Definovať titul Child of Eden v rámci klasického herného slangu je takmer nemožné. Nie je to žiaden ďalší Kalo Dutý, ani ďalšie WoWko a rovnako by ste hru nemohli prirovnať k nijakému populárnemu titulu, ktorý definuje jednotlivé herné žánre. Child of Eden je Kinect hra, ale aj napriek tomu by označenie „ďalšia casual hlúposť“ bola urážkou. Child of Eden je iné a jedinečné dieťa.
Pravdepodobne nikoho neprekvapí, že Child of Eden pochádza z Japonska. Stačí si pozrieť nejaký trailer alebo hru vyskúšať a hneď je zrejmé, že toto by Európan ťažko vymyslel – hoci, nikdy nehovor nikdy. V úvode som spomínal, že priradiť Child of Eden k inej hre je takmer nemožné, jedna výnimka by sa však našla. Ide o starší titul Rez, ktorý sa na trhu objavil takmer pred 10 rokmi a s jeho HD verziou sa môžete stretnúť aj na Xbox Live. Child of Eden pochádza od rovnakého herného dizajnéra a predstavuje prequel k Rezu.
{gallery}/recenzie/2011/child.of.eden.recenzia.x360.jc/1{/gallery}
Pokiaľ zadáte názov titulu do vyhľadávača, odpoveďou vám bude pomerné kvantum veľmi pozitívnych recenzií. V tejto súvislosti si však treba na rovinu povedať, že Child of Eden nie je hra pre každého. Kombinácia tzv. rail shooter hry s prvkami rytmického hudobného žánru je predsa len príliš jedinečná, než aby oslovila masy. Nehovoriac o celkovom hernom pojatí a obsahu.
Herný systém Child of Eden je v podstate jednoduchý. Hráč sa automaticky pohybuje a jedinou hernou náplňou tak ostáva ničenie… ťažko definovať TO, čo budete ničiť označením nepriateľ. Z okolitých screenshotov, resp. z odporučeného trailera je zjavné, že virtuálny svet je iba veľmi ťažko definovateľný jediným podstatným menom, a to isté možno tvrdiť aj o jeho „okupantoch“. Vo všeobecnosti ale možno tvrdiť, že hráčovou úlohou je ničiť objekty na obrazovke a to je možné pomocou zameriavača alebo klasickej laserovej zbrane. Niektoré objekty je potrebné zničiť pomocou zameriavania, ostatné laserom, ale nájdu sa aj také, ktoré možno ničiť oboma spôsobmi. Takto v písanej forme to určite vyzerá pomerne jednoducho a hrateľnosť možno týmto slovom aj definovať. To však neznamená, že by hra bola nezaujímavá, prípadne bez výzvy. Práve naopak, na výzve je celý herný systém postavený.
{gallery}/recenzie/2011/child.of.eden.recenzia.x360.jc/2{/gallery}
Child of Eden pozostáva z 5 úrovni a jednej bonusovej, pričom dokončenie jedného levelu vám zaberie niečo okolo 20 minút. Stačí jednoduchá matematika a už počujem tie náreky o neskutočne krátkej hernej dobe. Child of Eden však stavia na trochu iných stavebných kameňoch ako klasické strieľačky a snaží sa osloviť hráčov, ktorým nevadí repetívne hranie a radi sa motivujú k pokoreniu výzvy. Po prvom dokončení hry (cca 3,5 – 4,5 hodinky, keďže niektoré úrovne asi budete opakovať + hra nepoužíva ani systém checkpointov ani žiadneho iného ukladania v rámci jednotlivých levelov) sa vám sprístupní HARD náročnosť , nehovoriac o niektorých achievementoch, ktoré vyžadujú 100% dokončenia úrovne – musíte zničiť všetky objekty, pričom niektoré z nich si mnohokrát ani nemusíte všimnúť.
Druhým zaujímavým prvkom je fakt, že Child of Eden môžete hrať pomocou Kinectu, ale aj klasického ovládača a hra samotná vás k tomu vyzýva. Na odomknutie jednotlivých levelov, resp. archívov, ako sú v hre nazývané, potrebujete určitý počet hviezdičiek a je prakticky nemožné dosiahnuť daný počet iba pomocou jedného spôsobu ovládania – teoreticky to možné je, vyžaduje to však veľa hodín tréningu a dokonalé zvládnutie jednotlivých archívov. Na druhej strane by bola veľká škoda ignorovať niektorý zo spôsobov ovládania. Klasický gamepad v podstate neprináša nič nové, striedanie z Kinectu na gamepad je, ale, pomerne osviežujúce.
{gallery}/recenzie/2011/child.of.eden.recenzia.x360.jc/3{/gallery}
V prípade hrania na Kinecte musíme Child of Eden venovať samostatný odsek. A to z toho dôvodu, že ide pravdepodobne o prvú hru, ktorá nezapadá do klasickej škatuľky casual hrania, ale snaží sa osloviť náročnejších a hardcore hráčov. Zároveň je ovládanie pre pohybový senzor výborne navrhnuté a herný zážitok je po chvíľke tréningu svojím spôsobom jedinečný. Pred televízorom rozhadzujete rukami a hra robí presne to čo chcete – ľavou rukou používate laser, pravou označujete objekty do zameriavača a jej vystretím vpred aktivujete spúšť. Najlepšie to pochopíte pri samotnom hraní. Z vlastnej skúsenosti môžem tvrdiť, že je to takmer prvýkrát, čo som mal pri Kinecte pocit, že hru skutočne ovládam – keď vidíte, ako jednoduchým mávaním rúk ničíte objekty presne ako chcete, je to skutočne príjemný pocit.
V predchádzajúcej vete som spomenul „jednoduché mávanie rúk“, opäť je však nutné podotknúť, že Child of Eden nie je aj napriek jednoduchej hrateľnosti ľahká hra a pokorenie HARD náročnosti predstavuje výzvu. V súvislosti s dvoma spôsobmi ovládania treba podotknúť, že hra samozrejme odlišuje, či hráte na Kinecte alebo na ovládači a podľa toho je mierne upravená aj celková náročnosť . Pri hraní na gamepade sa automaticky očakávajú rýchlejšie reakcie.
Child of Eden je jedinečná v takmer každom smere. Dizajn jednotlivých úrovni je pre každý archív veľmi špecifický, všetky možno definovať slovom „nezvyčajný“. To isté možno tvrdiť aj o hernom systéme, ktorý, ako už bolo spomenuté, v sebe kombinuje žánre rail shooter a music rhytm. Mimochodom, pod pojmom „music rhytm“ si v tomto prípade nepredstavujte Guitar Hero. Hudba v prípade Child of Eden dotvára špecifickú atmosféru a zároveň v podobe rytmického ničenia objektov (chce to trochu cviku) odmeňuje hráča bonusovými bodmi – žiadne šialené stláčanie tlačidiel alebo epileptické skákanie pred Kinectom však nečakajte. A taktiež nezvyčajný je aj herný zážitok pri hraní pomocou Kinectu – pokiaľ ste boli zvedaví, ako sa cítil agent vo filme Minority Report pri ovládaní pomocou rúk, Child of Eden vám túto skúsenosť síce neponúkne, ale ponúkne vám pocit absolútnej kontroly diania na obrazovke… a to v prípade hardcore titulu.
{gallery}/recenzie/2011/child.of.eden.recenzia.x360.jc/4{/gallery}
Záverečné hodnotenie je pomerne náročné. Vo všeobecnosti sa nedá Child of Eden objektívne zhodnotiť. Z určitého hľadiska ide o geniálnu hru, množstvo hráčov sa však bude sťažovať na herný systém, absenciu checkpointov, málo archívov a hernej dobe založenej na výzve a nutnosti opätovného hrania tých istých levelov, čo samozrejme môže byť po čase stereotypné. Ale aj napriek tomu si Child of Eden zaslúži pozornosť zo strany hráčov, najmä tých, čo majú doma Kinect a hľadajú spôsob ako ho využiť. Mimochodom, koncom septembra sa dočkajú aj majitelia PS3 a PlayStation Move.
{embed_video }
|
|
 Jedinečný herný dizajn Výborné ovládanie pomocou Kinectu Audiovizuálne spracovanie a atmosféra |
|
|
 Pre niekoho herný dizajn Počet archívov Po čase možný stereotyp |
| 80% |
 |
| ŽÁNER | Rail shooter, music |
| VÝROBCA | Q Entertainment |
|
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Ubisoft / Conquest |
| HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
 |
|
|
