Viac sivej hmoty a lepšie prepojenie nervových buniek. Aj to sú podľa čerstvo publikovanej štúdie výhody hrania videohier.
Hoci Svetová zdravotnícka organizácia považuje „nadmerné hranie videohier“ za mentálnu poruchu, mastenie klávesníc napokon nemusí byť takým strašiakom, akým ho ženevská medzivládna organizácia vykresľuje.
Koniec koncov, čo vlastne znamená nadmerné hranie? Jednoznačná definícia neexistuje. Dokonca sa objavujú aj hlasy, ktoré túto dookola sa opakujúcu „diagnózu“ nielenže spochybňujú, ale rovno vyvracajú.
Tím výskumníkov z Čínskej univerzity elektronických vied a technológií v spolupráci s vedcami z Macquarie University v Sydney vo svojej štúdii publikovanej magazínom Nature konštatuje, že hráči videohier sú v priemere inteligentnejší a majú rýchlejšie myšlienkové pochody než ľudia, ktorí hrám venujú minimum času.
Viac IQ
Pomocou špeciálneho skenovania nasnímali vedci mozgovú aktivitu 27 „profesionálnych“ hráčov League of Legends a DOTA2. Každý zo skúmaných hráčov mal za sebou víťazstvo na regionálnych či národných majstrovstvách jednej zo spomenutých hier, preto boli pre potreby výskumu označení za „expertov“. Ich snímky boli vzápätí porovnané s mozgovými fotografiami rovnakého počtu jednotlivcov, ktorí hry hrajú len zriedka alebo vôbec.
Vedci sa zamerali na špecifickú časť mozgu, tzv. insulárny kortex. Ten je zodpovedný za správne fungovanie pestrej škály procesov spätých s rečou a jazykom, chuťou, čuchom, empatiou a inými emóciami. Zároveň sa spája so schopnosťou sústrediť sa na konkrétnu úlohu a pomáha ovládať jemnú motoriku tela, informuje portál Science Alert.
Závery experimentu boli jednoznačné – osobitné časti insulárneho kortexu boli u profesionálnych hráčov lepšie prepojené a zároveň obsahovali viac sivej hmoty. Keďže tá vo veľkej miere kontroluje všetky dôležité funkcie mozgu, pravidelné hranie videohier môže podľa tohto pokusu viesť k podpore rozvoja inteligencie hráčov. Už dávnejšie pritom vedci z americkej University of Rochester zistili, že hranie akčných videohier typu Counter Strike alebo Call of Duty výrazne zvyšuje schopnosť a rýchlosť mozgu priučiť sa novým veciam.
Všetko s mierou
To, samozrejme, neznamená, že by sme mali okamžite a vo veľkom sadať k počítaču či ku konzolám. Svoje mozgy si môžeme zlepšovať aj inými opakovanými cvičeniami, ktoré sú určené na rozvoj špecifických zručností. Sem sa zaraďujú rozličné športové aktivity či rôzne druhy umenia, ako napríklad výtvarníctvo.
Prečítajte si tiež
Ľudský mozog si vždy sám pripravuje záložný „plán B“
Keďže výskumu v tejto oblasti je stále nedostatok, zatiaľ môžeme len hádať, za aký čas a do akej miery sa dokáže mozog rozvinúť pod vplyvom videohier. Z vôd herného priemyslu sa navyše neustále vynárajú aj kritici, ktorí sa sťažujú na agresívne správanie u hráčov či neutíchajúce problémy s úzkosťou a depresiou v dôsledku závislosti na hraní, upozorňuje web Game Rant.
Jedno je však isté – hranie hier nemá priamy súvis s „otupovaním“ hráčov a nezožiera mozgové bunky. Práve naopak. V správnom požití môže mať mimoriadne pozitívny účinok na rozvoj inteligencie a zveľaďovanie kognitívnych, teda poznávacích schopností.
