Dovolenka. Čas oddychu, ničnerobenia, zábavy. Čo však robiť, keď ide na dovolenku osoba ako ja, ktorá je, priznávam, stále mierne závislá na videohrách a ktorá rada vidí 100 % pri denných a týždenných misiách vo Forza Horizon 5-ke? Pred veľa rokmi by som uvažoval nad tým, ako do kufrov zbaliť celý desktop. Neskôr sa ľady pohli na poli notebookov, ktoré síce zneli ako turbína štartujúceho lietadla a batériu minuli za hodinku, no už mali ako taký výkon. Teraz som však zažíval dilemu v dobrom zmysle slova. Zobrať so sebou Steam Deck, na ktorom môžem odohrať bežné daily misie, aj nejaké tie preteky, hoci v nižšej kvalite? Alebo, namiesto zariadenia od Valve, do batožiny pribalím novinku od spoločnosti ROG, ktorá bude mojím spojencom na cestách?
Premýšľať veľmi nebolo nad čím, krabica s ROG Ally sa vďaka kompaktným rozmerom zmestila do batožiny viac ako pohodlne, najmä vďaka faktu, že na takmer mesačnú dovolenku na Sardíniu som sa nevybral letecky, ale autom. Partnerka sa samozrejme trošičku mračila, čo to zase so sebou trepem, ale už keď sme sa zoznamovali, mala možnosť zistiť, že som po stránke hier mierne trafený a že rád spájam príjemné s užitočným. V tomto prípade to príjemné predstavuje možnosť hrať sa aj na cestách, a to užitočné zase moje ranné nedeľné klepkanie textu (27. augusta, aby to článok stihol do ďalšieho vydania magazínu), keď moja lepšia polovička dospáva včerajšie plážovanie a behanie po Sardínii, aby si aj iní mohli prečítať, ako ROG Ally obstál na cestách a nielen v hrách. Takže dopredu radšej varujem, tento článok nebude recenzia s technickými parametrami, nakoľko tú už spísal kolega Filip Voržáček, ani nepôjde o reklamu na samotné zariadenie, ale skôr o cestopis z dovolenky, v ktorom ako vedľajšia postava vystupuje ROG Ally.
Zo Slovenska sme vyrazili 11. augusta v neskorých večerných hodinách, aby sme takmer ležérne prebehli Rakúskom a stihli raňajky v Benátkach (kde som len tak mimochodom plánoval moju lepšiu polovičku požiadať o ruku). Po strese balenia posledných pár dní pred odchodom a kontrolovania nielen vecí, čo berieme so sebou, ale aj vecí, čo ostávajú doma a toho, či mám odohrané všetko, čo bolo treba odohrať, bola cesta vcelku príjemne nudná. Benátky však mierne sklamali, keďže ide naozaj o 100 % turistickú pascu a očakávaná romantika sa takmer vôbec nekonala. A mierne nevyspatému sa mi nechcelo ani Ally vyťahovať. Po dvoch kávach za 17 eur na námestí Svätého Marca a pobehaní Benátok sme teda sadli do auta a ťahali na Boloňu. Tam to už bolo lepšie, po osviežujúcej sprche na Airbnb a večernej prehliadke mesta som nabootoval Ally a skontroloval, ako sa majú moje virtuálne svety. Mierne zamrzelo, že mi ku testovaciemu kúsku v ROG nepribalili aj ochranné puzdro na prenášanie, ale poradil som si.
Ďalej si ROG Ally užil pohľady na Modenu a Maranello, kde som sa, hoci nie som takým veľkým fanúšikom stajne so vzpínajúcim sa koňom, jednoducho musel ísť pozrieť do oboch Ferrari múzeí (pričom musím poďakovať priateľke, že mi trpí aj túto „úchylku“) a dokonca som sa dotkol Ferrari F40. Ďalšie Airbnb, ďalšie ranné vstávanie a smer Pisa, kam som sa, ako správny milovník pretekárskych hier, rozhodol ísť cez hory a priesmyky, namiesto po diaľnici. Takúto cestu odporúčam každému, kto vlastní dobré auto a chce získať zopár šedivých vlasov, hlavne keď sme išli dole naozaj tesnými serpentínami po tom, ako ich krátka, no výdatná, letná prehánka zmenila na klzký tobogan. Cesta, a aj Pisa, však nakoniec stáli za to, vznikli samozrejme aj cringe fotky s podopieraním veže a po dobrej večeri kúsok od rieky som si na zase ďalšom Airbnb užil dobíjanie virtuálnych batérií. Trošku Forzy pre mňa, trochu Sims 4 pre frajerku a posledné prespanie na pevninskom Taliansku bolo za nami.
Ostávalo už len ranné nalodenie na trajekt, smer Sardínia a tam dva týždne vylihovania na slnku. Keď už ale spomínam trajekt, ten trvá pekných 10 hodín a čo je najlepšie robiť na ňom, okrem popíjania, slnenia sa a spania? Samozrejme hrať sa. Tu prišla vhod ďalšia vlastnosť ROG Ally, ktorou je fakt, že ide v praxi o počítač, na ktorom normálne beží Windows, takže, hoci si spoločnosť prevádzkujúca trajekt pýtala nekresťanské peniaze za WiFi prístup k internetu, som bol pripravený a pred pár dňami stiahnutá VPNka sa dokázala pretunelovať k internetom aj bez platenia 😛 . Vďaka zástrčke v kajute a ROG Ally, teda cesta ubehla nadmieru rýchlo a takmer som ani žmurknúť nestihol a už sme sa vyloďovali.
A čo na samotnej Sardínií? Naša báza operácií, alias pozemok s ruinou domu, ktorý si ako mid-life crisis kúpil môj otec (chce si ho opraviť a na staré kolená si sem o pár rokov prísť užívať dôchodok), síce nie je žiaden 5-hviezdičkový hotel, ale ešte v máji sme sem dotiahli vcelku dobre vybavený obytný príves, na ktorom pribudli solárne panely a ktorý veľmi dobre poslúžil na všetky základné životné potreby. Inak sa Sardínia môže pochváliť naozaj skvelými plážami, nočný život v mestách (aj v menej turistických lokalitách) vrie a ani hory tu nie sú zlé. To všetko si ROG Ally zažil s nami, hoci je pravda, že väčšinou som si naň našiel čas až keď sme boli doma v pohodlí. Prekvapivo si Ally poradil aj s vysokými teplotami (38-40 °C sme tu mali počas dňa úplne bežne), na rozdiel od iPhonu mojej drahej, ktorý sa viackrát dostal do termálneho šoku a odmietal nielen fungovať, ale napríklad sa aj len nabíjať.
Či už to bolo na pláži pod slnečníkom, na káve s gelatom v malých mestečkách, či len tak na potulkách, bol ROG Ally naozaj schopný „spojenec“ na cesty aj na doma. No musím povedať, že pre mňa osobne bola najpamätnejšia situácia s ROG Ally ranný výstup na druhú najvyššiu horu Sardínie, Bruncu Spina, kde sme si chceli pozrieť východ slnka. Teda, ja som si chcel pozrieť východ slnka a ešte niečo iné, frajerka nemala inú možnosť, ako ma nasledovať. Tristo metrové prevýšenie na pár kilometroch, v najväčšej tme, s rojmi lietajúcej hávede a prekvapivo terénnymi kravami, ktoré nás na každom kroku vcelku dosť desili, by som si asi znovu rozmyslel, no stálo to za to. Pozorní čitatelia si budú pamätať, že ešte v Benátkach som chcel urobiť jedno z najväčších rozhodnutí môjho života a požiadať partnerku o ruku. Nakoľko nás oboch ale Benátky sklamali, rozhodol som sa túto romantiku nájsť na Sardínií, a preto po skoro hodinovom čakaní v závetrí budovy slúžiacej asi ako meteostanica, ktoré bolo spestrené za pomoci ROG Ally, sa TO stalo, a prekvapivo, všetko dopadlo tak, ako som dúfal. Vtipný postreh okolia bol, že prvenstvo v žiadaní o ruku na Bruncu Spina asi nemám, ale ROG Ally som tam dotiahol a používal určite ako prvý.
Dosť nateraz ale osobného tliachania, je pekné rozpísať sa pod rúškom písania o technológiách, aj o osobných veciach, ale asi by sa patrilo aj nejaké objektívnejšie zhrnutie samotného ROG Ally. Prenosné počítače nie sú nič nové pod slnkom a teraz nemám na mysli notebooky. Spoločnosti ako GPD a Aya ponúkajú kompaktné zariadenia schopné utiahnuť aj nejaké hry už niekoľko rokov, no veľký prelom prišiel až vďaka spoločnosti Valve a ich Steam Decku, ktorý tento typ zariadení ponúkol za cenu dostupnú aj pre bežné masy. Osobne som z neho bol taký nadšený, že som si ho, napriek mojej osobnej nechuti ku preorderom, objednal hneď, ako sa dalo, a to dokonca najvyššiu verziu. Nie až tak tajne som však dúfal, že sa vďaka jeho úspechu rozhýbu aj ďalšie spoločnosti a vznikne mierny konkurenčný boj, ktorý prinesie buď výkonnejšie zariadenia alebo ešte nižšie ceny. A presne to sa rozhodli spraviť v ROG s ich Ally handheldom. Lepšia obrazovka, vyšší výkon, takmer porovnateľná výdrž na batérii. Áno, cena je vyššia ako za najdrahšiu verziu Steam Decku, no stále ide o veľmi dobrý pomer ceny a výkonu. Hlavne, keď berieme do úvahy fakt, že Valve zarába stále, najmä vďaka poplatkom za predané hry cez Steam, a Steam Deck je pre nich len také hobby.
Po roku aj niečo používania Steam Decku som si na Ally zvykol naozaj rýchlo. Samozrejme, rozdiely medzi zariadeniami nie sú len hardvérové, nakoľko Steam Deck funguje na Linuxe a špeciálnej nadstavbe Steamu, zatiaľ čo Ally je čisto Windowsový. Ale pri oboch zariadeniach je možné nainštalovať akýkoľvek operačný systém a ďalej si ich prispôsobovať podľa svojich predstáv. Ally si ma za týchto pár týždňov získal a hoci ostávam stále najvernejší stolovým počítačom s ich monštruóznym výkonom a dobrým chladením, v prípade, že desktop nie je možnosť, by som mal naozaj veľkú dilemu, ak by som sa rozhodoval, či so sebou brať notebook, alebo Ally.
