RECENZIA: Patapon 2 Remastered - Jednookí hrdinovia sú späť!

Po viac než 10 rokoch nám v rukách ožíva legenda éry PSP. Patapon 2 sa vracia v HD obraze a aj po tak dlhej dobe prináša jedinečný zážitok, ktorý stojí za vyskúšanie.

Pôvodných Pataponov som hrával ešte na PSP – druhý diel patril k mojim najobľúbenejším titulom na konzole a hra ma lákala každých pár rokov. Predsa len ide o nezvyčajný kúsok. Keď som videl, že sa chystá remaster, potešil som sa a vkladal svoje nádeje do toho, že Sony nové vydanie neodflákne a ja tak budem môcť s radosťou vstúpiť do podivného sveta očných buliev, ktoré po sebe hádžu oštepy v rytme hudby.

Poveďte svoj národ vpred

Patapon 2 na PS4 je remaster, a tak v porovnaní s originálom netreba očakávať veľké zmeny. Hra je takmer totožná s PSP verziou, vo všetkom dobrom i zlom.

V prvom rade sa vylepšenia dočkala grafika. Rozlíšenie na PSP bolo oproti moderným obrazovkám veľmi nízke. Je dobré vidieť, že jednoduchý kreslený vizuál, pre Patapon ikonický, obstál skúšku času a vývojári ho dokázali bezchybne preniesť do vysokých rozlíšení. Trochu zamrzelo, že renderované custcény ostali na pôvodnom rozlíšení, a tak pôsobia popri zvyšku hry rozmazane a staro.

Zobraziť galériu

Vo svojej podstate je Patapon božský simulátor. Hneď v úvode ste postavení do roly boha Pataponov, ktorí vás prosia o to, aby ste ich doviedli do cieľa – na koniec Zeme. Cesta nie je prechádzka ružovou záhradou, čakajú vás súboje s inými kmeňmi, poprípade príšerami, či už ide o prerastené pavúky, dinosaurov, alebo mechanické strašidlá. Príbeh nie je to, čo by Patapon 2 pozdvihlo nad iné tituly, je ale fajn, že ho autori neodflákli a nájdete tu vtipné momenty i zaujímavé zvraty. Mierne nadväzuje na predchádzajúci diel, no v podstate o nič neprichádzate, ak ste ho nehrali.

PATA-PATA-PATA-PON!

Je veľmi pravdepodobné, že vaša pozornosť počas hrania nebude stále sledovať bubliny textu, zameria sa na niečo úplne iné. Patapon je totiž popri všetkom inom rytmická hra. Či už ide o pohyb, alebo útok, vykonávate to prostredníctvom jednoduchých príkazov, ktoré musíte naťukať do rytmu, inak nemajú žiadny efekt. Ak ste dostatočne šikovní, budú malí Pataponi z hudobného ošiaľu nadšení. V opačnom prípade sa vaši bojovníci stanú krmivom pre monštrá.

Základ hrania je jednoduchý. Postupom času sa učíte viacero príkazov, no používate prevažne dva, ktoré získate už v úvode hry. Napriek tomu nie je hra monotónna, za čo môžeme vďačiť ako dizajnu úrovní, tak aj ostatným herným mechanikám.

Zobraziť galériu

V prvom rade sú to Pataponi, ktorých ovládate. Do boja môžete poslať tri skupinky bojovníkov. Na začiatku máte klasických Pataponov s mečom a štítom, poprípade lukom, neskôr získavate obrov, letcov na pegasoch alebo robotických Pataponov. Každý Patapon môže byť ďalej evolvovaný podľa toho, ako vám to vyhovuje. Evolúcie sa zameriavajú na rôzne druhy boja. Niektoré dokážu rýchlejšie omráčiť nepriateľov, iné sú silnejšie v útoku alebo vydržia viac zranení. Na čele družiny stojí hrdina, ktorý sa dokáže vžiť do akejkoľvek roly, a tak je na vás, aby ste si zvolili podobu svojej armády.

Hrou postupujete pomocou mapy, na ktorej sa odomykajú úrovne. Do niektorých zavítate iba raz, aby ste sa posunuli v príbehu, iné slúžia na zber surovín, materiálov a výbavy do boja. Či už ide o lov príšer, alebo o veľkolepé súboje s bossmi, jeden typ Pataponov neuspeje na každom bojisku, a preto sa budete musieť prispôsobiť situácii. Predsa len poslať Pataponov, ktorí vyzerajú ako strom (a rovnako tak dobre aj horia) do bojiska plného nepriateľov vyzbrojených ohnivými šípmi nie je dobrý nápad. Navyše v hre bojujete aj s počasím a ak vám nepraje vietor, šípy ďaleko nedoletia. Poprípade ak prší, len ťažko dokážete zapáliť nepriateľské pevnosti.

Ak vás omrzí lovenie potvor, v ponuke je aj zopár minihier slúžiacich na alternatívny spôsob zbierania surovín. Aj tieto minihry však preveria vaše schopnosti ťukať gombíky do rytmu.

Napriek tomu, že desiatky hodín hrania počujete od Pataponov tie isté pokriky a tomu, že je viackrát nutné farmiť rovnaké úrovne, hra nenudí. Vizuál a dynamická hudba plná energie spolu záhadne fungujú a miestami pôsobia až hypnoticky. Svojou jednoduchosťou hrania dokáže Patapon udržať pozornosť a zabaviť aj dlho po tom, čo hru prvýkrát zapnete. Systém vylepšovania jednotiek môže na prvý pohľad vystrašiť, po chvíli ale zistíte, že jeho zvládnutie nevyžaduje veľa námahy rovnako ako aj zvyšok hry.

V tejto jednoduchosti je krása Patapon hier. V dnešnej dobe, kedy vidíme, že sa rušia herné projekty a zatvárajú štúdia len preto, že ľudia s peniazmi nemajú jasnú víziu o tom, čo chcú, pôsobí jednoduchosť Patapon 2 až zázračne. Hra nie je plná zbytočných mechaník, ktoré by sa navzájom ubíjali. Máte pár možností toho, čo sa dá robiť, viete si vylepšiť svoje jednotky tak, aby ste sa 50 hodín nepozerali na to isté a to je všetko, čo Patapon 2 potrebuje pre pobavenie. Nápad, ktorý autori dotiahli takmer do dokonalosti a neobaľovali zbytočnou vatou.

Stará klasika by si zaslúžila modernejšie prevedenie

Fungovalo by to bezchybne, rovnako ako pred 12 rokmi, ak by sa tu neprejavili nedostatky remasteru. Prvým je absencia multiplayeru, ktorý bol v pôvodnej hre. Herný režim tu ostal, no nebojujú v ňom s vami hráči, ale NPC. Je smutné, že vývojári neponúkli možnosť lokálneho alebo online co-op režimu, a namiesto toho máme bezduchú náhradu.

Zobraziť galériu

Druhým zádrheľom je technický stav. Najprv som nedokázal pochopiť, prečo neviem efektívne postupovať v hre a moje príkazy zlyhávajú, akoby som bol úplne mimo rytmu. Najprv som vinil svoje upadnuté herné schopnosti. No keďže mám stále svoje PSP a kópiu Patapon hier, rýchlo som sa presvedčil o tom, že problém je inde. Konkrétne ide o rozdiel v hernom hardvéri. Zatiaľ čo PSP sa mohlo pýšiť nulovým input lagom medzi jednotlivými HW komponentami. Na moderných zariadeniach to je iné. Málokto bude mať doma obrazovku s najnižšou možnou odozvou. A ak aj áno, problém je aj so zvukom, ktorý nie je perfektne zosynchronizovaný oproti vizuálnym napovedám na obrazovke. Zvuk sa dá riešiť, ak si do svojho PS4 controllera zapojíte slúchadlá. No obmedzovať konzolový herný zážitok iba na určité kombinácie zapojeného hardvéru sa mi zdá ako lenivosť. Je smutné, že hre v modernom vydaní nie sú žiadne možnosti kalibrácie ovládania, čo je pri rytmických hrách bežné, dokonca aj na mobilných zariadeniach. Na jednej strane je to cena za autentickosť voči originálu, no myslím si, že takáto zmena by nikoho neodradila. Do istej miery sa dajú tieto problémy zmierniť tým, že pustíte hru na EASY náročnosti, kde hra toleruje mierne odchýlky od rytmu. To avšak nie je riešenie problému, iba potlačenie následkov. Tento nešťastný stav sa spája aj s tým, že niektorým minihrám miestami vypadáva zvuk. Nedeje sa to náhodne, zažil som to pri jednej minihre opakovane. Keďže je celá hra založená na zvuku, je nešťastné, keď zvuk nefunguje. Našťastie, hlavné úrovne tento problém nemali a všetko ostatné vyriešil EASY mód. Kvôli týmto negatívam mám pocit, že remaster priniesol iba vyššie rozlíšenie, no v iných smeroch zaostáva.

Naše hodnotenie

Patapon 2 dokazuje, že aj v jednoduchosti je krása. Oproti prvému dielu má pokračovanie zopár noviniek, no autori to neprehnali a dodali hráčom jedinečný titul, ktorý si aj po 12 rokoch od svojho prvého vydania nájde svojich fanúšikov. Remasteru sa podarilo úspešne priniesť Patapon 2 zo starého PSP na moderné PS4 konzoly, i keď režim pre viacerých hráčov musel byť obetovaný a menšie technické nedostatky bránia bezchybnému vychutnaniu si hry, pokiaľ sa rozhodnete hrať na vyššej náročnosti. Napriek tomu má hra svoje čaro a prináša desiatky hodín zábavy, ktoré vás prinútia pohmkávať si PATA-PATA pesničky aj dlho po tom, čo konzolu vypnete.