Všetko je v p*deli.
Túto jemnú úvahu môžete brať ako voľné pokračovanie článku, kde som sa rozčuľoval nad tým, ako hry začínajú hráčom riadiť život. A keď ste s ním nemali tú česť, tak nech sa páči, nechávam vám tu link.
Prečítajte si tiež
Keď hry vládnu nám a nie my im
V ňom som písal, že na jednej strane je skvelé, že taká Forza Horizon 4 inovuje pridaním ročných období, no na druhej strane sú tie obdobia viazané na reálny svet. Čiže jeden týždeň je jar, druhý leto, tretí jeseň a štvrtý zima. Takže keď chcete hrať v zasneženej krajine, tak musíte hrať presne vtedy, kedy vám povedia autori, nie keď chcete vy.
Ale vyzerá to tak, že je to iba začiatok a bude to len a len horšie. A ja rozumiem, že môj názor nebudú zdieľať všetci a už teraz čakám v komentároch príspevky typu „tak tie hry nehraj“ alebo „prestaň sa neustále sťažovať.“ Ale vypočujte ma. A môžete ma odsúdiť. Môžete mať iný názor. A viem, že nič nezmením. Ale môžem vám aspoň prezradiť čo je FOMO a prečo to brutálne zmení štýl, akým hráme hry.
Pre tých, ktorý nemali tú česť, FOMO sa používa ako skratka pre slovné spojenie Fear of Missing out. Ide o psychologický efekt, ktorý náš mozog núti kúpiť si niečo, alebo zúčastniť sa niečoho, pretože je to časovo alebo inak obmedzené. Lebo keď nie, tak budeme ľutovať, že sa niečoho nezúčastnili. Čiže strach z ľútosti. Tak ako fungujú výpredaje, tak začínajú fungovať naše hry. Všetko preto, aby nás nahnali k obrazovkám presne vtedy, keď chcú oni.
FOMO mi naháňa strach od momentu, keď Bungie ohlásilo, že odteraz už nebude hru pravidelne rozširovať z hľadiska počtu aktivít, ale že nové aktivity budú sezónne. Čiže počas troch mesiacov si ich budete môcť zahrať a následne „bye-bye.“ Stará aktivita zmizne a už sa k nej nedostanete nikdy. K tomu všetkému si prirátajte fakt, že už teraz v Destiny 2 fungujú aktivity, ktoré sú časovo limitované. Od trápnych „double XP víkendov“ cez fakt, že Xur je v hre iba od piatku do utorku, cez Iron Banner, špeciálny PvP mód, ktorý si môžete zahrať iba jeden týždeň v mesiaci až po rôzne výzvy. To fungovalo už aj predtým. Ale nikdy to nebolo tak, že keď to nestihnete teraz, už si to nebudete môcť zahrať nikdy. Pretože, keď som nestihol Iron Banner teraz, tak o mesiac si ho môžem zahrať.
Ale permanentné odtrhávanie obsahu z hry je veľmi nebezpečným predsedensom, ktorého sa vydavatelia nepochybne chytia. Pretože vedia, že keď dajú hráčom ultimátnu podmienku o časovej obmedzenosti, tak sa do hry nahrnú, pretože sa boja, že to nezažijú.
Ja rozumiem, že technicky nie je možné hru donekonečna nafukovať. Jednak potrebujete hráčov tlačiť do čo najmenšieho počtu módov, aby sa znížili časy matchmakingu a zároveň sa technologicky hry nedajú donekonečna nafukovať. Lenže na to slúžili herné pokračovania. To, čo ste mali ste nechali za sebou v prospech niečoho nového. No teraz vyslovene vytrhnete určité časti hry po troch mesiacoch, aby ste psychologicky vydierali hráčov, že sa hre musia venovať.
A čo je horšie, mám pocit, že to je iba začiatok. Mnoho vydavateľov narazí na zlatú baňu, ako napríklad Ubisoft s Rainbow Six Siege a úplne zavrhne prípravu ďalšieho dielu a radšej seká nový obsah do tejto hry. A to začínajú robiť aj ďalší. A ani tie hry nebudú môcť rásť donekonečna.
Bojím sa, čo bude o chvíľu. Ako príklad dám opäť seba. Som relatívne aktívnym hráčom Destiny 2. Nevynechal som žiadnu expanziu a žiadne rozšírenie. No vždy si dávam chvíľkovú pauzu, aby som sa venoval aj ostatným hrám. Lenže príde obdobie pred vianocami a špeciálnymi hernými podujatiami nás zahrnie hromada hier. Garantujem vám, že Bungie niečo prichystá do Destiny, tvorcovia Gears 5 dajú do hordy mód Jingle Juvies, Star Wars: Battlefront II poskytne double XP víkend, Gearbox niečo vymyslí s Borderlands 3, Rare spraví podujatie v Sea of Thieves a ja zistím, že namiesto trávenia času s rodinou rozmýšľam nad tým, do ktorého podujatia skôr skočiť. A najhoršie na tom je to, že lepšie to už nebude.
Niekedy herný biznis fungoval relatívne jednoducho. Spravili ste hru, možno nejaký datadisk a následne ste sa posunuli ďalej. Dnes je však všetko o retencii, o tom, aby ste sa k hre pravidelne vracali, pretože vám niečo ujde. V mikrotransakčných obchodoch sú špeciálne limitované zľavy, v hre špeciálne limitované podujatia. Všetko podlieha metrikám toho, koľko hráčov sa vrátilo, čo v hre robili a čo môžeme spraviť aby sme doslova donútili, aby sa vrátili späť. Je to boj. Boj, ktorý sa zo začiatku javil skvelo, pretože vždy som chcel, aby hry takto reagovali na reálny svet. No trochu sa to vymklo spod kontroly. Rovnako ako mikrotransakcie. Rovnako ako lootboxy.
Pretože sme ľudia. A aj keď niektorí sa nedajú zlákať takýmito časovo limitovanými ponukami, tak veľké množstvo áno. A herné spoločnosti presne vedia, ako majú postupovať, aby sa nám dostali do hlavy. Aby sme podvedome rozmýšľali, ako sa vyhovoriť, aby som mohol hrať túto hru, pretože ak ju dnes nezapnem, tak prepásnem šancu na tento predmet.
Je to dôvod prečo sa do veľkého množstva hier trieskajú RPG štatistiky či ich tam treba, alebo nie. Pretože radi sa za niečím ženieme. Radi získavame niečo lepšie a lepšie. A najlepšie, keď tieto exkluzívne predmety uzamkneme za 2-týždňové podujatie, aby sa hráči bez váhania vrátili späť. Najhoršie je, že je kopa hier, ktoré by som chcel hrávať na pravidelnej báze. Ale to sa proste nedá. Nie s psychologickým vydieraním, ktoré sa začalo.
Tento text je subjektívnym názorom autora a nereprezentuje názor celej redakcie, alebo webu Gamesite.sk.
