Sú hry, kvôli ktorým je recenzovanie slasť. Od začiatku do konca si ich užívate a po ich dohraní sa tešíte, až ich vynachválite vo svojom článku a odporučíte ju úplne každému. A hneď na to si tú hru prejdete znovu, ale v nie recenzentskom tempe a vychutnávate si ju odznovu, užívajúc si každú sekundu, tešiac sa, až zabrúsite na svoje obľúbené fórum a porozprávate sa o nej so známymi aj neznámymi ľuďmi na internete. A potom tu sú hry, kvôli ktorým je recenzovanie pekná otrava. Kam teda spadá Bodycount?
Mohol by spadať ešte niekde do stredu alebo troch štvrtín či štvrtiny atď., ale to by som klamal. Recenzovanie Bodycountu bola (a je) otrava, pretože neponúka nič nové, a to ostatné servíruje v nanajvýš priemernej kvalite, čím sa stáva úplnou stratou času. Počas hrania budete neustále premýšľať nad inými hrami a o tom, čo si vôbec Guildford Studio myslelo, keď hru vypustili do sveta. Naozaj nerád píšem negatívne recenzie, no Bodycount mi nedáva na výber. Nie je v ňom žiaden aspekt, ktorý by som mohol pochváliť a vyzdvihnúť.
Zato kritizovať je toho dosť. Až príliš. Začnime s príbehom. Prebieha asi takto: vidíte nejaké cool futuristické mapy Zeme, dostanete sa tam, nejaká žena vám hovorí, čo máte urobiť, vy medzi tým strieľate všetko, čo sa pohne a potom tú úlohu spravíte. Nasleduje loadingová obrazovka, kde vám krátky text popíše čo v ďalšej misii bude vaším cieľom a prečo. Po pár zopakovaniach tohto procesu vidíte záverečné titulky. CGI trailer naznačoval akýsi potenciál, ale ten nie je vôbec využitý.
Aby som vývojárom nekrivdil, musím im pripísať kredit za to, že sa snažili hru od väčšiny dnešných FPS odlíšiť tým, že sa nepohybujete celý čas v koridore, ale na trochu otvorenejšej mape, kde ku vášmu cieľu zväčša vedú rôzne cesty, ale túto snahu zabíjajú dve veci. Prvou je behanie tam a späť, ktoré vás rýchlo unaví, druhou je respawnovanie nepriateľov. A vlastne je tu ešte tretia vec. Absolútne neoriginálny a nudný level dizajn. Všetko čo uvidíte v Bodycounte ste mali vidieť už inde, či už v krajšom alebo impozantnejšom spracovaní. Alebo aj aj, lebo grafická úroveň je dosť nízka.
Ani umelá inteligencia vašich nepriateľov nie je žiaden zázrak a dajú vám zabrať len v naozaj veľkej presile. A nečakajte od nich žiadne logické správanie. Hneď v prvej misii som videl medzi sebou bojovať dve frakcie. Stáli mi v ceste, a tak som si pomyslel, že postrieľam tú prvú skupinu a tá druhá ma vďaka tomu nechá na pokoji. Ale za odmenu sa mi dostalo spŕšky guliek. Tak som postrieľal aj tých druhých. Pocit zo streľby je taký…tradičný. Znovu nejde o nič nové. Síce vidieť pokus o akési ozvláštnenie odmeňovaním za zásahy do rôznych častí tela, ale oproti takému Bulletstormu to ani nestojí za reč. Vlastne to ani poriadne nefunguje.
Aspoň ten zbraňový arzenál je uchádzajúci, ale ten samotný hru nezachráni. A čo ďalej? Multiplayer budú o taký týždeň hrať len hráči, ľutujúci peňazí utratených za hru potom ako zistili, že ju nemôžu vrátiť a aj tí ho čoskoro opustia, lebo neponúka nič poriadne. Ako celá hra. Zvuky…ach áno, zvuky sú podarené ale samotný soundtrack je … taký, že si ho už ani nepamätám. Ako som už spomínal, grafika rozhodne neohromí, čiže hru nezachráni ani technické spracovanie.
Čo nám teda zostáva? Priemerná strieľačka s pár podpriemernými prvkami. Slabučký príbeh, ktorý možno ani nepostrehnete, gameplay neprináša nič nové a ledva priemerné technické spracovanie. Hodnotenie je tak celkom jasné. O pár dní už na Bodycount všetci pekne zabudneme.
|
|
 Zbraňový arzenál |
|
|
 Nuda Priemernosť celej hry Nuda |
| 45% |
 |
| ŽÁNER | FPS |
| VÝROBCA | Guildford Studio |
|
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
CODEMASTERS |
| HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
 |
|
|
