Časy katastrofálnych hier, ktoré sprevádzali blockbustery v kinách, sú dávno preč. Pamätáte si, aký paškvil vychádzal pred viac ako desiatimi rokmi? Každý jeden film prišiel s totálne odfláknutou hrou a tie s komiksovými superhrdinami často patrili k najhorším. Dnes je to úplne inak, pričom tituly ako Spider-Man na PlayStation patria medzi top vo svojich žánroch. Napriek tomu mám v sebe zapísanú opatrnosť z dávnych čias a najmä po nevydarenom pokuse s Avengers som bol voči Guardians of the Galaxy skeptický. Som však veľmi rád, že vám môžem porozprávať, ako som sa mýlil.

To najdôležitejšie hneď na úvod. Hrať novinku, ktorá je zameraná výhradne na single-player, neobsahuje mikrotransakcie, XP boost, season pass či battle pass, nevyžaduje nonstop pripojenie na internet a nie je live service – to je dnes vlastne niečo nevídané. Po Avengeroch sa v Square Enix poučili a predpokladám, že štúdiu Eidos-Montréal dali väčšiu voľnosť vo vývoji, pretože výsledkom je parádna jazda plná humoru a skvelých postáv, ktorá svojím spracovaním ani nemôže byť ďalej od smerovania Avengers.

Po dvoch úspešných filmoch sa Strážcovia Galaxie stali jednou z najpopulárnejších značiek Marvelu. Jednotlivé postavy sa v podstate stali ikonami a napriek tomu, ako bol Marvel ku komiksu v roku 2008 mierne skeptický, séria rástla a rástla. Nová hra prináša komiksový príbeh, aký by som si bez váhania rád prečítal. Je plný akcie, výborných zvratov a excelentných hlavných, ale aj bočných postáv. Z príbehu a toho, čo si užijete, by som vám najradšej prezradil čo najmenej. Sám som ten typ, ktorý nepozerá trailery, nič nečíta a najradšej sa nechá prekvapiť.

Zobraziť galériu

Prezradím vám však, že príbeh hry sa začína v čase, keď sa celý tím ešte len formuje a zažíva svoje prvé dobrodružstvá. Do toho vstupuje klasická komiksová hrozba, ktorá má ukončiť všetko živé, pričom zabrániť tomu, samozrejme, musia naši hrdinovia. Medzi postavami tak prirodzene dochádza ku konfliktom a rôznym komickým situáciám. V tom exceluje Drax so svojimi nechápavými otázkami a neznalosťou sarkazmu. Rocket je, naopak, tradične egoistický malý „parchant“, ktorého dopĺňa Groot svojím dobrým srdcom. Gamora by sa zas rada sústredila na cieľ misie a Quill tak má čo robiť, aby tím udržal pohromade.

Na prvý pohľad sa to síce nezdá, ale práve v dialógoch, nielen v cut-scénach, sa odohráva to hlavné, čo hra ponúka. Prekvapením pre mňa bolo, že niektoré odpovede a rozhodnutia majú dokonca aj dopad na vývoj príbehu. S kolegom Palim sme si takto prerozprávali pár scén, ktoré sa nám odohrali odlišne. Nejde o nič zásadné, ale takéto maličkosti potešia už len z dôvodu znovuhrateľnosti. Výborné sú aj neustále poznámky k tomu, čo robíte. Ak sa snažíte preskúmať oblasť, kde ste, zvyšok tímu si z Quilla začne robiť srandu, že je stratený. Postavy taktiež reagujú aj na seba navzájom. Najhoršie je, že za celú hru sa nenaučili zatvárať chladničku.

Zobraziť galériu

Ako najslabšia a aj najmenej originálna časť mi prišli súboje. Keďže celý čas ovládate len Quilla, vašou hlavnou zbraňou budú jeho dve pištole a schopnosti, ktoré si postupne odomknete. Ostatní členovia tímu síce bojujú sami, no viete použiť ich špeciálne útoky a vďaka nim vytvárať kombo sekvencie, počas ktorých nepriatelia v podstate nemajú šancu. A s čoraz väčším množstvom odomknutých schopností sú súboje len a len explozívnejšie a efektnejšie. Avšak na súbojoch mi niečo chýbalo a trochu mi prekážalo, že sú až príliš rýchle a neprehľadné. Často prebiehali tak, že som sa snažil používať jeden skill za druhým bez rozmýšľania a v podstate som halabala stláčal, čo prišlo. Efekt to koniec-koncov malo lepší, ako keď som sa snažil taktizovať. Nepomohlo tomu ani ovládanie, ktoré mi veľmi nesadlo. Často sa mi stalo, že som vybral nesprávny útok alebo som sa v menu zasekol a otváral ho nanovo.

A ako sa vám v súbojoch darí, je veľmi podstatné, pretože od toho sa odvíjajú aj získané skúsenostné body. Okrem toho je potrebné zbierať aj dva typy hernej meny, za ktoré môžete vylepšovať Quillove vybavenie. Vynikajúci nápad spočíva aj vo funkcionalite Huddle up, keď sa členovia Guardians zoskupia okolo vás a podľa ich nálady ich musíte správne namotivovať do boja. Je to len primitívne zvolenie jednej z dvoch dialógových možností, no vďaka humorným hláškam a následnom zapnutí Quillovho volkmenu vždy vyčarí úsmev na tvári. A ak sa vám Huddle up zunuje, nemusíte to používať.

Okrem súbojov tu nájdeme aj množstvo jednoduchých puzzlí, ktoré výrazne obohacujú postup ďalej. Ani tu titul nestráca svoj humor a jednotlivé postavy radi komentujú, ako sa vám nedarí, prípadne dávajú absolútne nepoužiteľné rady. Pri mnohých som sa schuti nahlas zasmial a občasné prelomenie tzv. štvrtej steny je vždy perfektné. Rôznorodosť hádaniek sa časom rozširuje práve vďaka novým schopnostiam jednotlivých Guardianov a Quilla a neskôr ich budete musieť aj kombinovať.

Zobraziť galériu

Po vizuálnej stránke vyzerajú Strážcovia perfektne. Postavy sú veľmi detailné, mimika je vynikajúca a prostredie hravé a originálne. Rozdiel medzi 60 fps a 30 fps režimami je tak zanedbateľný, že nie je dôvod zvoliť si nižší počet snímok za sekundu. Pri 30 fps sa mi navyše niekoľkokrát prejavil bug s chybným lip syncom. Počas hrania som však narazil aj na niekoľko bugov, resp. skôr glitchov. Postavy sa vznášali vo vzduchu, prípadne sa zasekli v textúrach. Raz som sa dokonca musel vrátiť do menu, pretože Drax odmietal vykonať, čo som mu kázal a postup ďalej bol tak nemožný.

Soundtrack je kapitola sama o sebe. Ak sa vám páčil výber licencovaných pesničiek vo filmoch, v hre si jednoznačne prídete na svoje. Nájdete tu hity od Iron Maiden, Twisted Sister či Mötley Crüe. Vrcholom je niekoľko skladieb od vymyslenej metalovej kapely Star-Lord, ktorú Quill počúval ako dieťa, a Never Gonna Give You Up od Ricka Astleyho. Keď táto skladba začne hrať počas poriadnej prestrelky, je to presne taký bizár, aký by ste od Strážcov očakávali. Dabing je tiež výborný a to aj napriek tomu, že ide o hercov, ktorí majú s týmito postavami prvé skúsenosti.

Naše hodnotenie

Úspech Marvel’s Guardians of the Galaxy ma veľmi teší a to najmä kvôli neúspechu Avengers, ktorý mohol byť stopkou pre podobné kúsky. Zároveň ide o dôkaz, že hry pre jedného hráča stále majú svoje miesto v hernom svete a prial by som si viac podobných titulov. Na Xbox Series X sa Guardians hrali perfektne, audiovizuálne nie je absolútne čo vytknúť a príbeh ťahal túto novinku vpred po celý čas. Humor celú hru posúva vyššie a vďaka nemu zabudnete na prípadné chyby či slabšie aspekty. Určite by som si prial pokračovanie, hoci všetci vieme, ako Square Enix hodnotí predaje ich titulov. Ale tak ako pri Deus Ex, zostáva nám len veriť.