Zatiaľ čo množstvo ľudí sa na koniec leta neteší, hráči, ktorí zároveň holdujú športu, rok čo rok zvedavo čakajú na nové diely svojich obľúbených sérií NHL, FIFA či NBA 2K. Práve basketbalovému simulátoru, ktorý momentálne mnohí považujú za najlepšiu športovú hru vôbec, sme sa pozreli na zúbky. NBA 2K18 bolo hráčmi prijaté mimoriadne sporne – dokázali sa teda vývojári rehabilitovať?
Najnovší diel série opäť ide cestou menších vylepšení. Najpríjemnejšou zmenou je určite omnoho prehľadnejšie menu, ktoré sa tak trochu inšpirovalo u konkurenčnej série NBA Live. Na kráse nestratila ani celková prezentácia hry. Či už je to predzápasová diskusia trojice Kenny Smith, Ernie Johnson Jr. a Shaquille O’Neil, privítanie hráčov v samotnej aréne, množstvo sprievodného programu alebo stále kvalitný komentár aktualizovaný o novinky z poslednej sezóny, ide jednoducho o špičku.
Najdôležitejšia je však v konečnom dôsledku hrateľnosť a aj v nej sme sa dočkali vylepšení. Aj ako pravidelný hráč série, ktorého prvé kroky v nej sa datujú desať rokov dozadu, som v prvých zápasoch celkom tápal a cítil som sa ako sparing partner na tréningu Harlem Globetrotters. Na adaptovanie som potreboval trochu viac času než to bolo v minulých dieloch.
Umelá inteligencia je totiž tento rok omnoho lepšia pri bránení a aj samotný zápas je taktickejší. Ako tvrdia vývojári, chceli tak posunúť dôraz na to, aby sa hráči naučili ovládať loptu a maximalizovať schopnosti jednotlivých hráčov NBA. Musím uznať, že sa im to podarilo. Ťažko nájdete lepší pocit ako ten, keď po hodinách postupného zlepšovania sa konečne premeníte tzv. stepback trojku, ktorou Steph Curry a jeho Golden State Warriors vrážajú dýku do sŕdc súperov snažiacich sa o návrat do zápasu.
Je však pravdou, že komplexnosť ovládania a samotnej hry je občas dvojsečnou zbraňou. Ak vám nejaký špecifický pohyb vyjde, môžete sa kochať krásnou plynulou animáciou. Často sa ale stane, že nevydarený pokus o nejakú fintu skončí nabúraním do súperovho obrancu, za čím nasleduje odskočenie dozadu a ak práve prekračujete polovicu ihriska, tak aj strata lopty, pretože animácia vymrští vášho hráča vymrští späť na svoju polovicu.
To sa v ozajstnom basketbale nestáva do takej miery ako v NBA 2K19. Predimenzované boli v prvých dňoch aj zisky lopty, pretože v niektorých prípadoch stačilo stláčať tlačidlo a vy ste mali veľkú šancu, že tú loptu jednoducho vypichnete a utekáte do rýchleho protiútoku.
NBA 2K19 ponúka niekoľko módov. Okrem klasického zápasu je to možnosť zahrať si sezónu, vtrhnúť rovno do play-off, manažovať klub v komplexnom móde MyGM či vyskúšať akúsi variáciu street basketbalu v móde Blacktop. Najzaujímavejším módom je ale, ako to býva každý rok, MyLeague. Táto variácia na MyGM je v podstate sandboxom, v ktorom si môžete nastaviť pravidlá a náročnosť podľa vášho gusta.
Menších zmien sa dočkal aj mód MyCareer, v ktorom si vytvoríte vlastného hráča (v mojom prípade to bol Pavel Hirka zo Slovinska, pretože Slovensko vo výbere krajín, ako obvykle, chýba – zdravím 2K) a následne s ním zažijete vrcholy a pády basketbalovej hviezdy. Celý mód je popretkávaný RPG prvkami a rôznymi bočnými aktivitami, ako rozhovormi či činnosťami s inými hviezdami NBA.
Minulý rok schytali vývojári poriadnu dávku kritiky za otrasný príbeh, ktorý bol plný otravných postáv a klišéovitých momentov. Tento rok je to o čosi striedmejšie a uveriteľnejšie, hoci zopár nezmyslov sa príbehu nevyhlo. Hra navyše ponúka možnosť začať kariéru v Číne, čo je veľmi príjemné oživenie.
Tu však zároveň vyniká najväčšia slabina NBA 2K19, ktorou sú opäť mikrotransakcie. Bez nich je totiž zážitok o väčšom grindovaní a o menšej zábave. Aj napriek tomu, že za kozmetické úpravy ako účesy sa už neplatí a vývojári taktiež zvýšili počet tzv. VC, ktoré dostanete za zápas, stále to nie je ideálne. Virtuálna mena totiž funguje naprieč všetkými najpopulárnejšími módmi.
Ak nechcete investovať do hry, ktorú ste si už kúpili, ešte aj ďalšie peniaze, prípadne obrovské množstvo času, budete si musieť vybrať, či podporíte svojho hráča alebo si zakúpite kartičky s hráčmi. V kariére napríklad začínate na hodnotení 60, čo znamená, že začiatok je skôr o frustrácii. Rozumiem, že ani v reálnom svete to nefunguje tak, že do ligy vstupuje každý rok 20 LeBronov, ale to nechcem ani ja. Chce to len nájsť zlatý stred.
Na vylepšenie hráča na hodnotenie 85 potrebujete približne 200-tisíc VC a ak za jeden zápas dostanete približne tisíc týchto bodov, poriadne sa zapotíte. V online zápasoch je totiž hodnotenie 85 minimom, aby bol človek konkurencieschopný. Titul jednoducho svojím systémom nabáda hráčov, aby investovali ďalšie a ďalšie peniaze.
