Quo vadis herná žurnalistika?
Nie je to iba tak dávno, čo som od jedného známeho dostal otázku, koľko zarábajú videoherní redaktori peňazí. Pri jeho otázke som sa na chvíľku pousmial a vysvetlil mu, že na Slovensku a najmä u nás v Gamesite, to robíme všetci zadarmo. Nesedíme v redakcii za počítačom, nepíšeme články od rána do večera a samozrejme, nečakáme za to nič. Teda, čakáme pozitívne reakcie, konštruktívnu kritiku, ktorá nás vie niekam ďalej posunúť a dá nám chuť písať ďalej. Takmer všetci z redakcie máme normálnu prácu, kde trávime plný pracovný čas a venujeme sa jej na 100 %. Všetky články, recenzie, novinky potom píšeme vo voľnom čase. Píšeme to keď prídeme z práce večer uťahaní domov, píšeme ich ráno či cez víkend, a niektorí z nás dokonca aj na dovolenkách. Preto sa niekedy stane, že sa v článku, novinke, či recenzii vyskytne chyba – veď, sme len ľudia, hráči – rovnakí ako vy.
Nie sú už 90. roky, kedy vychádzali papierové časopisy ako Riki, Gamestar, Hráč, Bit a podobne. Časopisy, ktoré ľudia pravidelne kupovali, redaktorom písali do redakcie listy a spoznávali ich na uliciach. Tie časy sú už dávno preč a na Slovensku sa z videohernej žurnalistiky stalo niečo, čo robia iba nadšenci. Najviac mi je však smutno z toho, že niektoré časopisy, ktoré kedysi vychádzali v tlačenej forme, mali pomerne nízku úroveň a aj tak ich ľudia čítali. A čítali ich možno rovnako, ako dnešné videoherné weby.
Prečítajte si tiež
Možnosť voľby, alebo hádka o nutných mikrotransakciách
O to viac ma však pár dni dozadu zaskočil článok na jednom nemenovanom zahraničnom webe. Pomerne dlhý autorský článok venovaný „PENISOM V HRE ASSASSIN’S CREED: ODYSSEY”. Áno, skutočne. Článok s dĺžkou približne štyroch normostrán, ktorý pojednával o mužských prirodzeniach vo videohernej novinke Assassin’s Creed. Článok mohol byť o hocičom zaujímavom, napríklad o pamiatkách v hre, zbraniach, či NPC postavách. No to by asi tak neohúrilo široké publikum a nespôsobilo by to veľkú vlnu reakcií. Čo je však viac smutnejšie je to, že niečo takéto spravil web, ktorý má vo svete skvelé meno. Web, ktorý citujú takmer všetci, web čo sledujem pravidelne aj ja. Ich články sú v drvivej väčšine prípadov na veľmi vysokej úrovni. Neviem, či to v ich redakcii mysleli vážne, alebo chceli iba lacné kliknutia na web. A ani si netrúfam hádať.
Osobne som veľkým fanúšikom tzv. „click bait” nadpisov, pokiaľ sú v akejsi rozumnej forme. Pokojne aj trošku pritiahnuté za vlasy. Rovnako aj chápem, že internet sa mení a aj publikum sa zväčšuje, mladne, hlúpne, či naopak múdrie. No stále nechápem, prečo takýmto prízemným článkom chceli zabaviť svoje publikum. Nechcem nikoho uraziť, ohovárať, alebo niekomu ukrivdiť, no myslím si, že videoherná žurnalistika by mala byť braná so všetkou vážnosťou. Istotne, treba si sem-tam pošpásovať a spraviť zábavný článok, pozrieť sa bulváru na zúbok, či natočiť zaujímavé video. Ale treba sa pritom držať na uzde. Pokiaľ budú však videoherní redaktori písať články o hlúpych a nepodstatných veciach, dovtedy bude braný tento druh žurnalistky rovnakou váhou.
Čo si myslíte o takýchto článkoch vy? Pobúrili vás, či naopak ste sa pri nich zabavili? Dajte nám vedieť do komentárov!
Tento text je subjektívnym názorom autora a nereprezentuje názor celej redakcie alebo webu Gamesite.sk.
