopyt po hĺbkových vysvetlivkách a detailných pokynoch. Je však naozaj nutné poučovať hráčov o základnom ovládaní pohybu, pohľadu či spôsobu otvárania dverí v konkrétnej hre? Elementárna mechanika je predsa bezmála identická vo veľkej väčšine novodobých herných titulov. Existujú dokonca prípady, keď si aj samotná hra z podrobných tutoriálov priamo uťahuje – vašu frustráciu z prebytočných návodov si môžete vybiť napríklad v strieľačke Eat Lead: The Return of Matt Hazard.
Na druhej strane inštruktážnych barikád však po sústredenom bádaní možno nájsť až vyzývavo náročné hry, ktoré svojou drzou náturou a provokačnou obťažnosťou dokážu hráčov dotlačiť na pokraj šialenstva, čoho následkom obyčajne býva už notoricky známy akt tzv. „rage quitu“. Herné tituly spadajúce do tejto rozporuplnej kategórie majú schopnosť vyžmýkať z popudených hráčov aj poslednú kvapku mentálnej energie, reflexov a zručností. Rozbité ovládače, zdecimované klávesnice a pošteklené nervové zakončenia sú len vedľajším produktom tohto úmorného procesu.
„Obete“ takýchto diabolských hier sa od úplného počiatku môžu spoliehať výlučne na seba, pričom samotná mechanika sa často neférovým spôsobom stáva najväčším nepriateľom zdevastovaného hráča. Avšak práve táto vrodená nespravodlivosť dodáva celému konceptu jeho osobitý šarm. Na konci strastiplnej cesty vás totiž čaká slastný pocit zadosťučinenia zo splnenia (takmer) nesplniteľného.
V minulosti bývalo týchto titulov neúrekom. Z popkultúry známy pojem „Nintendo Hard“ sa ikonicky spájal s legendárne vyčerpávajúcimi hrami Battletoads alebo Contra. Hoci sa v dnešných dňoch stretávame so sizyfovskými hernými výzvami ojedinele, aj súčasné gamerské spoločenstvo si vytvorilo vlastné slangové označenie modernej hernej tortúry. Jedná sa o výraz „Masocore“, čo je slovná hračka výstižne prepájajúca anglické pojmy „masochist“ a „hardcore“. Tieto hry sú buď extrémne zložité svojou sťaženou povahou, alebo jednoducho neobsahujú možnosť zmeniť si (tŕnistú) obťažnosť.
Dosť bolo však omáčok. Ak máte záujem vryť si do čela extra vrásky či jemne naštrbiť povrch svojich ovládačov, ponorte sa s nami do zoznamu piatich krvopotne náročných hier naaranžovaného „masochistami“ z portálu Game Skinny. Tieto tituly vám istotne rozdráždia zmysly s garanciou zvýšeného krvného tlaku.
1. Super Meat Boy
Vo forme gustiózneho kusu mäsa sa v tejto hre snažíte zachrániť vašu lásku Bandage Girl spod démonických pazúrov zloducha Dr. Fetusa. Táto týravo úporná 2D platformovka z produkcie Edmunda McMillena a Tommyho Refenesa sa skladá z labyrintu levelov so stupňujúcou sa úrovňou obťažnosti a pribúdajúcim množstvom naostrených kopijí, rotujúcich pílových kotúčov a iných smrteľných nebezpečenstiev. Na konci každého zo 7 mozoľnatých svetov vás čaká mocný boss, ktorý vás na prechádzku ružovým sadom pravdepodobne nepozve. Po (niekoľkohodinovom) skompletizovaní všetkých úrovní konkrétneho sveta sa vám odomkne tzv. „Dark World“, ktorý predstavuje priame riziko pre vaše duševné zdravie. Vďaka farebnej grafike a prehľadnému ovládaniu hry vás zároveň môže škrieť na svedomí, že aj po 200 úmrtiach na tej istej prekážke je to vlastne vaša chyba.
2. Darkest Dungeon
Cieľom tohto titulu nie je oprášiť hrdzavé hráčske reflexy či ohromiť rýchlosťou a komplexnosťou jednotlivých levelov. Darkest Dungeon sa totiž zaraďuje do kategórie hier známych ako „dungeon crawlers“, kde je vašou prácnou úlohou manažovanie a koordinácia rôznorodej skupiny hrdinov zúfalo pátrajúcich po východe z komplexu bezútešných žalárov a pevností. Vaše postavy v tomto neprehľadnom bludisku umierajú nielen po boji s desivými príšerami, ale aj z infartku spôsobeného nahromadeným stresom, po trýznivých mukách neprestajného hladu či v dôsledku všadeprítomných pascí a smrteľných prekážok. Hoci je hra postavená na mechanike „turn-based combatu“ (boj na základe samostatných ťahov jednotlivých postáv), aj tá najmenšia chyba môže znamenať rozdiel medzi úspechom a ďalším z nespočetného množstva sklamaní. O vaše jednotlivé charaktery sa musíte ustavične starať z fyzickej aj mentálnej stránky. Kŕmenie, dopriatie odpočinku a vhodnej výbavy či znižovanie hladín stresu je len základným pilierom nutnej opatery o vaše individuálne postavy. Úmrtia sú v tejto hre neodvratné, preto si citový vzťah k vašim hrdinom radšej nevytvárajte. Všetci sme predsa nahraditeľní.
3. Hotline Miami
Twin-stick strieľačka s režijnou perspektívou (pohľad zhora nadol) a citeľnou inšpiráciou kultúrou 80. rokov hráčom ponúka možnosť zahrať si rolu anonymného hrdinu, ktorého okolie pozná iba pod menom „Jacket“, keďže svojho kabátu sa drží ako pijavica. Náš protagonista pravidelne prijíma naliehavé hovory z neznámeho čísla, ktoré ho podnecujú k zúrivým vražedným výpadom do gangsterských liahní roztrúseným po celom meste. Jacket musí zločincov vyvraždiť do posledného kusu v rámci jednotlivých levelov, pričom jeho arzenál je tvorený od sekier a mečov až po útočné pušky a brokovnice. Väčšina nepriateľov padne po jednej rane, no to isté platí aj pre hrdinu Jacketa. Hotline Miami sa točí okolo opakovaného a temer nekonečného umierania, zomierania, usmrtenia a zahynutia umocneného nevyhnutným reštartom levelov dovtedy, kým si nezapamätáte detaily všetkých kriminálnych skrýš do poslednej bodky. Našťastie však hra ponúka zábavu a vzrušenie so strmým tempom, energickým synthwave soundtrackom a pestrým výberom zvieracích masiek s farebným spektrom pridaných perkov a výhod.
4. Demon´s Souls
Pri otázke o najťažšej hre súčasnosti by väčšina hráčov pravdepodobne ukázala trasľavým prstom smerom k Dark Souls. Málokto si však pamätá, že temné obdobie bolestivej hernej moderny začalo pri Demon´s Souls, ktorý stále možno považovať za najnáročnejší titul zo série Souls. Podobne ako jej mladší súrodenci z franšízy, aj táto hra je postavená na osobitnom hrdinovi vytvorenom z dostupných tried a putujúcom po spustošených krajoch Boletarie zbedačených túlavými skupinkami zverských nepriateľov. Najnebezpečnejšími „obyvateľmi“ tohto zdecimovaného územia sú však osobitní bossovia, ktorí vás dokážu spratať z povrchu zemského za pár sekúnd či úderov. Triumf nad premocným a obrovitánskym monštrom po nespočítateľnom množstve zlyhaných pokusov vám však dodá jedinečný pocit uspokojenia, ktorému sa vyrovná len máloktorá herná eufória. Demon´s Souls sa preto dá nepochybne označiť ako unikát medzi mimoriadne obťažnými, no neopakovateľne uspokojivými hernými titulmi.
5. Cuphead
Možno ste už mali tú česť stretnúť sa s touto brutálne náročnou 2D run-and-gun hrou s prekrásnymi ručne maľovanými animáciami v klasickom štýle Disney rozprávok. Hlavná postava príbehu Cuphead je po uši namočený v dlžobách samotnému diablovi a svoj záväzok musí aj s úrokmi splatiť úmornými súbojmi s celým zástupom hrubozrnných bossov. Typické run-and-gun sekvencie sa tu striedajú s chaotickým a pohlcujúcim peklom lietajúcich nábojov a projektilov, ktorým sa musíte (márne) snažiť vyhýbať. Hlavnou atrakciou tejto šarmantnej hry sú však megasúboje s bossmi oplývajúce tvorivosťou a rôznorodosťou v požadovanom prístupe a efektívnej stratégii. Na rozdiel od ostatných hier na tomto zozname umožňuje Cuphead aj bezprostredný pohovkový co-op, vďaka čomu môžete svoje bolesti a frustrácie zdieľať s vaším rozrušeným kamarátom, bezvýsledne sa snažiacim skrotiť Cupheadovho brata Mugmana.
Dosť bolo tejto nádielky mučivého herného trápenia. Nateraz si môžete vydýchnuť. Žáner Masocore však ešte rozhodne nepovedal svoje posledné slovo. Ostáva nám len so strachom v očiach čakať na najbližšiu nádielku „rupnutých“ nervov a vypuklých žíl na čele. Čo si o tomto zozname virtuálnej náročnosti myslíte vy? Podarilo sa vám už prejsť niektorú z týchto hier?