Hry zo série Just Cause sú tu s nami už 12 rokov. Každý, kto ich hral, vie, o čo ide. Priemerný príbeh, ktorý je zatienený veľkým otvoreným svetom, ktorý tu je pre vás s jedným účelom – zničiť všetko, čo sa vám len zachce. Inak to nie je ani v Just Cause 4, kde budú hráči Rica Rodrigueza sprevádzať potulkami po meste Solís v Južnej Amerike.
Rico tam prišiel potom, čo zistil, že jeho zosnulý otec pracoval s diktátorskou armádou Black Hand, ktorú môžete poznať z minulého dielu. A kde je lepšie miesto hľadať odpovede na jeho otázky ako priamo v domove týchto žoldnierov? Na ich čele stojí Gabriela Morales, ktorá si myslí, že je s Ricom veľmi podobná a tým pádom vie, že pre Solís ste potenciálnou hrozbu. Navyše zistíte, že vaši nepriatelia majú v rukáve ešte jedno eso – stroj na počasie. Spojíte sa tak s miestnými rebelmi, ktorí vám pomôžu bojovať proti režimu nastolenom organizáciou Black Hand. Rebelov potom navigujete na miesta, ktoré majú zabrať, až postupne obsadíte celú mapu. Hra vás do ničoho nenúti, no zabratie ďalšieho územia otvorí nové zbrane a vozidlá. To by bolo asi všetko z príbehu, na ktorý je tentokrát kladený väčší dôraz, no aj tak je v úzadí a nikto vás ho ani nenúti hrať. Séria Just Cause je predsa len o voľnosti a sandboxovom modeli.
Možností vo voľnom svete tu je o čosi viac ako v poslednej časti, no veľmi sa nelíšia. Niektorým ľuďom sa dokonca môže zdať, že hrajú Just Cause 3 s novou mapou. Keď už spomínam mapu, musím autorov veľmi pochváliť. Nachádza sa tu asi každý bióm, ktorý si viete predstaviť od púšte až po zasnežené kopce. A jej veľkosť (1024km²) vôbec nevplýva na jej obsah. Nezdá sa mi, že by bolo miestami vzduchoprázdno. Oproti minulým dielom je všade väčšie množstvo áut, ľudí a flóry. Na transport vám autori nechali voľnú ruku. Stíhačky, autá, lietadlá, lode, tanky, skrátka všetko, čo by ste chceli a na čo si len pomyslíte.
Najvyužívanejší bude aj tak asi váš hák/padák/wingsuit. Pritiahnutie sa k niečomu vzdialenému a následné vybratie padáku či wingsuitu je stále jednou z najrýchlejších foriem dopravy. Hák navyše dostal aj pár vylepšení. Okrem priťahovania dvoch objektov k sebe na ne teraz môžete aj pridávať balóny alebo trysky. Nemáte tak problém všetko poslať do vzduchu, v oboch zmysloch, samozrejme.
Ako sa dalo čakať, deštrukcia je tu na vysokej úrovni. Rozbíjať môžete už aj menšie kamene a to nehovorím o veciach, ktoré sú červenej farby (nielen barely). Michael Bay by bol opäť hrdý. Väčšina zbraní má aj druhotnú možnosť streľby, ktorá nahradí absenciu granátov v hre, keďže častejšie spôsobí väčšiu explóziu ako by ste čakali. Ale to je predsa cieľ, nie? Hra vás za to teraz navyše aj odmení. Funguje v nej tzv. level deštrukcie, ktorý stúpa zakaždým, keď rozbijete nejaké nepriateľské vybavenie, hoci je trochu nedotiahnutý, pretože ak zničíte niečo na už vami obsadených základniach (čiže ničíte v podstate vlastné vybavenie), tak sa to taktiež ráta. To sa mi ale páči, keďže hra vás nenúti ísť za vašu líniu. Za zvyšovanie levelu deštrukcie dostávate k dispozícii viac rebelov, s ktorými môžete ísť do útoku na ďalšie provincie. Tu by som tiež trochu vytkol, že Black Hand neutočí späť na vami zabraté umenie.
V hre sa nachádza kopec easter eggov ako napríklad zbraň, ktorá mení ľudí na kravy, a podobné veci, ktoré spríjemnenia hranie. Veľký dôraz sa kládol na extrémne počasie. V Just Cause 4 sú tri špeciálne typy počasia – búrka, púštna búrka a tornádo. Prvé dva spomínané extrémy nejako výrazne gameplay neovplyvnia, ale prinášajú pekný estetický zážitok. Tornádo so sebou zoberie všetko, čo môže, no je tu sklamanie v tom, že s týmito typmi počasia sa veľakrát nestretnete. To, že nemôžete na zavolanie vyvolať jeden z týchto živlov, považujem za premrhanú šancu.
