They were parted by an unescapable destiny.
Píše sa 28. september 1998 a mladý zelenáč menom Leon F. Kennedy sa vo vnútri svojho auta presúva spomedzi mladíckych stien policajnej akadémie do reálnej služby miestnej policajnej stanice mesta Racoon City. Navzdory dosť pochmúrnemu počasiu sa na svoju vysnívanú prácu teší. Zatiaľ ide všetko hladko, cesty sú prázdne, vdiaľke je vidieť len kamión zastavujúci na benzínovej pumpe. Lenže už onedlho nebude po pohodovej atmosfére ani stopy.
Mesto Leona privíta hrobovým tichom a úplne prázdnymi ulicami. Doslova ako keby v nich zastal čas. Čo je však horšie, uprostred ulice zrazu spozoruje ležať ženu obklopenú havranami. Policajný pud v srdci ho núti zastať a zistiť, čo sa deje, no ani sa na ňu nestihne poriadne poobzerať a spoza tmavých rohov na neho vybehnú zvláštni ľudia, ktorých správanie má do normálu poriadne ďaleko. Slovné varovania nepomáhajú a vytasenú pištoľ ako keby si ani nevšímali. Tu niečo nehrá. Zrazu na krku pocíti mrazivý dych hroziaceho smrteľného nebezpečenstva a preto prestáva váhať. Strieľa…
Píše sa 21. január 1998 a hráči hrajúci Resident Evil 2 vedia, že sú svedkami písania histórie…
Obrázok z úvodného videa, ktorý ma svojou temnou aurou máta dodnes
„Oh, my god“, ako by sa vyjadrila otravná Jenice zo seriálu Priatelia, sme si sami sebe počas hrania legendárneho druhého pokračovania Resident Evilu povedali mnohokrát. Nezabudnuteľné scény striedali nezabudnuteľné situácie, zanechané písomnosti odhaľujúce nitky príbehového pozadia zdarne sekundovali príbehovým zvratom a originálne hlavolamy pôsobili ako úžasné spestrenie neúprosnej survival hrateľnosti. Cítite sa, ako keby ste čítali o prvom Resident Evil? Nepochybne áno a dôvodom pre to je, že Resident Evil 2 sa nesnažil zmeniť prvotnú hrateľnosť, on ju chcel dotiahnuť do dokonalosti. A to sa mu i podarilo.
Viac zombie, viac desu, viac prepracovanejších hádanok a zlovestnejšia atmosféra neboli jedinými prvkami, ktoré tak pomohli sa zaryť hre do mysle hráčov ešte viac ako predchádzajúci diel. Rovnaký podiel na tom mal aj výraznejší filmový štýl, ktorý robil rozprávanie príbehu prirodzenejším a pôsobivejším, kulisy opustenej policajnej stanice, ktoré tentokrát pôsobili komornejším a stiesnivejším dojmom a rovnako tak aj lepšie grafické spracovanie, ktoré hráčom pomohlo sa vžiť do hry ešte o niečo lepšie.
Príbehovo hra rozvíja zdarne načaté univerzum predchádzajúceho dielu, no namiesto toho, aby pokračovala v sledovaní osudov hrdinov Chrisa Redfielda alebo Jill Valentine, sústreďuje radšej svoj pohľad na zombie apokalypsu zo strany predtým nezúčastnených, čím sa tvorcom podarilo opäť vstúpiť do herného sveta ako keby nanovo a znova mohli v hráčoch vyvolať pocity neznámeho, pocity z niečoho strašného, čo predtým nikdy nevideli.
Väčšinu postáv, ktoré v hre stretnete, postihne krutý osud
Tak ako Leon F. Kennedy, tak i Claire Redfield nemali do začiatku hry so zombie nákazou nič dočinenia a preto ich im prekvapené výrazy tvárí a typické „Čo to je?“ príde úplne prirodzené. Aj keď ide o pokračovanie, novým postavám musíte jednoducho uveriť prvotný úžas a rovnako sa tak budete cítiť znova aj vy. Nová perspektíva, z ktorej sa dívate na rozrastajúcu sa biologickú katastrofu, druhému dielu vynikajúco zapasovala.
Čo tvorcom taktiež vyšlo, bola typológia postáv. Už to nebola po zuby ozbrojená jednotka plná vycvičených vojakov pripravených na akékoľvek nebezpečenstvo, ktorá bola vyslaná na bojové pole, teraz to boli dva násilím nedotknuté a na o život idúcim situáciám nezvyknuté postavy, policajt-zelenáč nastupujúci prvý deň do služby a krehké dievča hľadajúce svojho brata, ktoré sa do prostredia plného zombie dostali tak ako keby náhodou.
Aj to rozhodne hralo rolu v tom, že sa hráči dokázali stotožniť s hlavnými postavami lepšie ako v prvej časti. Boli to v podstate dvaja nevinní a nepripravení, ktorí v sebe museli nájsť dotatok sily na to, aby nie lenže dokázali čeliť týmto hororovým situáciám a dokonca ich aj preziť, a to v hráčoch vyvolávalo pocity, ako keby v tom svete boli oni sami. Ako keby sa v ňom tiež ocitli len akousi nešťastnou zhodou náhod.
Neskúsená Claire sa ocitá v situácii, akú si nepredstavovala ani v najhoršom sne
Príbehovo je preto Resident Evil 2 veľmi intímnym zážitkom a tentokrát omnoho viac ľudským. Práve tento prvok najviac odlišuje chápanie prvého a druhého dielu. Podstata hororu ako takého nie je v prom rade šokovať absolútnou brutalitou a infarktovými ľakačkami. Jeho podstata je totiž omnoho komplikovanejšia. Horor ako žáner má v sebe vášnivý podtext a intímne dusno hraničiace až s nepriamou erotikou, nakoľko faktor strachu núti zúčastnených otvoriť svoje vnútra v prenesenom význame až na holú kožu. Pred strachom sa tak imaginárne ocitáte ako nahé bytosti s tými na vašich telách najzraniteľnejšími a najostýchavanejšími miestami úplne odhalenými. A presne s tým pracuje Resident Evil 2.
Takto hutne vybudovanej atmosfére skvelo dopomáhali stiesnené priestory (živými ľuďmi) opustenej policajnej stanice, ktorá v tomto prípade fungovala lepšie ako veľkými miestnosťami oplývajúca vila. Tam, kde ste v Resident Evil pomerne poľahky prebehli navôkol zombie, tu v Resident Evil 2 to bolo kvôli úzkym chodbám vždy veľkým riskom, ktorý ste podstupovali so zatajeným dychom a prižmúrenými očami napoly odvracajúcimi zrak od obrazovky.
Smrťou nasiaknutému miestu dodáva kontrast úchvatný soundtrack s nezabudnuteľnými
klavírnymi linkami
Práve level design spomínanej policajnej stanice patrí k absolútnym vrcholom hry. Vychádza síce zo základov prvého dielu, no predsa len pôsobí s tými desivejšími výjavmi o niečo zaujímavejšie. Na tom má svoj podiel hlavne ten úzkostný pocit z toho, že sa tu stalo niečo skutočne hrôzostrašné. Policajná stanica, do ktorej vstúpite, totižto pôsobí ako memento toho strašného zmetku, násilia a snahy ľudských bytostí o prežitie, ktoré sa tu odohralo predtým, než ste vôbec na svojom aute vstúpili do Racoon City.
Zabarikádované okná a dvere dávajú najavo, že v tom čase tam ľudia mali dostatok času na prípravu, no pracovné stoly s práve otvorenými (a neupratanými) dokumentami, ako keby ich niekto čítal, no náhle z nejakého dôvodu musel prestať čítať, zase to, že museli konať rýchlo a okamžite. Rozhádzané veci v skladoch zase naznačovali veľký zhon a stres, ktorý policajti pravdepodobne zažívali, keď sa snažili nájsť rôzne užitočné veci. V Resident Evil 2 samo prostredie hovorí čriepky príbehových nitiek bez nutnosti, aby vám ich hra sama povedala polopate.
Policajná stanica pôsobí ako echo náhleho a nečakaného boja o holý život
Celkový dizajn hry založený na nachádzaní správnych kľúčov a používaní ich na otváranie dovtedy zamknutých dverí aj dnes pôsobí sviežo a uspokojujúco, no aby som bol úprimný, ten spôsob, s akým sa k nim dostávate, teda k tým spomínaným kľúčom a tým pádom aj novým lokalitám, pôsobí možno už troška naivnejšie než predtým. Stále ale ide o fantastický príklad dizajnu hrateľnosti a to je vzhľadom na vek hry, t.j. 20 rokov, úžasným uznaním a potvrdením nespochybniteľných kvalít Resident Evil 2.
A to aj napriek tomu, že sa hra v závere stáva omnoho lineárnejšou. Policajná stanica nie je jedinou lokalitou, hoci je majoritnou. V hre sa taktiež neskôr ocitnete aj v tajnom laboratóriu pod Racoon City a v priestoroch neblahej spoločnosti Umbrella Corp. Tie ale nikdy nedosiahnú na premyslenosť a rozsiahlosť predchádzajúcej časti hry, nakoľko pôsobia skôr už len ako prostriedok na vyvrcholenie príbehu než na budovanie stále vrstevnatejšej hrateľnosti. To sa dnes už ale nedá brať za kritiku, ale jednoducho už len za 20 rokov trvajúci fakt.
Pojatie survival hororu v prvom Resident Evil zdarne spestrovali prítomné hádanky a v Resident Evil 2 tomu nebolo inak. No s tými mali svojho času hlavne recenzenti dosť problém, pretože pôsobili trocha nemiestne. Nevsvetľujte si to zle. Hlavolamy sú fajn a hrateľnosť Resident Evil 2 naozaj výborne obohacujú, no ich dizajn a zasadenie tu dávajú jednoducho poznať, že akokoľvek sa hra snaží pôsobiť prostredím realisticky, stále ide jednoducho o prostú videohru s typickými pravidlami a zákonitosťami vychádzajúcich z videohier.
Puzzle tak typické pre Resident Evil. Nerealistické, ale určite osviežujúce
Predsa len posúvať na realisticky sa tváriacej policajnej stanici sochy na určené miesta, len aby vám iná socha pustila zo svojho zovretia červený diamant, nie je presne to, čo by ste na typickej americkej policajnej stanici jednoducho čakali. A vlastne ani na žiadnej inej vo svete. To isté by sa dalo povedať o zapálení krbu, aby vám zhorený obraz vyjavil svoje tajomstvá. Omnoho lepšie tu pasujú tie, ktoré logicky vychádzajú zo samotných reálií stanice ako napríklad umiestňovanie veľkých posuvných políc s dokumentami, ktoré aj v skutočnom svete skutočne niekedy pôsobia mätúco alebo ešte lepšie obnovenie elektrického prúdu správnym nastavením hodnoty prúdu.
Resident Evil 2 bol hutným survival hororom a nervydrásajúcou hrou aj napriek tomu, že sa v nej oproti predchodcovi viac strieľalo a teda bola to o niečo akčnejšia hra. To bolo ale spôsobené len tým, že v hre je jednoducho viac zombie ako redtým. Z logického hľadiska išlo o úplne prirodzenú vec, nakoľko hra sa už neodohrávala v odľahlej vile ale priamo v stotisícovom Racoon City a rozbresk zombie nákazy bol v tom čase už v plnom prúde. Faktor nedostatku nábojov a potrebného manažmentu inventára bol v Resident Evil 2 stále veľmi jasne citeľný.
Chodby budovy v hlavnej časti hry dodnes vyvolávajú u klaustrofobikov záchvaty paniky
Hrateľnosť celkovo kráčala ruka v ruke s prvým dielom. Bola to svojim spôsobom v úvodzovkách len akási nadstavba pôvodne zavedených herných mechaník s novým príbehom a postavami. Pre kľud všetkých verných fanúšikov ale ešte raz pre istotu zopakujem, že v úvodzovkách, nakoľko práve to vypilovanie základov povýšilo pôvodný zážitok na úplne inú úroveň. Aj napriek similaritám boli v Resident Evil 2 predsa len prítomné viaceré novinky.
Hlavnou novinkou v Resident Evil 2 boli dve hrateľné postavy, ktoré mali v určitých bodoch rozličné príbehové scény, umiestnené predmety, puzzle a niekedy aj úplne odlišné príbehové segmenty. V prvej Resident Evil hre bolo tiež možné hrať za dve postavy, no to bolo limitované len na ich špeciálne vlasnosti, ktorými oplývali. Príbehovo i scénicky bolo hranie za Jill a Chrisa úplne totožné. V prípade dvojky sú Leon a Jill na začiatku oddelení nehodou a to umožní hráčom prežiť určité situácie z iného uhlu. Tomuto skvelému nápadu ale trocha podkopával nohy fakt, že sa mnoho scén a prostredí bolo totožných, či ste už hrali za jednu postavu alebo druhú.
Tento systém nazvaný „Zapping System“ bol ale rozvinutý ešte ďalej. Aj keď ste k dispozícii mali dve hrateľné postavy, celkovo ste mohli prejsť až štyroma rôznymi scenármi. Na začiatku totiž máte možnosť hrať scenár A a po jeho skončení ste mohli hrať scenár B s druhou postavou. Pretože na začiatku si môžete vybrať Claire alebo Leona, dohromady to vychádza až na štyri rôzne spôsoby ako prejsť hrou a teda štyri rôzne konce, ku ktorým ste sa mohli takýmto spôsobom dostať.
Litre krvi a odtrhnuté hnáty znamenali pre hru v Európe vekové obmedzenie 15+
Okrem spomínaných scenárov sa hráčom po dokončení hry odomky dve minihry, The 4th Survivor a The Tofu Survivor. Náplň oboch je v podstate totožná. Hráči majú za úlohu dostať sa z miesta A na miesto B za určitý časový limit a obmedzeným množstvom nábojov a liečiv. Zatiaľ čo ste v prvej menovanej hrali za HUNKa, agenta špeciálnej jednotky bezpečnostných služieb spoločnosti Umbrella , v druhej ste ovládali… no… tofu. Áno, to jedlo. A áno, nepýtajte sa ma prečo.
To sa ale týkalo len prvej verzie, ktorá bola vydaná na PlayStation. Druhá verzia s pridaným názvom Dual Shock Ver. pridala ešte tretiu minihru s názvom Extreme Battle. K tomu pribudlo pohodlnejšie ovládanie pomocou páčok, efekty vibrácií a nová náročnosť Rookie.
Hra sa nakoniec časom dostala aj na PC, Nintendo 64, Sega Dreamcast a Nintendo GameCube a takmer všade prišla s niečim novým. V prípade PC verzie to bola galéria artworkov dostupná z hlavného menu a možnosť vyššieho rozlíšenia, Sega Dreamcast zase využívala svoju perifériu VMU na zobrazenie zdravotného stavu postáv a Nintendo 64 priniesol nové kostýmy, plejádu rôznych nastavení (vrátane farby krvi a podbone) a napríklad aj hŕbu nových dokumentov, ktoré v hre ešte viac prehĺbovali príbehové pozadie.
Do tmavočerveného odetá osoba za Leonom zohrá v celej sérii Resident Evil kľúčovú rolu
Vývoj Resident Evil 2 začal pár týždňov po vydaní Resident Evil. Pôvodný režisér Šindži Mikami sa posunul na pozíciu prezidenta a na svoj pôvodný post posadil Hidekiho Kamajia, ktorý spolu so svojim tímom ale najprv Mikamiho sklamal. Resident Evil 2 ako ho poznáme dnes vyzeral pôvodne úplne inak. Jadro námetu bolo totožné, no detaily príbehu, postavy a lokality boli v mnohom iné. Rovnako tak bol iný aj štýl.
Zatiaľ čo sa Resident Evil 2 nesie v pochmúrnom, takmer zatuchnutom starosvetskom štýle, pôvodná verzia druhého dielu sa odohrávala v modernejších priestoroch súčasne pôsobiacej policajnej stanice. Z dnešného pohľadu by sa pôvodná verzia, ktorá je mimochodom nazvaná ResidentEvil 1.5, dala z hľadiska atmosféry prostredia prirovnať k prvému Dino Crisis. Mikami bol s ich prácou, ktorej predchádzala častá ostrá výmena názorov medzi ním a režisérom, natoľko sklamaný, že hru, ktorá bola dokončená približne na 70% jednoducho zrušil a nariadil ju kompletne prepracovať.
A to dalo vzniknúť legende, akú poznáme dnes. Resident Evil 2 je vysoká škola level designu, základný kameň moderného survival hororu a dizertačná práca na tému „Práca s atmosférou v zombie infikovanom svete“. Hra po stránke hrateľnosti jednoducho nemá chybu. Všetko je tu premyslené do najmenších detailov a vyleštené do tej najvyššej možnej kvality. Capcom príliš neexperimentoval a jednoducho vzal herný koncept z jedničky a ešte ho vylepšil do najvyššej možnej miery. Resident Evil 2 je dnes legendárnym kultovým počinom a jedným z najdôležitejších survival hororov všetkých čias.
Gamesite dodatočne hodnotí
5/5
Informácie o hre
Resident Evil 2 1998
Resident Evil 2 je legendárny zástupca žánru survival horor a jedným z najlepších príkladov prenesenia nervy drásajúcej atmosféry a zombie apokalypsy na herné konzoly. Zachytáva osudy policajta Leona a dievčaťa Claire, ktorí sa ocitli v infikovanom meste Racoon City tvárou v tvár desivej smrti.
- Platforma: PlayStation, PC, Nintendo 64, Sega Dreamcast, Nintendo GameCube
- Žáner: survival horor
- Výrobca: Capcom
- Distribútor: Capcom