Survival a battle royale hry sú v kurze, takže svojím počinom si chce každý odhryznúť kúsok z koláča. Inak to nie je ani v prípade štúdia Avalanche, ktoré chce s first person survivalovkou Generation Zero tiež uchmatnúť nejaké drobky.
A je nutné povedať, že na prvý pohľad to nevyzeralo vôbec zle. Nápad priniesť hráčom alternatívu studenej vojny v 80. rokoch minulého storočia sa mi celkom pozdával. Horšie to už bolo s jeho podaním, respektíve príbehom. Užívate si svoj bezstarostný život na lodi s partiou kamarátov a zrazu sa jednoducho všetko zmení. Na pevnine došlo k akémusi prevratu a vy sa po návrate nestíhate čudovať, čo sa vlastne stalo.
Príbeh o ničom.
Väčšina obyvateľstva zmizla a vy zrazu čelíte útoku mechanizovaných beštií. Neviete prečo, neviete odkiaľ prišli a vlastne neviete nič. A to je, bohužiaľ, všetko. Hoci postupne narážate na rôzne odkazy na stenách či v novinách, jednoducho vám to nedáva zmysel a v akomsi „príbehu“ sa strácate.
Toto je niečo, na čom autori veľmi nezapracovali. Iste, neočakávam od podobných hier hlbšie príbehové pozadie, ale minimálne objektívnejšie ozrejmenie príbehu by hráča určite potešilo. Problém tohto podania je problémom celej hry. Pretože váš štart bude ako prvý deň v novej práci. Nič neviete, nikoho nepoznáte a len tápete.
V úvode si jednoduchým klikaním vytvoríte svoju postavu (na výber toho nie je veľa) a vstupujete do neznáma. Ihneď spoznávate tie najväčšie problémy hry – otravný inventár, neschopnú interakciu v menu či skutočne pomalý vývoj vašej postavy.
Hoci sa spočiatku zdá, že loot je na každom rohu, neskôr zisťujete, že väčšina predmetov vám ničím neprispieva v ďalšom progrese a z následného prehľadávania sa stáva len rutina.
Neskutočne nudný štart
Po pár desiatkach minút sa konečne presúvam ďalej, okolie mám preskúmané a je čas vyraziť na svoj prvý lov – sám. Čelím útoku akéhosi mechanizovaného stroja, ktorý mi pripomína nepriateľov z PlayStation exkluzivity Horizon: Zero Dawn.
Súboj je jednoduchý, pár správnych rán a je vymaľované. V tomto momente si vravím fajn, toto bola celkom zábava, avšak určite nie sám. V tom momente sa do hry pripája prvý hráč, ktorý nepobral mentalitu adolescenta, takže mi v ďalších úlohách pomáha.
Je nutné podotknúť, že Generation Zero je vlastne kooperatívna hra, do ktorej sa môžete kedykoľvek pripojiť. Smutné je, že limit je štvorica hráčov, pretože si viem predstaviť aj väčšie množstvo. Už len z toho dôvodu, že ak neviete, ako v hre postupovať ďalej, tak len blúdite, keďže vás jednoducho nevedie za ručičky.
Skúsenejší hráč vám pomôže a vývoj vašej postavy je tým pádom rýchlejší. Netvrdím, že hra musí hráča úplne okato viesť správnym smerom, no ak je to postavené skutočne len na náhode, nie je to dobré.
Otvorený, no sterilný
Ďalším problémom je otvorenosť sveta. Áno, čítate správne. V tomto prípade je to na škodu, pretože svet je až zúfalo prázdny. Je pravda, že zasadenie niekde do švédskych lesov mi sadlo, no chcete vidieť viac.
Navyše, celé to má rovnaký scenár. Narazíte na nejakú malú dedinku a viete, že toto je miesto pre loot. Pozbierate všetko možné aj nemožné a idete ďalej. Nasleduje nejaký súboj a celé sa to znova opakuje.
Keď však toto všetko prehryziete a v partii máte spoločnosť, Generation Zero je celkom zábava. Človek musí spolupracovať, kryť sa a byť opatrný. Hra priam láka na stealth postup a vy razom pochopíte, že priamy súboj nie je vždy tou správnou voľbou.
Neskôr sú súboje, samozrejme, ostrejšie a vy budete často umierať. Na každého plecháča platí niečo iné a vy postupne zistíte čo. Dôležite je však nenarobiť veľký hluk, pretože roboty sú naprogramované na to, aby sa okamžite vydali tam, kde je hluk. Smrť však neznamená stratu skúsenosti či vášho vybavenia, iba sa presuniete do bezpečnej lokality.
Pochváliť však musím už spomínané zasadenie deja a vyobrazenie alternatívneho Švédska. Hoci sterilné prostredie až tak nepoteší, ostatné je na tom už o niečo lepšie.
Vizuál poteší
Grafické spracovanie vie pohladiť váš zrak a minimálne prechody dňa a noci majú svoje čaro. Atmosféra vie hráča slušne zaujať a vy sa tešíte na to, na čo ďalším postupom narazíte.
Na PC zostave s procesorom Intel i5-4590, 16GB RAM a grafickou kartou RTX2060 6GB hra bežala na najvyššie detaily pri rozlíšení 1080p úplne bez problémov, takže to nebude žiadne terno. Vizuál trochu podráža audio sprievod, ktorý nie je extra adaptívny a to isté platí aj o zvukových efektoch. Jednoducho priemer.
A to je vlastne všetko. Survival pokus z dielne Avalanche Studios sa veľmi nevydaril. V každom prípade, ak pretrpíte začiatok hry, tak vašou odmenou bude pomerne slušný kooperatívny multiplayer. Neskorší progres vývoja postavy navyše vie potešiť aj ostrieľaných RPG pozitívnych hráčov.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Galéria
