Ak ste si mysleli, že nádejný titul Witchfire akosi upadol do zabudnutia, ste na omyle. Práve vydaný predbežný prístup nám dáva iskierku nádeje, ktorá naznačuje, že nám Witchfire bude mať čo ponúknuť.
Ako hráč sa ujmete úlohy kazateľa, uznávaného a cirkvou posväteného lovca čarodejníc. Tie, ako inak, privádzajú ľudstvo na pokraj zániku. Vašou úlohou bude získať zdanlivo stratený artefakt, ktorý má moc zvrátiť priebeh bitky proti zlomyseľným čarodejniciam. Za týmto účelom sa vydávate na opustený ostrov, kde sa artefakt nachádza. Nájsť ho však nebude vôbec ľahké, pretože čarodejnica, ktorá ovládla ostrov, vás neustále sleduje a nepretržite sleduje každý váš krok. A práve v tomto bude sa príbeh hry Witchfire končí a do popredia sa dostáva hrateľnosť, čo je len dobre.
Šialenstvo sa začína
Witchfire od prvého momentu vyzerá ako typická zbesilá akcia. Máte plnú kontrolu nad svojimi pohybmi a ste odmenení zábavnými prestrelkami. Krátky tutoriál vám však ukáže, že v hre ide o viac, ako len behať a hlava-nehlava strieľať nepriateľov. Začínate v schátranom kláštore, ktorý slúži ako základňa, kde sa môžete oboznámiť s hernými mechanizmami, variť elixíry, skúmať, zlepšovať si štatistiky, meniť výbavu a napokon sa vydať na dobrodružstvo. Namiesto lineárnych úrovní ponúka Witchfire niekoľko veľkých máp.
Každá ponúka možnosť stretnúť sa s nepriateľmi, vyčistiť nepriateľské tábory, zúčastniť sa rôznych udalostí, zneškodniť pasce, nájsť korisť a podobne. Za zabíjanie nepriateľov a plnenie cieľov získavate Witchfire (akési duše), ktoré môžete minúť na vylepšenie šiestich štatistík.
Roguelike s prímesou Dark Souls
Má to však háčik. Hoci má Witchfire všetky znaky klasickej strieľačky z pohľadu prvej osoby, prikláňa sa skôr k „roguelike“ aspektu, do ktorého je pre istotu primiešaná aj štipka Dark Souls. Vždy, keď kazateľ na niektorej z máp zomrie, príde o všetky predmety aj o duše, ktoré mal pri sebe. Podobne ako v Soulsborne, aj tu existuje možnosť získať stratený Witchfire pri ďalšom hraní. Pri každom vyhladení nepriateľského tábora si môžete vybrať jeden z dvoch náhodne hodených modifikátorov (tzv. arkán), ako je napríklad zvýšená rýchlosť dobíjania, zvýšená šanca na kritické zásahy, šanca, že nepriatelia budú zhadzovať liečivé elixíry, a ďalšie. Tieto vylepšenia nie sú trvalé, ale obnovujú sa pri každom spustení. Na rozdiel od väčšiny „roguelike“ titulov nie sú v hre Witchfire náhodne generované mapy. Všetky sú statické. To však neplatí pre umiestnenie predmetov, udalostí, arkán a pozíciu nepriateľských táborov.
Vysoká obťažnosť s obrovskou hodnotou pre opakované hranie
Witchfire nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. Prvých niekoľko hodín vám dá skutočne zabrať. Vyzbrojení iba revolverom sa vydávate do boja a aj ten najľahší protivník môže byť smrteľne nebezpečný, ak si nedáte pozor. Aby ste vyrovnali šance, je tu pre vás možnosť získať nové zbrane, kúzla, predmety a modifikátory.
Predmety a zbrane potom môžete po splnení určitých cieľov vylepšiť na maximálnu úroveň 3, čím získajú lepšie štatistiky a dokonca aj úplne nové schopnosti. Vylepšenia, ako napríklad zmrazenie nepriateľov pri kritických zásahoch alebo zachytenie nepriateľov v blízkosti smrti náhodnými bleskami, budú pre vaše prežitie kľúčové. Súčasne môžete vykonávať maximálne dva výskumy a zabíjanie nepriateľov urýchľuje čas potrebný na ich dokončenie. Na rozdiel od arkán sú tieto vylepšenia trvalé. Aby ste prežili výzvy v hre Witchfire, musíte dobre ovládať zbrane aj kombinácie predmetov.
Zlá rovnováha
Asi najväčším problémom hry je momentálne škálovanie obtiažnosti. Platí tu staré pravidlo, že s vašou úrovňou sa zvyšuje aj úroveň nepriateľov. Za normálnych okolností to nepredstavuje žiadny problém, pokiaľ je postup odmenou. Witchfire však nedáva dostatočnú motiváciu na zvyšovanie úrovne, skôr od toho odrádza. Namiesto pocitu posilnenia vám hra dáva pocit, že hráča trestá tým, že vás bombarduje neprekonateľnými prekážkami pri každom zvyšovaní úrovne. Zvýšenie štatistík nie je dostatočné na to, aby ospravedlnilo zvýšenú náročnosť. Hra môže tento problém obísť tým, že sa jednoducho oplatí investovať do vylepšenia štatistík. Ďalším problémom je vaša výdrž.
Stamina je potrebná na šprint, beh, skok a dokonca aj na streľbu z niektorých zbraní. Pri každom zásahu stratíte časť výdrže spolu s HP. Nepriatelia v hre Witchfire majú vo zvyku vyčerpávať vašu staminu, čím sa váš pohyb veľmi spomaľuje. A v tomto bode sa stráca tempo. V hre, v ktorej ide o uhýbanie a vyhýbanie sa útokom, je nemožnosť pohybu tým najhorším trestom. V jednej sekunde ležérne bežíte k skupine nepriateľov a v ďalšej už pomaly krívate a neviete, čo sa stalo. Scenáre, v ktorých som sa schovával za skaly, aby som mohol strieľať na bežných nepriateľov, sa vďaka úbytku staminy stávali príliš často.
Vizuál, ktorý zaujme
V čase, keď dostávame jeden nevydarený PC port za druhým, je Witchfire akýmsi malým zázrakom. Hru som vyskúšal na dvoch zostavách, kde pri RTX 2060 som dosahoval viac ako 60 fps a pri RTX 4080 to lietalo nad 140 fps. Witchfire je vizuálne úchvatný, čo sa týka grafiky. Nie som veľmi prekvapený, keďže hra využíva technológiu fotogrametrie a takmer každý váš screenshot by bol hodný zarámovania.
Vynikajúce nasvietenie, farebná škála, efekty a detailné modely skutočne navodzujú pocit osamelosti a hrôzy. Po zvukovej stránke má hra tiež čo ponúknuť. Pochmúrny soundtrack a množstvo zvukových efektov vždy vytvoria strašidelnú, nepríjemnú atmosféru, ktorá mi v mnohých dnešných hororových hrách chýba.
Slovo na záver
Witchfire ma skutočne zaujal, a to je stále v predbežnom prístupe. Vývojárov síce ešte čaká kus práce, ale už teraz to vyzerá viac než dobre. Ak zapracujú hlavne na lepšej rovnováhe a vylepšia tempo hry, čaká nás titul, ktorý poteší nejedného fanúšika „roguelike“ hier.