Bez ohľadu na to, či ste na minulé režimy pozerali s nenávisťou alebo s nostalgiou, je možnosť, že sa v určitých smeroch vrátime o pár dekád dozadu. Samozrejme, nie natrvalo, technologický pokrok je natoľko pokročilý, že sa dokážeme vysporiadať prakticky s hoc akým podobným problémom, najhoršie ale je, že efekt snehovej gule sa brzdí a likviduje veľmi ťažko.
Čo teda nedostatok čipov znamená a ako to celé vzniklo?
Nikoho nemusím oboznamovať s aktuálnou situáciou vo svete. Globálna pandémia korona vírusu dopadá na každého jednotlivca, skupinu, či spoločnosť alebo národ inak. V modernej dobe sme sa s podobnou situáciou ešte nestretli a tak sme konali v súlade s dobrým presvedčením, že sa ju podarí čo najskôr zastaviť. Nie som tu aby som obhajoval alebo kritizoval postupy vlád ale môžem vám napísať konzekvencie daných rozhodnutí.
Východ ako taký bol ako prvý zasiahnutý a tak kompetentné úrady zasiahli do bežných zvyklostí firiem. Toto má hneď štyri roviny, ktoré by som rád vysvetlil. Prvá sa týka čipov, druhá samotných dodávok, tretia dopytu a štvrtá konsolidácie a riešeniu. Gro problému totiž nie je len o čipoch samotných. Tiež názor: „ak je málo čipov, začnime vyrábať viac“, vôbec nefunguje a je nezmyselný, o tom si ale povieme neskôr.
Nakoľko sa zatvárali a obmedzovali fabriky, ktoré majú na starosť výrobu polovodičových čipov, vznikali medzery, ktoré sa žiaľ prehlbovali. Až 75% výroby pritom spadá na Áziu a 24% na USA. Paralela je jasná. Tu sa nebavíme len o čipoch do áut a počítačov. Telefóny, webkamery, mikrovlnky… Takmer všetko, čo sa strká to zásuvky má v sebe tento čip. Pri zavretých a obmedzených prevádzkach je každá stratená minúta problém a teraz si predstavte celé týždne až mesiace Vzniká vzorec 1+. Stále sa vám nezdá, žeby to malo za následok tak veľa? Pozrime sa na aspekt číslo 2 – dodávky.
Prečítajte si tiež
Intel: Nedostatok grafických kariet a procesorov (a konzol) potrvá do 2023
Aj keď si poviete, že práve v dobe korony si prepravné spoločnosti najviac zarobili, z globálneho hľadiska to bol celkom problém. Boli miesta, kde sa nedalo poriadne dostať, krajiny sa zatvárali a prejsť cez kontroly bolo úplne peklo. Lode plné vzácnych tovarov stáli na hraniciach alebo sa ani nenakladali, lebo kamióny sa nevedeli dostať k pobrežiu. Aj keď je ľudstvo pomerne flexibilné, trh je ako žijúci organizmus a aj malé výkyvy vedia narobiť veľké bolehlavy. Keď ale začnete počítať, že okrem toho, že nie je ako dopraviť, nie je ani čo naložiť, medzera sa prehlbuje, snehová guľa rastie 1+1+ a my sa dostávame do tretej roviny a tou je – dopyt.
Vrátim sa späť k zatváraniu krajín. Boli odvetvia, ktoré to postihlo katastrofálne, iné sa vedeli adaptovať, iné na tom ešte zarobili. Každopádne, zamestnávatelia prišli na to, že ľudia môžu pracovať aj z domu. Stačí im niečo malo investovať. Či už spoločnosti alebo sami iniciatívni jednotlivci sa rozhodli doma aktualizovať vybavenie. Kúpa novej klávesnice, webkamery, laptopu, či upgradu PC zostavy, alebo výmeny mobilného telefónu, ktoré by inak nenastali. Kto do tohto momentu dával pozor, že sme sa z 1+1 dostali do mementu, kedy to je už 1+1+2+. Dvojka, z dôvodu, že to bolo vynútené situáciou alebo komfortom, na ktorý sme už tak zvyknutí. Za výsledok to ale má, že sa snehová guľa markantne zväčšila. Je na to nejaké riešenie?
Zlepší sa to, žiaľ, tak skoro nie…
Na začiatku sme si písali o tom, že proste začať teraz vyrábať viac čipov je nezmysel. Nie je to možné. Spoločnosti, ktoré majú dopredu alokované čipy dopredu sú obrovské kvantá. Samsung, ktorý okrem svojich berie aj od externých zdrojov, Apple, AMD, Intel, či každá jedna automobilka, Bosh atď. Pointe iste rozumiete. Každý z nich je v sklze a každého z nich stojí čakanie stovky miliónov eur a urobia všetko preto, aby ich nik nepredbehol. Aj z toho dôvodu sú všetky fabriky vyťažené prakticky na 110%.
Ak vám napadla myšlienka, prečo jednoducho nepostaviť ďalšie fabriky, tak verte tomu, že nie ste jediní. Ono totiž nové fabriky stavia ako Samsung, tak aj TSMC, čo je najväčší dodávateľ čipov na svete. Vyrobia až 24% všetkých čipov na svete, z toho 90% zo všetkých vysokovýkonných. Najnovšie stavajú v Amerike, konkrétne v Arizonskej púšti fabriku, ktorá bude mať 2.3 milióna m2 plochy. Hovoríte si, že super, tak kedy sa dá všetko do normálu? Nikto nevie presne, no môžeme očakávať možno rok 2024-25? Ak si kladiete otázku, prečo tak neskoro, vráťte sa o pár riadkov vyššie. Najskôr sa musí dohnať obrovská medzera, do ktorej musíte začať počítať aj súčasný dopyt, čiže 1+1+2+1.
Druhá vec je, že otvoriť takúto fabriku nie je ako otvoriť stánok s občerstvením na vianočných trhoch. Samotné stroje sú neskutočne komplexné a kalibrácia trvá veľmi dlho. Tiež nezabúdajme, už nie sú 90. roky. Architektúra čipov sa pohybuje v nanometroch, oproti ktorým aj ľudský vlas je hrubý strom. V každom čipe sú miliardy tranzistorov a vedení a vyrobenie jedného môže trvať aj 3 mesiace.
Môžeme si len popriať pevné nervy a dúdať, že to bude skôr, než nás to všetkých začne skutočne obmedzovať na životoch…
