MXGP Pro - Recenzia

Takmer každý väčší šport má svoje zastúpenie aj vo virtuálnej verzii, no vo svete motokrosu to tak ešte donedávna nebolo. MXGP Pro ako oficiálna motokrosová hra sa to snaží vynahradiť, avšak nie veľmi úspešne.

Od momentu, keď vás prvá brána trate vpustí do preteku, je jasné, že vývojári z Milestone štúdia zobrali hru seriózne a mierili s ňou k simulácii. Je dosť pravdepodobné, že už v prvom kole narazíte snáď do všetkého, do čoho sa len dá – od nádherne špinavej trate až po ploty, a v neposlednom rade skončíte určite aj na zemi. Vaša logika sa vás bude snažiť presvedčiť, že hráte simuláciu, a tak sa snažíte naučiť limity svojej motorky a beriete veci zľahka a pomaly. Potom ale po svojom prvom skoku poletíte a pristanete priamo na hlave iného jazdca, následne ste svedkom toho, ako skackáte a odrážate sa úplne ako vo svete Super Mario World, zatiaľ čo váš súper akceleruje ďalej, akoby sa nič nestalo. Inokedy zase spadnete zo svojej motorky, ideálne vtedy, keď vediete, a to pričinením mikroskopickej nerovnosti na dráhe, zatiaľ čo devätnásť ďalších jazdcov prejde okolo vás bez najmenšej námahy alebo zádrhu.

Ak by bol toto skutočný simulátor, vyššie spomenuté nehody by v sekundách spôsobili hromadnú nehodu na celej dráhe, minimálne s niekoľkými litrami vytečenej krvi. Teda to by ste aspoň od simulátora očakávali. No, bohužiaľ, takto to nie je. MXGP je skutočný motokrosový simulátor iba vtedy, keď ním chce byť, čo v princípe znamená, že vo väčšina prípadov vám veci nebudú dávať zmysel. Pády a zrážky sú úplne náhodné a nepredvídateľné až do bodu, v ktorom si začnete klásť otázku, či ich tam dali len ako komický prídavok alebo na efekt. Vôbec sa nemusíte báť dupnúť na plyn v ostrej zákrute plnej blata. Prejde vám takmer všetko. Skúste ale podobnú vec v omnoho miernejšej zákrute a z nejakého zázračného dôvodu zrazu padáte z motorky priamo do blata. To všetko vo vás zrazu vyvoláva pocit, že buď sa každú zákrutu trate i to, čo si na nej môžete dovoliť, naučíte naspamäť (keďže žiadny z vašich logických pokusov nedáva zmysel a nefunguje), alebo to budete proste bezmyšlienkovite skúšať znova a znova, až kým vás táto hra na náhodu neprestane baviť. Niekedy sa dokonca pri brzdení prevrátite dopredu len tak, akoby sa váš jazdec zrazu zmenil na kus kameňa. V nastaveniach hry dokonca máte na výber zmenu fyziky na Pro-level, no táto zmena sa v hre reálne takmer nijako neprejavuje.

Ak sa vám opäť raz podarí havarovať, nemusí vás to až tak trápiť. Hra vás takmer v okamihu respawnuje na vašu nepoškodenú motorku, ktorá vyzerá celkom ako nová, a tak vás ani najnepríjemnejšia havária nestojí viac než zopár stotín sekúnd, čo sa teda na simulátor veľmi nepodobá.

Keď ste už z hry frustrovaní a aj v cieli opäť raz končíte na poslednom mieste, zhltnete svoje ego a poviete si, že si idete veci natrénovať do Tréningového módu. Avšak ani tam to nie je med lízať, nehovoriac o tom, že po niekoľkých minútach máte chuť hodiť ovládač tak vysoko, že by zostrelil najbližší orbitálny satelit. Navyše, tento mód dokonca za odmenu ponúka veci, ktoré sú naozaj podstatné a ovplyvňujú vašu normálnu hru a kariéru v nej. Veci, ktoré ste bez problémov robili v pretekoch, tu zrazu naberajú nový rozmer a neviete ich splniť ani na XYZ-krát, no nie pre to, že by ste ich predtým robili zle alebo by boli ťažké. Hra samotná a jej posudzovanie sú totiž nastavené tak zle, že to miestami až bolí. Ako bonus vás samotný Tréningový mód nijako netrénuje a ak sa vám niečo nedarí splniť, neponúka vám žiadnu radu okrem nekonečného opakovania toho, čo máte spraviť, no už vám neporadí, ako to máte urobiť.

Zobraziť galériu

Tu ale problémy, samozrejme, nekončia. Náročnosť AI oponentov neberie vôbec do úvahy kvalifikácie, a tak budete mať veľké problémy skončiť vo väčšine prípadov menej ako šesť sekúnd za víťazom a na pätnástom mieste, zatiaľ čo v reálnom preteku zrazu skončíte prvý s náskokom viac než pol kola. Ak zvýšite náročnosť, kvalifikácia ešte stále dopadne plus-mínus rovnako, akurát s tým rozdielom, že v preteku zrazu dostanete takú nakladačku, že si ani nestihnete uvedomiť, čo sa práve stalo.

Ďalším „spríjemnením“ pretekania je skutočnosť, že počas jazdy ani nevidíte základnú informáciu, ktorou je váš najrýchlejší čas v danom úseku alebo na celom kole a aktuálny rozdiel k daným časom, čo by malo byť základnou informáciou v každej pretekárskej hre. Tieto veci by mali byť predsa malinou pre spoločnosť, ktorá ročne vydáva pretekárske hry na takmer dvojmesačnej báze.

Práve tieto, ale aj mnoho iných chýb, menších i väčších, poškodzujú dobré meno MXGP, no veľké glitche ešte dokladajú čerešničku na tortu. Niektoré z tratí obsahujú doslova medzery a pauzy v textúrach, čo bude pravdepodobne výsledok zlej optimalizácie. V hre, kde aj najmenšie zmeny náklonu môžu znamenať rozdiel medzi úspešným skokom a dopadom či vybraním zákruty, je niečo takéto neakceptovateľné. Trate, ktoré týmto netrpia, sú fajn, až na niektoré naozaj strašné textúry. Inokedy sa vám zasa stane, že pri začiatku preteku sa vám plne nenačíta textúra vašej motorky a pripadáte si, akoby ste streamovali hru cez spomalený ADSL internet, čo je ešte viac urážajúce, keď naozaj dlhú dobu čakáte na loading screene pred každým pretekom.

Naše hodnotenie

V princípe aj zvyšok hry pokračuje v podobnom posolstve. Posolstve napoly nedopracovanej hry spolu s niektorými mechanikami, ktoré buď takmer vôbec nefungujú, alebo absolútne nedávajú zmysel. Niekedy síce máte pocit, že na chvíľu hráte serióznu motokrosovú hru a dokonca cítite aj závan nádeje, keď sa s motorkou parádne prehrýzate cez rad skokov a zákerných zákrut, no potom príde jeden z tých momentov, keď sa vaša motorka rozhodne, že vy proste nemáte nárok dôjsť do cieľovej roviny a z ničoho nič vás zhodí. Presne v tomto momente akákoľvek nádej zhasne, príde neskutočný hnev, že si nemôžete na svojej PS4 zahrať solídny motokros a to ešte po tom, čo Milestone za posledné štyri roky vydal na PS4 pätnásť pretekárskych hier.