WarioWare Gold - Recenzia

Večný nepriateľ Maria, ktorý sa obľúbenému inštaláterovi prvýkrát postavil tvárou v tvár v legendárnej plošinovke Super Mario Land 2: 6 Golden Coins, Wario, sa vracia na scénu, aby mu opäť znepríjemnil deň. Skutočne? Ale nie. Wario sa tentokrát vrátil, aby znepríjemnil deň akurát priamo vám, a to v sérii zbesilých minihier.

To, či sa mu to podarí alebo nie, záleží na vás a vašich nervoch. Wario sa môže snažiť, koľko mu sily stačia, no keď si z neúspechu nerobíte ťažkú hlavu, môže ceriť zuby až na Mesiac a vy sa stále budete len dobre baviť (síce krátkodobo, ale predsa) a mať úsmev na tvári. Ak ste však trocha nervák, rýchliky vás môžu potrápiť a vyviesť z miery a už môže byť zle nedobre. Lenže to by nebolo vôbec správne. WarioWare Gold má predovšetkým za úlohu poriadne vás zabaviť, a to aj napriek tomu, že o intelektuálne hlbokú zábavu nepôjde.

Zobraziť galériu

Minihry trvajú krátko a nie sú vôbec zložité

WarioWare Gold je ultimátnou edíciou série WarioWare, ktorá prináša neuveriteľné množstvo (vyše 300) rôznych krátkych hier testujúcich váš postreh, dôvtip a zmysel pre rýchle rozhodovanie. O ultimátnej edícii nehovorím len tak náhodou, nakoľko z tých vyše troch stovák hier sú mnohé priamo vytiahnuté z predchádzajúcich dielov série. Ide vlastne o prierez históriou spojený s úplne novými nápadmi.

Hra ponúka jednoduchý príbeh o tom, ako Wario uskutočňuje turnaj zložený z mnohých hier preto, aby si naplnil vrecká žiarivými dukátmi. A aj keď celkovo ide o niečo zložitejší dej (skutočne len o málinko), vážne nestojí za žiadne hlbšie analýzy, a preto sa môžeme posunúť k spomínanému turnaju a jednotlivým herným módom.

Samotný turnaj je vlastne základným prvkom a od jeho postupu sa odvíjajú a odomykajú ďalšie. Turnaj pozostáva z mnohých výziev, z ktorých každá sa predstaví samostatným mini príbehom. Tie slúžia skutočne len ako pozadie, no zväčša sú správne trafené s absurdnými pointami, a preto nie sú nudné. Postavy, ktoré v nich vystupujú, sú bláznivé, rovnako ako ich šialené príbehy a pôsobia úsmevným dojmom.

Minihry sú rozdelené do troch kategórií, t.j. minihry založené na stláčaní šípiek alebo tlačidiel, minihry založené na ovládaní stylusom a minihry založené na gyroskopickom (pohybovom) ovládaní. Či už šteklíte úchylne vyzrajúceho chlapa pod pazuchou, striháte nechty inému chlapovi, píšete japonské znaky podľa predlohy, zapaľujete lupou zápalky, alebo hádžete do nákupných košíkov kusy oblečenia, v drvivej väčšine ide len o jeden špecifický štýl. Časom sa ale dostanete aj k minihrám kombinujúcim štýly, ako napríklad vyťahovanie zubov kliešťami. V nej natáčaním 3DSka mierite kliešťami na správny zub a stlačením tlačidla „A“ tie kliešte použijete.

Riešenie minihier ako také nie je nikdy zložité, no problémy môžu nastať v dvoch situáciách. Ak natrafíte na minihru, ktorú ste nikdy nevideli a za pár sekúnd si jednoducho nestihnete uvedomiť, čo od vás hra chce a tiež v prípade, že sa čas na vyriešenie úlohy skráti. Druhá situácia je z hľadiska náročnosti akceptovateľná, nakoľko vám predkladá výzvu v niečom, čo už máte odskúšané. Prvá situácia je však omnoho kontroverznejšia a trocha podkopáva hre nohy. A to je aj najväčšia slabina hry.

Zobraziť galériu

Príbehy jednotlivých turnajov majú šmrnc

Na jednej strane je síce nefér, že pri nových minihrách často neviete, čo je vašou úlohou, no na druhej strane, ak by ste vedeli, o čom v nej ide, veľká zábava by to potom nebola. Hra je jednoducho postavená na pocite z nového, čo rýchlo preverí vašu schopnosť rozhodovať sa v sekunde, no to sa pri opakovaní minihier úplne stráca a nastáva nuda. Celkový dojem ako tak vylepšuje neustále sa skracujúci čas na vyriešenie situácií, no samotným minihrám chýba potrebná hĺbka.

Aj keď dokážu byť zábavné (verte, že nie všetky), sú zábavné predovšetkým len pri prvom pokuse a pre ich prirodzenú náturu, a teda že ide len o niekoľkosekundové rýchliky. Nemajú však spomínanú hĺbku, ktorá by hráčov alebo, lepšie povedané, minimálne mňa, dokázala zabaviť na dlhšiu chvíľu. A to aj napriek tomu, že okrem príbehového módu sa vám v hre odomkne aj „Index“, v ktorom budete mať prehľadne zoradené všetky minihry z hry, alebo prvok „Arcade“, kde si odomykáte, či rovno za dosiahnuté mince kupujete rôzne odmeny.

Samotnej hre neprospieva ani to, že je tu mnoho už videných minihier, ktoré sú občas v skutočne zastaralej grafike, čím sa zábavnosť rapídne znižuje s počtom WarioWare hier, ktoré máte za sebou. Celkovo to však, samozrejme, nie je zlá kolekcia srandovných rýchlikov, len jej problém spočíva v tom, že je jej zábavnosť až príliš zameraná na prvý dojem, po ktorom už až taká zábavná nie je.

Naše hodnotenie

Zmes niekoľkých stovák minihier rôznej kvality, ktoré zabavia predovšetkým pri prvom pokuse, keď sa musíte v sekunde rozhodnúť, ako situáciu vyriešite. Ako náhle ale dané minihry poznáte, ich čaro sa veľmi rýchlo stráca a zábava rapídne klesá. Navyše, mnohé z nich sme už videli v predchádzajúcich dieloch WarioWare.