Vytiahli sme naše najtemnejšie tajomstvá, ktoré sme zatiaľ nikdy nikomu nepovedali a rozhodli sme sa s vami o ne podeliť. Snáď nás budete mať aj naďalej radi.
Každý z nás hráčov nosí v sebe nikdy nepovedané tajomstvá. Veci, ktoré nechce vysloviť pred svojimi kamarátmi, guildov, hernou komunitou… Jednoducho niečo, za čo sa hanbí, alebo čo sa bojí priznať. My sme sa v redakcií rozhodli vyjsť s pravdou na svetlo a odhaliť nám niečo z našich tajomstiev. Budeme veľmi radi, keď nám niečo poodhalíte o sebe aj vy.
„Len málo hier ma dokáže tak efektívne nudiť, ako GTAčka“ – Dominik Farkaš (šéfredaktor)
Som typom človeka, ktorý má veľmi vyhranený štýl hier, ktoré mu sedia. A áno, viem sa odosobniť pri písaní recenzie. Pretože objektívne kvality sú niečo úplne iné, ako subjektívny pohľad. Pretože ani na sekundu nemôžem poprieť, že GTA séria objektívne kvality má. Zmysel pre detail, neskutočnú prepracovanosť a mnoho ďalších vlastností, ktoré ju radia na piedestál. Ale….nudia ma. Strašne. Štvorka bola vyslovene otrasná a nudná. Päťka je síce lepšia, ale žiadne terno to nie je. A San Andreas? Ten je snáď najhorší. Neskutočne nudná hra. Ale žiaľ tak to chodí. Môžete mať hru, ktorá ma priemer na Metacritic 90+ a vy nerozumiete prečo. Pretože ja nerozumiem, čo je na GTA sérii také zábavné. Osobne, čo sa Rockstar hier týka, som mal oveľa radšej L.A Noire a Maxa Payna 3.
„Snívalo sa mi pár mesiacov o Faith z Mirror’s Edge“ – Daniel Paulíni (Redaktor – HW recenzie)
Pri hraní, alebo s hrami sa mi spája množstvo spomienok a keď sa tak nad tým zamyslím, je príjemné, že drvivá väčšina sa nesie v pozitívnom duchu. O tých zlých sa toho veľa prezrádzať asi ani neoplatí a tiež sú tu potom také (dúfam, že nie iba u mňa), ktoré sa na verejnosti rozoberať určite nepatrí. Čo ale veľmi rád prezradím a priznám, je fakt že v roku 2009 mi silno pomotala hlavu jedna dlho nedocenená hra menom Mirror’s Edge. Veľmi živo si pamätám kedy a ako som tento titul prešiel, nakoľko to bolo za jednu predĺženú noc pri pomáhaní s organizovaním jedného z prvých festivalov AnimeSHOW, svojho času ešte v dome kultúry v Bratislavskej Dúbravke. Nakoľko som mal na starosti počítače a ich stráženie, počas prvej noci, ešte pred spustením festivalu, som strávil celý čas prilepený na obrazovku a skákal kade tade po dystopickom meste. Nielenže si ma Mirror’s Edge získalo svojím zaujímavým prístupom ku akčnej hre, kde je hlavná hrdinka nabádaná skôr ku úteku a atletickým kúskom, než ku konfliktu, ale aj svojou atmosférou a grafikou. To celé vyústilo do situácie, že sa mi o Faith a celom hernom svete Mirror’s Edge začalo veľmi živo snívať a po zobudení som mával pocity zmätenia, pretože som mal pocit, akoby som vždy precitol v tom nesprávnom svete. Začal som vymýšľať príbehy a ďalšie postavy, ktoré by mi do tohoto sveta pasovali a možno sa mi ešte niekde doma ukrýva aj zošit s rozpísaným pribehom zo sveta Mirror’s Edge. Dovtedy a vlastne ani od vtedy sa mi už s žiadnou hrou nič takéto nestalo (ani pokračovanie tejto série ma nanešťastie nejako nechytilo), ale tých pár mesiacov, čo sa mi snívalo o tom, že žijem v parkourovom meste naozaj stálo za to. Nielen preto, ale asi z veľkej časti aj kvôli tomuto zážitku vlastne aj stále hrávam hry, dúfajúc v absolútne ponorenie sa do herného sveta, naviazanie sa na hrdinov a nenávidenie záporákov.
„Mám slabosť pre ženské postavy v hrách“ – Adrian Líška (Redaktor)
Je mi jedno o akú hru ide, no ak je v nej hlavná hrdinka žena, musím si ju zahrať a toto platí aj pre FPS žáner, ktorý veľmi nemusím. V rámci RPG hier, kde máte na výber ženu alebo muža sa okamžite vrhnem na ženskú postavu a to len z toho dôvodu, že ženská hlavná hrdinka mi príde oveľa viac zaujímavejšia ako mužská hlavná postava. Možno je to aj z toho dôvodu, že ženská postava mi príde viac zraniteľnejšia a viem sa do príbehu hry ponoriť oveľa lepšie ako pri mužskej postave. Samozrejme, že tu existuje aj určitá, nazvime to, herná príťažlivosť k ženským hlavným postavám, čo bude určite jeden z hlavných faktorov, prečo mám slabosť pre ženské postavy. Preto medzi moje obľúbené hry patrí hociktorá Tomb Raider hra, Hellblade: Senua’s Sacrifice, Heavenly Sword, Bayonetta, NieR: Automata, Mass Effect, Horizon Zero Dawn a mnoho ďalších. Ak by som si mal vybrať najpútavejšiu ženskú postavu, určite by som si zvolil 2B z hry NieR: Automata. Teda, ak by ste sa ma spýtali za koho budem hrať v Assassin’s Creed Odyssey alebo Cyberpunk 2077 myslím, že vaša otázka je zodpovedaná.
„Nikdy som nedohrala The Witcher 3: Blood and Wine, aj keď je tretí Zaklínač mojou najobľúbenejšou hrou“ – Martina Juhásová (Redaktorka)
Je to tak, musím sa priznať, že hoci milujem Zaklínača 3, nikdy som ho prakticky nedohrala. Neviem už ani sama prečo, avšak posledný datadisk zostal nedokončený. Nerada o tom píšem, najmä po tom, ako som si označila Witcher 3 za najlepšiu hru ever v našom redakčnom výbere. Avšak, keď už niečo odhaliť z tajomstiev, tak poriadne. Istým spôsobom za to môže aj súhra nešťastných náhod ako chybný disk, reinštalácia systému, stratené save-y a pokazená grafická karta, každopádne Geraltov príbeh stále ostáva pre mňa otvorený a pripravený na odhalenie. Obdivujem sama seba, že som sa za ten celý čas dokázala tak majstrovsky vyhýbať všetkým prípadným spoilerom, takže ukončenie tejto epickej hry mám ešte len pred sebou. Snáď sa mi to už podarí túto zimu, keďže som sa opäť pustila do kompletného prejdenia celej hry so všetkými datadiskami. Len dúfam, že to nestroskotá tak isto, ako predchádzajúce pokusy.
„FarCry 5 ma inšpiroval k zmene účesu“ – Laco Orosz (Redaktor)
Už po vzhliadnutí trailerov a krátkeho filmu Far Cry 5 som sa rozhodol čo robiť s dlhými vlasmi a začal som nosiť samurajský copík alá hlavný padouch otec Joseph Seed.
Prvé z našich tajomstiev sú už odhalené, napísané a už sa nedajú vziať späť. Určite sa môžete tešiť (alebo báť) čo z kolegov vypadne počas pokračovania „denníčka“ Gamesite.