Guacamelee! 2 - Recenzia

Prvé Guacamelee vyšlo v roku 2013 a dodnes patrí medzi najlepších zástupcov moderných 2D metroidvánií. V čase vydania prvého dielu Guacamelee vyčnievalo z radu svojimi skvelými mechanikami, unikátnym zasadením, no najmä s ním súvisiacou osobitou vizuálnou identitou a humorom. Toto všetko nepochybne po svojom predchodcovi zdedil aj druhý diel. Za päť rokov sa toho však mnoho zmenilo a trh je oveľa viac zasýtený žánrovo podobnými počinmi nezávislých štúdií. Iba v posledných týždňoch vyšli Chasm a Dead Cells a o pár dní vychádza nový obsah do Hollow Knighta. Dokáže v takejto konkurencii druhý diel obhájiť reputáciu svojho predchodcu?

Príbeh nesklame ani nenadchne

V bláznivom svete Guacamelee založenom na mexickom folklóre uplynulo od konca prvého dielu sedem rokov a nebojácny luchador Juan je znova jediný, kto môže zastaviť zloducha snažiaceho sa o zničenie sveta. Za ním sa tentoraz musí vybrať do paralelnej dimenzie Mexiverza. Zápletka hry je teda určite krokom vpred oproti klišéovitému zachraňovaniu princeznej alias El Presidentovej dcéry v prvom diele, no nečakajte hlbokú príbehovú líniu plnú neočakávaných zvratov. Príbeh je v hre primárne iba na to, aby tlačil hráča vpred a aby mohol byť naplnený vtipnými hláškami a situáciami. A nič viac od neho asi ani nikto nečakal. Prejdime teda na dôležitejšie aspekty hry.

Čím viac funkcií, tým lepšia schopnosť

Guacamelee 2 do veľkej miery prebralo mechaniky prvého dielu, a tak ide znova o spojenie 2D plošinovky a bojovky nablízko so zameraním na kombá. Patrí do žánru metroidvánií, ktorý sa vyznačuje tým, že hráč v priebehu hrania získava nové prostriedky, čím sa mu vo svete otvárajú nové oblasti na skúmanie v akomsi polootvorenom svete. Týmito prostriedkami sú v Guacamelee schopnosti hlavného hrdinu. Vývojári stavili pri týchto schopnostiach na filozofiu dvojakej funkcionality, na čom sa dá ľahko popáliť, no podľa mňa bola v Guacamelee zvládnutá skvelo. Ako príklad môžem spomenúť hneď prvú schopnosť, ktorú získate na začiatku hry – Rooster Uppercut. Ten hráčovi umožní dať nepriateľom poriadnu do zubov tak, že odletí spolu s nimi do výšky v závoji červených plameňov. Zároveň však táto schopnosť poslúži aj na dosiahnutie vysokých miest, keďže sa dá použiť po obyčajnom skoku ako akýsi improvizovaný dvojskok. A do tretice sa Rooster Uppercut používa aj na prerážanie červených blokov a nepriateľských štítov, takže ide vlastne až o trojitú funkcionalitu v jednom pohybe. Analogicky fungujú aj ďalšie schopnosti, ktoré vždy sprístupnia nové možnosti kombinačných útokov pri boji s nepriateľmi a predtým nedosiahnuteľné miesta na mape.

Zobraziť galériu

V Mexiverze nezablúdite

Guacamelee 2 je napriek možnosti voľne sa pohybovať herným svetom veľmi lineárna hra. Hra vždy jasne stanoví cestu k ďalšej úlohe a nikdy sa vám pri ceste k nej nestane, že by ste narazili na prekážku, ktorú by ste nemali ako prekonať a museli sa vybrať hľadať prostriedky na jej prekonanie. Hra však obsahuje mnoho vedľajších ciest, ktorými sa dostanete k bonusovým truhličkám s peniazmi alebo vylepšeniami výdrže a života. Tie sú vždy buď zablokované jasne farebne odlíšenými blokmi, aby ste sa k nim dostali až po získaní potrebnej schopnosti, alebo je cesta k nim výrazne ťažšia ako nástrahy na hlavnej ceste, a to či už vo forme väčšieho počtu nepriateľov, alebo obzvlášť náročného prekážkového segmentu. Dobre fungujúci systém checkpointov motivuje k snaženiu sa o získanie každej truhlice, keďže po smrti ste okamžite späť v hre a pripravení na ďalší pokus. Zároveň sa vám nikdy nestane, že by ste sa úporne snažili dostať k niektorej truhlici a neskôr zistili, že ste ju aj tak nemohli získať, pretože ste na to ešte nemali potrebnú schopnosť, čo patrí podľa mňa medzi najfrustrujúcejšie aspekty zle navrhnutých metroidvánií. Na druhej strane, ak máte radi na hrách tohto žánru skúmanie sveta a hľadanie skrytých oblastí, Guacamelee 2 vám toho v tomto ohľade veľa neponúkne. Dokonca si ani nemusíte pamätať, kde ste to videli ten modrý blok, ku ktorému sa potom musíte vrátiť, keďže sú všetky jasne označené na mape sveta.

Raz zahrať je viac ako tisíckrát vidieť

V teórii to všetko funguje skvelo. Hrá sa to tak dobre, ako to znie? Jednoznačne áno! Aj keď z počiatkov sa mi zdala hra príliš jednoduchá, s postupným odomykaním ďalších a ďalších schopností na vás hra vrhá stále ťažšie prekážky, ktoré vyžadujú plánovanie, pohotovosť a kombinovanie jednotlivých schopností do krkolomných postupností. Hra si udržiava skvelé tempo, pri ktorom sa nikdy nenudíte, pretože hneď ako sa vám podarí osvojiť si nejakú schopnosť, hra na vás hodí ďalšiu, ktorú sa musíte naučiť používať. Ak ste aj hrali prvý diel a všetky pohyby z neho máte v malíčku, Guacamelee 2 obsahuje dostatok nových schopností a mechaník, ktoré si udržia vašu pozornosť. Zároveň bol do hry pridaný strom schopností, do ktorého môžete investovať peniaze na vylepšovanie pohybov, no vždy musíte najprv splniť nejakú úlohu, čo ďalej motivuje k experimentovaniu s novo získanými schopnosťami. Samostatnú zmienku si zaslúži schopnosť premeny na kuraciu formu, ktorá má v druhej časti oveľa dôležitejšiu rolu a dostala vlastný plnohodnotný súbojový systém a niekoľko špeciálnych schopností.

Paralelné svety plné humoru

Ak nepoznáte predchádzajúci diel, tak vás pravdepodobne zmienka o kuracej forme zaskočila. Humor je naozaj kľúčovou zložkou Guacamelee, a to sa týka aj samotných herných mechaník, čoho dôsledkom je napríklad aj spomínaná transformácia na kura. Na dialógoch postáv som sa pri hraní taktiež niekoľkokrát dobre zasmial a hra je plná úsmevných referencií. Zatiaľ čo v minulej hre boli založené na „mexifikácii“ internetových mémov, Guacamelee 2 je prešpikované odkazmi na populárne hry či filmy, čo sa predsa len hodí viac s prihliadnutím na mierené publikum. Nebudem menovať konkrétne tituly, no vďaka príbehu založenom na cestovaní medzi dimenziami sa v hre niekoľkokrát dostanete do dimenzií, v ktorých si vývojári uťahujú z hier rokov súčasných, minulých, a dokonca aj zo samých seba. Nie všetky vtipy padnú na úrodnú pôdu, no keď sa to všetko sčíta, Guacamelee 2 patrí medzi najhumornejšie hry, s ktorými som mal v poslednej dobe dočinenia.

Zobraziť galériu

¡Mucha Lucha!

Okrem toho, že Guacamelee 2 ponúka solídny zážitok pre jedného hráča, umožňuje zároveň hranie celej kampane v kooperácii dvoch až štyroch hráčov. No, nie úplne celej. Ostatní hráči sa môžu pripojiť až po dokončení asi štvrťhodinového príbehového intra. Aj keď nejde o úplnú katastrofu, v ostatných hráčoch to zabije nadšenie pre hru, keď sa na vás musia na začiatku pozerať, ako hráte sami, a čakať, kedy sa už konečne budú môcť pripojiť. S opomenutím tohto nedostatku je kooperácia v hre zvládnutá dobre a môžu si s vami zahrať aj menej zruční hráči, keďže po prejdení na ďalšiu obrazovku sa k vám teleportujú, takže ich viete potiahnuť aj cez ťažšie prekážky. Hranie s viacerými hráčmi otvorí nové možnosti v súbojoch s nepriateľmi a umožní vám žonglovať si kostlivcov medzi sebou, no ide stále o tú istú hru. Hranie v kooperácii je teda rovnocennou možnosťou, no neočakávajte nejaký diametrálne odlišný zážitok oproti hre pre jedného hráča.

Naše hodnotenie

Guacamelee 2 je rovnako ako jeho predchodca vďaka šikovnému využitiu viacúčelového dizajnu schopností excelentnou plošinovkou i bojovkou zároveň a patrí medzi najlepších zástupcov žánru metroidvánií. Množstvo nových mechaník perfektne zapadlo do základov postavených prvým dielom, a tak má čo ponúknuť novým hráčom aj vracajúcim sa fanúšikom. Od konkurencie sa odlišuje jedinečným zasadením a hŕbou humoru, ktoré hre dávajú osobitosť a záruku, že rovnaký zážitok inde nenájdete.