Víkend strávený v open bete Chivalry 2 je za mnou a ja sa teraz za ním môžem konečne slobodne poobhliadnuť. Stálo za to tých približne 15 hodín? Alebo som rád, že to skončilo? Na tieto otázky skúsim nájsť odpovede vo forme stručného preview.
Chivalry je značka, ktorá v roku 2007 vznikla ako mód do Half-Life 2 pod názvom Age of Chivalry. Pracovalo na nej štúdio Team Chivalry, no to sa v roku 2010 pretransformovalo do podoby, ako ho poznáme dnes – Torn Banner Studios. V roku 2012 sme sa dočkali plnohodnotného titulu s názvom Chivalry: Medieval Warfare a nebolo sa čomu diviť, pretože predošlý mód bol komunitou veľmi vychvaľovaný. Posledný port prišiel v decembri 2015 na PlayStation 4 a Xbox One, po ktorom sme sa dočkali už iba 5-ročnej pauzy. A tú sa tvorcovia rozhodli preťať veľkolepo, už 8. júna sa totiž dočkáme úplného vydania pokračovania s jednoduchým menom Chivalry 2.
Čo si však pre nás tvorcovia pripravili v tejto open bete, ktorá sa konala približne dva týždne pred vydaním plnej hry? No, záleží na platforme, na ktorej ste ju hrali. Prístupná bola pre všetkých hráčov na PC (cez Epic Games Store), PS4, PS5, Xbox One, a Xbox Series S/X. Nielenže hra bola dostupná v podstate pre všetky platformy, mohol si ju dokonca zahrať každý bez potreby predobjednávky. Najväčším prekvapením bola predovšetkým plná podpora cross-play medzi všetkými platformami. Ja som titul skúšal na Xbox Series X a mal som prístup k piatim mapám, trom herným režimom a plnej úprave mojich bojovníkov.
Vysvetlím, prečo som spomínal, že záleží na platforme. Ide o jednoduchú vec. Hráči na PC mali totiž aj režim duelov, ktorí ostatní nemali. Hoci sa s najväčšou pravdepodobnosťou tento mód pri vydaní plnej hry ukáže na každej platforme, tento víkend mi celkom chýbal. Nie preto, že by som nemal súbojov dosť, no boli dosť chaotické a ja som si nevedel poriadne zmerať sily s niekým, koho som považoval za slabšieho. Dosť sa tak využívala presila a ja som sa často snažil zabiť niekoho, kto sa len bránil a čakal na svojich bratov v zbroji.
Poďme ale od začiatku. Po spustení sa dostávam do tutoriálu, ktorý ma naučí základy boja, ale aj kombinácie útokov, a nechal ma nahliadnuť aj do rôznych tajov špinavostí. Už v tutoriáli som si všimol, že hlas ktorý ku mne prehováral, bral celý tréning s humorom. A to je dobré, pretože je to PVP hra a nemala by sa brať až tak vážne, ako to býva zvykom u iných titulov pre viac hráčov. Po tutoriáli som na hlavnej obrazovke mal na výber tri možnosti – prvé dve boli v podstate rovnaké a jediný rozdiel bol v počte hráčov na serveri. Mal som tak na výber bitku medzi 64 hráčmi a 40 hráčmi. Tretia možnosť bola Free-For-All, čo je vlastne deathmatch. Nebudem klamať a rovno napíšem, že ma obišiel, pretože bol chaotický a v podstate som len zomieral. Tak som sa väčšinu času držal len v hrách pre 64 hráčov, kde si hra sama prepínala medzi piatimi mapami. Prvá mapa bola nádvorie pre turnaje, kde sa odohrával team deathmatch alebo Free-For All. Druhá mapa bola bojisko v noci na lúke, kde sa stretli dve vojská. Tu to už naberalo na vážnosti, pretože na začiatku boja bol vždy hrdinský príhovor kapitána. Posledné tri mapy ponúkli režim tímových úloh a svojím prostredím pripomínali hrady a dedinu.
Na začiatku týchto tímových úloh začnete ako armáda, ktorá chce napadnúť nepriateľský hrad, prípadne dedinu. Musíte preto napríklad dotlačiť obliehacie veže až k hradbám a v druhom prípade začnete vypaľovať domy. V tom sa vám snaží zabrániť nepriateľské vojsko. Ak sa vám to podarí, dostávate ďalšie úlohy, až pokiaľ sa nedostanete k nepriateľskému vodcovi, ktorého musíte zabiť. To všetko, samozrejme, v časovom limite. Zápasy sa tak vďaka viacerým úlohám mohli natiahnuť až na polhodinu a ja som nemusel stále čakať na matchmaking. Na hru som, navyše, čakal najviac minútu a tak bolo aspoň vidieť, že o Chivalry 2 je veľký záujem.
Na výber som mal štyri triedy. Lukostrelec, rytier, predvoj, a pešiak. Každý z nich ponúkal iný štýl boja a mal zastávať inú pozíciu na bojisku. Tu to však trochu strácalo pointu, pretože všetci hráči sa bezhlavo vrhali do boja a každá bitka bola jeden veľký chaos. Jedinou výnimkou boli len lukostrelci, ktorí sa ako-tak držali ďalej od boja. Všetky triedy disponovali aj tromi podtriedami a celkovo tak bolo na výber až z dvanástich bojovníkov. Tieto subtriedy sa odomykajú zvyšovaním úrovni hlavnej triedy, takže ak budete napríklad hrať za rytiera, budú sa vám odomykať bojovníci práve v tejto triede. Popritom vám narastá aj celkový level účtu a rovnako si levelujete aj zbrane, ktoré vám tak odomknú nové skiny. Okrem rôznych zbraní (a že ich je teda dosť) majú bojovníci aj vlastné špeciálne útoky. Ako rytier viete zatrúbiť a obnovíte tak určitú časť zdravia všetkým bojovníkom navôkol vás. Tieto špeciálky sa dobíjajú pomaly a preto musíte porozmýšľať, kedy sa ich oplatí použiť.
Chcel by som ešte pozdvihnúť vizuál. Celá hra beží na Unreal Engine 4 a vyzerá dobre. Nechcem napísať, že Chivalry 2 exceluje grafikou, pretože to nie je pravda, no na PVP titul s podporou až 64 hráčov na mape vyzerá skvele. Ak si k tomu pripočítame fakt, že musí hra byť optimalizovaná na každú platformu, nemôžem jej po grafickej stránke nič vyčítať. Na mojom Xbox Series X bežala na 4K televízii v 60FPS a nezaregistroval som žiadne prepady snímkov. Ako beží na konzolách starej generácie, to neviem, no podľa oznamu na hlavnej obrazovke tipujem, že ide o verziu s mnohými kompromismi. V ozname sa píše, že Xbox Series S nedosahuje v tejto bete 60FPS a preto je zrejmé, že PS4 a Xbox One budú na tom o niečo horšie.
Na koniec spomeniem, že tvorcovia sa nám chystajú naservírovať hotovú hru už 8. júna. V bete som sa nestretol so žiadnymi problémami a bolo až úctyhodné, ako fungovala s plnou podporou cross-play. Chivalry 2 je zábavná, vyzerá skvele a cenovka, ktorá sa pohybuje niekde okolo 35 eur, je podľa mňa férová. Samozrejme, za predpokladu, že s plným vydaním sa dočkáme viacerých módov a máp, pretože tých 15 hodín strávených v bete začínalo byť už trochu repetitívnych a po čase skrátka nudných.
Galéria